Mimovládna organizácia Iran Human Rights (IHR) sídliaca v Osle uviedla, že podľa niektorých zdrojov môže byť počet obetí aj viac ako 2-tisíc. IHR na to upozornila v dnešnej správe. Šéf iránskej polície v nedeľu uviedol, že režim zadržal významný počet kľúčových postáv protestného hnutia, neuviedol však žiadne podrobnosti o počte alebo totožnosti zadržaných. Organizácia Human Rights Activists News Agency (HRANA) tvrdí, že proti protestoch zatkli približne 2600 osôb.
Vzhľadom na prerušenie internetového a telefonického spojenia je čoraz ťažšie odhadovať rozsah demonštrácií. Agentúra AP napísala, že HRANA poskytovala presné informácie aj pri predchádzajúcich nepokojoch v Iráne. Odpojenie od internetu by mohli podľa kritikov využiť bezpečnostné zložky ku krvavému zásahu, ako sa to stalo pri protestoch v roku 2019, keď boli zabité stovky ľudí.
„Včera večer (v sobotu) boli zatknuté významné počty hlavných zúčastnených na nepokojoch, ktorí, ak Boh dá, budú po vykonaní právnych postupov potrestaní,“ povedal pre štátnu televíziu šéf polície Ahmad-Reza Radan.
Minister vnútra Eskandar Momeni v sobotu večer v komentároch pre štátnu televíziu trval na tom, že prípady „vandalizmu“ ustupujú a varoval, že „tí, ktorí vedú protesty smerom k deštrukcii, chaosu a teroristickým činom, nenechávajú počuť hlasy ľudí“.
Šéf iránskej bezpečnostnej služby Alí Larídžání protesty proti ekonomickým ťažkostiam označil za „úplne pochopiteľné“, ale oddelil ich od „nepokojov“ a organizátorov obvinil z konania „veľmi podobného metódam teroristických skupín“, informovala tlačová agentúra Tasnim.
Novinár agentúry AFP opísal Teherán v súčasnosti ako mesto v stave takmer paralýzy. Cena mäsa sa od začiatku protestov takmer zdvojnásobila a hoci niektoré obchody sú otvorené, musia zatvoriť po 16.00 ho miestneho času, kedy sú nasadené bezpečnostné sily.
Medzitým videá zverejnené na sociálnych sieťach ukazujú veľké davy v uliciach počas protestov vrátane hlavného mesta Teherán a vychodoiránskeho Mašhadu.
Ukazujú tiež horiace autá. Videá sa na siete dostali napriek úplnému vypnutiu internetu v krajine, čo znemožňuje normálnu komunikáciu so zahraničím prostredníctvom aplikácií na posielanie správ alebo telefónnych liniek.
Levova výzva na mier
Pápež Lev XIV. si v nedeľu modlitbou pripomenul ľudí, ktorí zahynuli pri protestoch v Iráne a počas konfliktu v Sýrii. Hlava katolíckej cirkvi tiež vyzvala k dialógu a mieru na celom svete.
„Moje myšlienky smerujú k udalostiam, ktoré sa v týchto dňoch odohrávajú na Blízkom východe, najmä v Iráne a Sýrii, kde pretrvávajúce napätie spôsobuje smrť mnohých ľudí,“ povedal Lev XIV. vo Vatikáne.„Dúfam a modlím sa za trpezlivé budovanie dialógu a mieru pre dobro celej spoločnosti,“ dodal pápež.
Počas svojej nedeľnej modlitby si pripomenul aj obyvateľov Ukrajiny po „obzvlášť závažných“ ruských útokoch zameraných na energetickú infraštruktúru krajiny. Útoky podľa Leva XIV. „tvrdým spôsobom zasiahli civilné obyvateľstvo práve v čase čoraz chladnejšieho počasia“.
