Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 1 415 dní
- Rusko opäť udrelo na ukrajinskú energetiku
- Vyše milión ľudí je v Dnepropetrovskej oblasti bez vody a kúrenia
- Trump dal zelenú tvrdým sankciám proti Rusku. Ukrajina robí ústupky, Putin pokračuje v zabíjaní, znie z USA
- Rusko vymenilo odsúdeného francúzskeho vedca za zadržaného basketbalistu
23:15 Severokórejský vodca Kim Čong-un v liste vyjadril ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi bezvýhradnú a trvalú podporu pre jeho politické rozhodnutia. Informovala o tom severokórejská štátna agentúra KCNA.
„Budem bezpodmienečne rešpektovať a podporovať všetku vašu politiku i vaše rozhodnutie a som pripravený stáť vždy po vašom boku v záujme vás a vášho Ruska,“ napísal Kim v liste Putinovi. „Táto voľba je nemenná a trvalá,“ dodal. Kimov list bol reakciou na skorší list, ktorý mu zaslal Putin, uviedla KCNA.
Severná Kórea podľa juhokórejských a západných spravodajských služieb vyslala tisícky vojakov, aby bojovali po boku Rusov vo vojne proti Ukrajine, ktorú Moskva rozpútala pred takmer štyrmi rokmi, poznamenala AFP. KĽDR podľa juhokórejských odhadov prišla o najmenej 600 vojakov zabitých vo vojne. Na oplátku Rusko podľa analytikov posiela Severnej Kórei finančnú pomoc, vojenské technológie a dodávky potravín a energií, dodala. Kim Čong-un koncom decembra zablahoželal Putinovi k novému roku a chválil spoločný boj na Ukrajine.
18:49 Útoky ruskej armády na juhu Ukrajiny si vo štvrtok vyžiadali životy štyroch civilistov. Informovala o tom agentúra DPA. Pri útoku dronom v blízkosti obce Beryslav v Chersonskej oblasti zahynul jeden muž a ďalšia osoba utrpela zranenia, uviedol v príspevku na platforme Telegram gubernátor Olexandr Prokudin.
Traja ďalší ľudia prišli o život pri útoku v centre mesta Cherson. Úrady tiež uviedli, že pri tomto útoku boli zranené ďalšie dve osoby.
Zo správ ukrajinských médií vyplýva, že ruské jednotky v Chersone zaútočili na kaviareň. Pri obci Beryslav ruský dron zhodil muníciu na civilné auto, pričom zabil 64-ročného muža.
Mesto Cherson sa nachádza blízko frontovej línie na brehu rieky Dneper a je často terčom útokov ruskej armády, ktorá vojnu proti Ukrajine rozpútala vo februári 2022.
Ruská armáda v noci na štvrtok zaútočila na Ukrajinu 97 dronmi. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zlikvidovať alebo vyradiť z boja 70 z týchto bezpilotných lietadiel. Zvyšných 27 dronov zasiahlo ciele v 13 lokalitách.
Okrem toho v noci na štvrtok došlo k mohutnému ruskému útoku na elektrickú sieť na juhu Ukrajiny, ktorý spôsobil, že väčšina spotrebiteľov v Dnepropetrovskej a Záporožskej oblasti vrátane regionálnych metropol zostala bez prúdu.
17:40 Rusko prepustilo väzneného francúzskeho vedca Laurenta Vinatiera a vymenilo ho za ruského basketbalistu Daniila Kasatkina, ktorého zadržali vo Francúzsku a obvinili z kybernetického podvodu, za čo mu hrozilo vydanie do USA. Vinatier i Kasatkin sa už vrátili do svojich domovských krajín.
15:40 Predseda vlády SR Robert Fico opakovane vyhlásil, že SR sa nebude zúčastňovať na ďalšej vojnovej pôžičke Ukrajine. Chce však s Ukrajinou udržiavať vzájomne výhodné bilaterálne vzťahy. Avizoval napríklad, že sa plánuje ďalšie spoločné rokovanie vlád. Malo by sa konať na území Ukrajiny. Vyplýva to z vyjadrenia Fica na štvrtkovej tlačovej konferencii k novinárskej otázke o tohtotýždňovom summite tzv. koalície ochotných.
