Zadržanie tankera prichádza krátko po americkej operácii vo Venezuele a odstránení prezidenta Nicolása Madura.
„Pirátsvo! Budeme potápať americké lode! A na Európu vypustíme strašnú raketu Orešnik!“ znela podľa iDnes.cz ruská reakcia na zásah proti tankeru.
Ruský poslanec Alexandr Žuravľov sa v stredu zamýšľal nad možnou vojenskou odpoveďou. „Zaútočiť torpédami a potopiť pár člnov americkej pobrežnej stráže, ktoré bežne chránia brehy USA vo vzdialenosti niekoľkých tisíc kilometrov. Amerika je po špeciálnej operácii vo Venezuele v eufórii a potrebovala by dostať po papuli,“ uviedol.
Jeho kolega zo Štátnej dumy Andrej Guruljov označil námorný výsadok neďaleko Islandu za súčasť príprav Západu na veľkú vojnu s Ruskom. Podľa neho musí Moskva s predstihom ničiť „logistiku nepriateľa“, a to „akýmikoľvek prostriedkami vrátane nasadenia balistickej rakety stredného doletu Orešnik“.
Guruljov v rozhovore pre server Readovka otvorene pomenoval možné ciele: „Čo nám bráni zasiahnuť napríklad Rheinmetall, ktorý vyrába muníciu pre Ukrajinu? Nič.“ Dodal, že „a tým dodávky munície skončia“. Idnes.cz pripomína, že Guruljov je veteránom čečenských vojen a v minulosti sa preslávil výzvami na jadrový úder na Holandsko alebo vyhladenie všetkých občanov Ruska, ktorí nesúhlasia s Vladimirom Putinom.
Za veľkohubými hrozbami známych prorokov jadrovej apokalypsy sa však skrýva tiché priznanie, že vojenská intervencia Spojených štátov vo Venezuele a zadržanie tankera v severnom Atlantiku ďalej podkopali schopnosti Ruska prezentovať sa ako svetová veľmoc, hodnotí český portál.
Analytik Jurij Barančik zhrnul dopady posledných udalostí slovami: „Američania ucítili slabosť. Pochopili, že na nás môžu tlačiť. A začali tlačiť tvrdo. Protivník vždy hrá tak, ako mu to dovolíš. A my sme mu to dovolili.“
Rezort ruskej diplomacie kritizuje zadržanie tankera
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok obvinilo Spojené štáty z vyvolávania napätia a ohrozovania medzinárodnej lodnej dopravy.
Ruský rezort diplomacie tvrdí, že zadržanie tankera „povedie len k ďalšiemu vojenskému a politickému napätiu“. Ministerstvo tiež vyjadrilo obavy z „ochoty Washingtonu vyvolávať akútne medzinárodné krízové situácie“.
Moskva už v stredu požiadala Washington o prepustenie ruskej posádky tankera Marinera, pôvodne známeho ako Bella 1, ktorý smeroval do ruského prístavu. Tanker sa podľa nej plavil v súlade s normami medzinárodného práva a na základe dočasného povolenia plaviť sa pod štátnou vlajkou Ruska. To podľa svojich slov opakovane informovalo americké orgány o tom, že ide o civilný tanker.
Spojené štáty sa tankera Marinera, predtým Bella-1, zmocnili v stredu približne dvesto kilometrov južne od brehov Islandu. Prázdne plavidlo sa podľa amerických tvrdení snažilo vyhnúť blokáde sankcionovaných lodí pri brehoch Venezuely a smerovalo do Iránu. Pobrežná stráž USA ho prenasledovala približne dva týždne.
Posádka tankera sa podľa pokúsila zásahu zabrániť tým, že na konci minulého roka narýchlo namaľovala na bok ruskú vlajku. Plavidlo sa zároveň objavilo v ruskom lodnom registri a ako domovský prístav bolo uvedené Soči. Rusko k nemu vyslalo ako sprievod ponorku, ani tá však Američanov od zásahu neodradila.
Spojené štáty sa v rámci blokády Venezuely doteraz zmocnili štyroch plavidiel, ktoré boli podľa nich súčasťou takzvaných tieňových flotíl nelegálne prepravujúcich ropu z Iránu, Ruska alebo Venezuely. V stredu okrem Marinery obsadili aj sankcionovaný tanker Sophia, ktorý sa mal podieľať na nelegálnej činnosti v Karibskom mori.