Jedným zo scenárov, ktoré prichádzajú do úvahy, je vojenský zásah, čo nevylúčila ani hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
„Prezident a jeho tím diskutujú o rôznych možnostiach na dosiahnutie tohto dôležitého cieľa zahraničnej politiky a, samozrejme, využitie americkej armády je vždy jednou z možností, ktoré má hlavný veliteľ k dispozícii,“ oznámila minulý týždeň médiám.
Kongres ako prekážka
Keby sa Američania rozhodli pre vojenské riešenie, podľa analytikov by sa blesková operácia dala uskutočniť pomerne ľahko. Grónsko nemá vlastnú armádu a za jeho obranu zodpovedá Dánsko, ktoré nemá dostatok leteckých a námorných síl, aby pokrylo jeho rozsiahle územie.
Dnes ho stráži len jednotka zvaná Sirius Patrol (Slædepatruljen Sirius). Tvorí ju iba 12 mužov, rozdelených do šiestich dvojčlenných hliadok, ktoré používajú výhradne psie záprahy.
V Grónsku navyše už v súčasnosti pôsobí zhruba 150 amerických vojakov na základni vesmírnych síl Pituffik, ktorá leží na severozápade ostrova. Podľa britskej stanice BBC by ju Američania mohli využiť ako logistickú základňu pre vojenské operácie.
Dánsky bezpečnostný expert Tino Hansen pre BBC aj načrtol, ako by USA zrejme postupovali. Mohli by využiť 11. výsadkovú divíziu, ktorá sídli na Aljaške a má i dve arktické brigády.
Pomocou vrtuľníkov by sa rýchlo dostali na miesto určenia, pričom „inváziu“ by mohlo podporiť aj americké letectvo a námorníctvo. Podobne sa vyjadril i Justin Crump, vyslúžený dôstojník britskej armády, ktorý vedie spoločnosť Sibylline zaoberajúcu sa rizikami a spravodajstvom.
„USA majú ohromnú námornú silu a sú schopné prepravovať pomerne veľké množstvo vojakov. Ľahko by mohli letecky prepraviť toľko vojakov, aby mali jedného na každých pár členov populácie v rámci jedného letu,“ uviedol pre britskú stanicu.
Čítajte viac Chce Trump rozdeliť svet na sféry vplyvu? Stálo by to veľa krvi a peňazí, varuje politológ
Ako dodal, invázia by sa pravdepodobne stretla iba s malým odporom a možno by sa zaobišla bez krviprelievania. Je však veľmi nepravdepodobné, že by Američania zaútočili na Grónsko. Zdôraznili to aj viacerí analytici v USA. Malo by to nedozerné následky na americko-európske spojenectvo.
Foto: Profimedia/Stig Alenäs
„Bolo by to jednoznačne v rozpore s celým medzinárodným právom,“ citovala BBC Micka Mulroya, niekdajšieho „mariňáka“, dôstojníka polovojenských jednotiek CIA a bývalého zástupcu námestníka ministra obrany.
Ako upozornil, Grónsko nielenže nepredstavuje hrozbu pre USA, ale je aj ich zmluvným spojencom. Mulroy preto verí, že keby Biely dom naozaj uvažoval o vojenskej akcii, narazil by na odpor v americkom Kongrese.
Jeho členovia by mohli využiť zákon o vojenských právomociach, ktorý má obmedziť prezidentove možnosti viesť vojnu bez súhlasu Kongresu. „Nemyslím si, že by sa v Kongrese našla nejaká podpora na zničenie spojenectva NATO,“ zhodnotil.
Čítajte viac Zástupcovia Dánska a Grónska sa stretli s Trumpovými poradcami v Bielom dome
Vyrieši to kampaň?
Druhou možnosťou, ako by USA mohli získať Grónsko, je kúpiť ho. V Kongrese o tom hovoril aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Uzavrieť taký „obchod“ by však bolo zložité.
Dánska i grónska vláda vyhlásili, že Grónsko nie je na predaj. Ekonomika USA navyše nie je v dobrej kondícii a akékoľvek financie na kúpu ostrova by musel prideliť Kongres. Zmluvu by museli podporiť dve tretiny Senátu, čo by bolo ťažké zabezpečiť.
„Aby bola taká zmluva v úplnom súlade s medzinárodným právom, pravdepodobne by musela zahŕňať aj účasť Grónčanov na rozhodovaní o svojom sebaurčení,“ pripomenula pre BBC Monica Hakimiová, profesorka z Kolumbijskej univerzity. Nie je ani jasné, koľko by ostrov stál.
Foto: Profimedia, Jim Watson
Trump, ktorý voľby vyhral s heslom „Amerika na prvom mieste“, by mohol mať problém vysvetliť voličom, prečo majú USA zaplatiť miliardy či dokonca bilióny za územie pokryté ľadom.
Tretí spôsob, ktorý by Biely dom mohol využiť, je podľa BBC rozsiahla kampaň. Prieskumy verejnej mienky však naznačujú, že väčšina obyvateľov Grónska je síce za nezávislosť od Dánska, no nechcú byť súčasťou USA.
Zmenili by názor, keby im Washington poskytol štedré finančné stimuly a ekonomické výhody? Podľa amerických médií sa CIA už zamerala na grónske hnutie, ktoré presadzuje nezávislosť, a snaží sa identifikovať osoby, ktoré by sa dali využiť na Trumpove ciele.
Za najpravdepodobnejšie riešenie považuje kampaň aj Imran Bayoumi, expert na geostratégiu z Atlantickej rady vo Washingtone, ktorý bol poradcom amerického ministerstva obrany. Ako priblížil pre BBC, Grónsko by mohlo vyhlásiť nezávislosť a potom by sa mohlo stať partnerom USA.
To by však Trumpovi, ktorý chce prístup k nerastným surovinám na ostrove, zrejme nestačilo. Hansen zase upozornil, že šéf Bieleho domu bude vo funkcii už len tri roky, čo môže byť krátko na to, aby Grónsko získal týmto spôsobom.
Ako tiež poznamenal, žiadne politické strany tam zatiaľ nevedú kampaň za pripojenie k USA. Podľa Hansena je aj v prípade, že by sa ostrov osamostatnil, pravdepodobnejšie, že sa stane členom EÚ než súčasťou USA.