„Neplánujem v tomto okamihu priamo cestu do Kyjeva, ale plánujeme ďalšie spoločné zasadnutie. To by malo byť teraz opäť na území Ukrajiny, pretože naposledy sme ho mali v Košiciach. Veľmi radi vycestujeme, celá vláda, pripravíme konkrétne projekty, ale budeme sa venovať mierovej spolupráci,“ poznamenal.
Fico zopakoval, že sa nestotožňuje s názorom väčšiny krajín Európskej únie na vojnu na Ukrajine. Myslí si, že predstava o tom, že pri neustálej finančnej podpore Ukrajiny dôjde k oslabeniu Ruska, je mylná. Predlžovanie vojny bude podľa jeho slov viesť len k státisícom obetí. Opakovane vyhlásil, že SR Ukrajine neposkytne ako dar zbrane a nepošle na jej územie žiadneho vojaka. „Jediné, čo si viem predstaviť, je, že SR sa môže ako susedná krajina s Ukrajinou zúčastniť na monitorovaní prímeria alebo nejakej mierovej dohody,“ uviedol.
Myslí si však, že do mierových rokovaní sa „hádžu vidly“. „Nie je úprimný záujem ukončiť tento konflikt mierovo čo najrýchlejšie,“ skonštatoval. Základným predpokladom mierového usporiadania po skončení vojnového konfliktu je podľa neho to, že Ukrajina nebude členským štátom Severoatlantickej aliancie. Doplnil, že svoje stanovisko by deklaroval, aj keby sa zúčastnil na summite koalície ochotných. Chce však dávať prednosť stretnutiam s Ukrajinou, kde sa riešia rôzne vzájomne výhodné projekty.
K téme sa na tlačovej konferencii vyjadril aj český premiér Andrej Babiš. Hovoril napríklad o svojej prítomnosti na tohtotýždňovom summite koalície ochotných. Prebehla tam podľa jeho slov otvorená diskusia. „Bol tam navrhnutý protokol na nejaké predstavy usporiadania v rámci Ukrajiny po prímerí, ale nedozvedeli sme sa, kedy to prímerie nastane,“ povedal. Myslí si, že väčšina prítomných štátov odmieta poslať svojich vojakov na Ukrajinu.
15:33 Tanker smerujúci do ruského prístavu Novorossijsk sa v Čiernom mori stal v stredu terčom útoku. Uviedla to analytická spoločnosť Lloyd’s List Intelligence, ktorá sa špecializuje na námornú dopravu a podľa ktorej neboli hlásené žiadne zranenia ani znečistenie životného prostredia. K útoku na plavidlo plaviace sa pod vlajkou Palau sa nikto neprihlásil.
14:10 Dokument o bilaterálnych bezpečnostných zárukách medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou je v podstate hotový, teraz ho treba dokončiť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, uviedol vo štvrtok 8. januára ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. O bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktorá sa už takmer štyri roky s pomocou Západu bráni ruskej agresii, tento týždeň rokovali v Paríži delegácie Ukrajiny, USA a krajín koalície ochotných, na čele s Britániou a Francúzskom.
12:10 Rozmiestnenie západných vojenských objektov a jednotiek na Ukrajine bude Moskva považovať za zahraničnú intervenciu ohrozujúcu Rusko a za legitímny cieľ pre svoju armádu, vyhlásila dnes hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová podľa štátnej agentúry TASS. Rusko dlhodobo odmieta prítomnosť vojakov západných krajín na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 vojensky napadlo.
Británia, Francúzsko a Ukrajina v utorok v Paríži na rokovaní takzvanej koalície ochotných podpísali spoločnú deklaráciu o budúcich bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Jeden z bodov spomína zámer nasadiť po dosiahnutí prímeria ako záruku bezpečnosti Ukrajiny mnohonárodné sily, do ktorých by prispeli tie krajiny koalície, ktoré k tomu budú ochotné.