„Modlím sa za tých, ktorí trpia, a opätovne vyzývam na ukončenie násilia a zintenzívnenie úsilia o dosiahnutie mieru,“ skonštatoval pápež.
Izrael v stave vysokej pohotovosti
Izrael je v stave vysokej pohotovosti kvôli možnosti, že by Spojené štáty zasiahli v Iráne, kde sa konajú najväčšie protivládne demonštrácie za niekoľko rokov. Napísala to agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na tri izraelské zdroje oboznámené so situáciou. Teherán potom varoval, že akýkoľvek útok by viedol k iránskej odvete proti Izraelu a proti americkým základniam v regióne.
Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar v nedeľu vyzval Európsku úniu zaradiť iránske Revolučné gardy na svoj zoznam teroristických organizácií.
Dôvodom má byť podľa Saara násilné potláčanie prebiehajúcich demonštrácií v Iráne. „Je čas označiť iránske Revolučné gardy v Európskej únii za teroristickú organizáciu,“ napísal izraelský minister na sociálnej sieti X počas návštevy nemeckého ministra vnútra Alexandra Dobrindta v Izraeli.
„Toto je dlhodobý postoj Nemecka a dôležitosť tejto záležitosti je dnes jasná všetkým,“ doplnil Saar s tým, že ministri spoločne s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom podpíšu deklaráciu o spolupráci v oblastiach bezpečnosti, kybernetickej bezpečnosti a boja proti antisemitizmu.
Bývalý korunný princ Rezá Pahlaví, syn posledného iránskeho šáha a predstaviteľ iránskej opozície, Iráncov z exilu vyzval, aby v nedeľu znovu vyšli do ulíc, obsadili centrá miest a udržali ich a aby niesli pôvodnú iránsku vlajku s levom a slnkom namiesto tej súčasnej so štyrmi polmesiacmi a čepeľou mečiara. Iránska štátna televízia nedeľu skutočne informovala o protestoch v Teheráne a Mašhade na severovýchode krajiny.
Televízia ukázala provládne demonštrácie a videá údajných protestujúcich, ktorí strieľali na bezpečnostné zložky. Pološtátna tlačová agentúra Fars zverejnila zábery z mesta Isfahán, na ktorých demonštranti strieľajú z dlhých zbraní, zapaľujú ohne a hádžu zápalné bomby.
Iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí predtým naznačil, že režim napriek varovaniu zo strany USA tvrdo zasiahne. Najvyšší štátny prokurátor Mohammed Movahedí Ázád v sobotu varoval, že každý účastník protestov bude považovaný za „nepriateľa Boha“, za čo iránsky režim ukladá trest smrti.
Americký prezident Donald Trump medzitým podporil demonštrantov a na sociálnych sieťach uviedol, že „sa Irán pozerá na slobodu“ a že „USA sú pripravené pomôcť“. Americké médiá v sobotu večer s odvolaním sa na anonymných úradníkov uviedli, že Trump dostal vojenské možnosti útoku na Irán, ale že sa doteraz ešte nerozhodol.
O možnosti amerického zásahu v Iráne v sobotu v telefonickom rozhovore hovorili tiež izraelský premiér Benjamin Netanjahu a minister zahraničia USA Marco Rubio, uviedol jeden zo zdrojov.
Irán v nedeľu Spojené štáty varoval pred možným útokom. Predseda parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf poslancom povedal, že by Teherán reagoval odvetou na „legitímne ciele“, ako je Izrael a tiež americké vojenské základne. Postoj k USA dali najavo aj poslanci, ktorí na zasadnutí parlamentu podľa agentúry AP skandovali „Smrť Amerike“.
Protesty, ktoré sú za posledné tri roky jedny z najväčších, sa začali vlani 28. decembra v Teheráne obchodníci rozhorčení poklesom hodnoty iránskej meny rijál. Postupne sa k nim pridali ďalšie skupiny obyvateľov vrátane vysokoškolských študentov a demonštrácie sa zmenili na protivládne.