Zacharovová dnes označila Ukrajinu a jej európskych spojencov za „os vojny“. „Nové militaristické vyhlásenia takzvanej koalície ochotných a kyjevského režimu vytvárajú skutočnú ‚os vojny‘,“ uviedla. Ruské jednotky Ukrajinu napadli z rozkazu prezidenta Vladimira Putina vo februári 2022. „Dokument má extrémne ďaleko k mierovému riešeniu,“ vyhlásila Zacharovová s odvolaním sa na deklaráciu z Paríža.
„Londýn a Paríž plánujú po prímerí zriadiť na Ukrajine vlastné vojenské základne a vybudovať tam zariadenia na skladovanie zbraní a vojenskej techniky,“ tvrdila Zacharovová, podľa ktorej bude Moskva západných vojakov a vojenské objekty na ukrajinskom území považovať za „zahraničné intervencie, ktoré predstavujú priamu hrozbu pre bezpečnosť nielen Ruska, ale aj ďalších európskych krajín“ a za legitímne bojové ciele.
11:43 Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj reagoval na rozsiahle ruské útoku proti ukrajinskej energetike. „Takéto útoky na energetický sektor a infraštruktúru, ktoré v zime pripravujú ľudí o elektrinu a kúrenie, nemajú absolútne žiadne vojenské opodstatnenie. Ide o vojnu Ruska vedenú konkrétne proti nášmu ľudu, proti životu na Ukrajine – o pokus zničiť Ukrajinu,“ napísal na sociálnej sieti X Zelenskyj. Dodal, že s partnermi pracujú na primeranej reakcii.
10:25 V ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti zostal po ruských útokoch na kritickú infraštruktúru bez vody a kúrenia viac ako milión ľudí. Vyhlásil to vo štvrtok ukrajinský vicepremiér pre obnovu Olexij Kuleba. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.
„V Dnepropetrovskej oblasti pokračujú opravárske práce s cieľom obnoviť dodávky tepla a vody pre viac ako milión odberateľov,“ napísal na sociálnych sieťach Kuleba s tým, že útoky poškodili infraštruktúru i v Záporožskej oblasti.
Podľa agentúry Reuters ruské dronové útoky v stredu v noci takmer úplne vyradili elektrinu v Dnepropetrovskej a Záporožskej oblasti. V niektorých častiach regiónov boli dodávky medzičasom obnovené. Opravári podľa Kulebu pracujú v intenzívnom režime.
Ukrajinské letectvo uviedlo, že Rusko v noci vyslalo na Ukrajinu 97 dronov, z ktorých 70 zneškodnili protivzdušné systémy a 27 zasiahlo rôzne nešpecifikované lokality. Podľa úradujúceho gubernátora Dnepropetrovskej oblasti Vladyslava Hajvanenka bola poškodená najmä kritická infraštruktúra regiónu.
9:50 Takmer polovica Poliakov sa obáva vypuknutia vojny s Ruskom, zatiaľ čo 42 percent takúto možnosť nepripúšťa. Poliaci tiež očakávajú pokračovanie ruských sabotáží. Vyplýva to z prieskumu agentúry IPSOS pre Rádio ZET zverejneného vo štvrtok, informuje varšavský spravodajca TASR na základe agentúry PAP.
Podľa výsledkov sa 47 percent opýtaných obáva vojny, z toho 16 percent odpovedalo „rozhodne áno“ a 31 percent „skôr áno“. Nesúhlasné stanovisko vyjadrilo 42 percent respondentov, pričom 13 percent označilo odpoveď „rozhodne nie“ a 29 percent „skôr nie“. Neutrálne sa vyjadrilo 12 percent opýtaných.
Obavy z možnej vojny sú výraznejšie medzi ženami. Strach vyjadrilo 56 percent žien oproti 37 percentám mužov. Naopak, nesúhlas s obavami deklarovalo 49 percent mužov a 28 percent žien.
Respondenti sa zároveň vyjadrovali k ďalšiemu vývoju poľsko-ruských vzťahov. Takmer polovica (47 percent) predpokladá pokračovanie aktov ruskej diverzie, 22 percent očakáva menšie ozbrojené incidenty, deväť percent sa obáva vypuknutia regulárnej vojny medzi NATO a Ruskom na území Poľska a šesť percent očakáva konflikt mimo územia Poľska. Len 11 percent opýtaných predpokladá, že vzťahy s Moskvou sa zlepšia.
9:43 Americký Senát by mohol už budúci týždeň hlasovať o nových sankciách s cieľom vyvinúť tlak na Rusko, aby ukončilo vojnu s Ukrajinou. Po stretnutí s prezidentom Donaldom Trumpom to v stredu povedal senátor Lindsey Graham, informuje TASR podľa servera Politico.
9:28 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Spojené štáty by mali po nedávnej operácii proti venezuelskému lídrovi Nicolásovi Madurovi vyvinúť podobný tlak aj na Rusko – konkrétne odstavením čečenského vodcu Ramzana Kadyrova od moci. Podľa Zelenského by takýto krok mohol výrazne ovplyvniť rozhodovanie Kremľa o pokračovaní vojny na Ukrajine.
9:13 Rusko v noci na dnes podniklo ďalší rozsiahly útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, najviac utrpeli Dnepropetrovská a Záporožská oblasť, uviedol ráno ukrajinský minister energetiky Artem Nekrasov. Oba regióny sa podľa neho ocitli takmer úplne bez elektriny, k ránu zostávalo bez dodávok prúdu asi 800-tisíc spotrebiteľov v Dnepropetrovskej oblasti.
V Záporožskej oblasti sa podarilo zásobovanie elektrinou obnoviť, napísala ukrajinská agentúra Ukrinform.
6:10 Rozsiahly ruský dronový útok spôsobil výpadok elektrickej energie v Dnepropetrovskej a Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. Tisíce ľudí tak zostali v stredu večer v mrazivých teplotách bez elektriny či kúrenia, uviedla štátna energetická spoločnosť Ukrenergo podľa agentúry AFP.
„Nepriateľ uskutočnil masívny dronový útok na energetickú infraštruktúru vo viacerých regiónoch,“ informovala spoločnosť Ukrenergo v noci na stredu.
„V dôsledku toho väčšina spotrebiteľov v Dnepropetrovskej a Záporožskej oblasti zostala bez elektrickej energie,“ dodal prevádzkovateľ.
Podľa vojenského veliteľa Dnepropetrovskej oblasti Vladislava Gajvanenka bol pri ruskom útoku poškodený kritický energetický systém v regióne. „Situácia je zložitá. Akonáhle to však bezpečnostné podmienky dovolia, energetici začnú s opravami,“ potvrdil na platforme Telegram.
V Záporožskej oblasti sa podarilo obnoviť dodávky elektrickej energie v „kľúčových zariadeniach“, ale väčšina spotrebiteľov bola podľa tamojšieho gubernátora Ivana Fedorova stále bez elektriny. „Nepretržite pracujeme na tom, aby sme čo najskôr obnovili dodávky elektriny všetkým spotrebiteľom,“ oznámil Fedorov a doplnil, že dodávky vody boli z väčšej časti obnovené.
Rovnako ako počas predchádzajúcich zím, aj v posledných týždňoch zintenzívnilo Rusko útoky na ukrajinské energetické zariadenia. Kyjev a jeho spojenci to považujú za zámernú stratégiu Moskvy, ktorej cieľom je podľa nich oslabiť civilné obyvateľstvo.
Ukrajina v reakcii na tieto kroky útočí na ruské ropné sklady a rafinérie v snahe zabrániť Moskve pokračovať v exportoch a vyvolať nedostatok paliva, vysvetľuje AFP.