1419. deň: Moskva hlási rekordný záujem zahraničia o ruské zbrane, pripisuje to invázii. Zelenskyj: Šialenstvo, Rusi platia tisíckou mŕtvych denne

Čítajte viac 1418. deň: Kyjev tvrdí, že v Kaspickom mori poškodil tri ruské ropné plošiny. Moskva prišla podľa investigatívcov o 19 generálov

23:22 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok večer s odvolaním sa na tajné služby vyhlásil, že Rusko pripravuje ďalší rozsiahly útok na Ukrajinu. Dôjsť by k nemu mohlo už v najbližších dňoch a nasadené by doň mohli byť drony, ktorých cieľom by bolo vyradenie ukrajinskej protivzdušnej obrany, ako aj rakety. Zelenskyj apeloval na Ukrajincov, aby v tejto situácii venovali pozornosť sirénam signalizujúcim letecký útok, informovala agentúra DPA.

K podobnej situácii došlo aj minulý týždeň, keď Zelenskyj vo štvrtok varoval pred rozsiahlym nočným útokom ruských síl: o niekoľko hodín neskôr ruská armáda spustila prudký útok na západoukrajinskú Ľvovskú oblasť, pri ktorom podľa Moskvy použila aj novú strelu stredného doletu Orešnik.

V hlavnom meste Kyjev tento útok spôsobil také vážne výpadky dodávok elektriny, vody a kúrenia, že primátor Vitalij Kličko odporučil obyvateľom, ktorí sa na vidieku majú kam uchýliť, aby mesto dočasne opustili.

Zelenskyj v pondelok vo svojom večernom príhovore informoval aj o tom, že vníma pokrok v rokovaniach medzi ukrajinským vyjednávacím tímom a predstaviteľmi Spojených štátov. Uviedol, že väčšina dokumentov je pripravená na podpis, ďalšie podrobnosti však neuviedol.

21:31 Takmer 800 budov v Kyjeve zostalo v pondelok bez kúrenia, uviedol starosta mesta Vitalij Kličko tri dni po tom, čo ruské dronové a raketové útoky narušili dodávky tepla a elektriny v hlavnom meste počas mrazivého počasia.

Masívne ruské útoky na hlavné mesto v piatok zabili najmenej štyroch ľudí a polovica obytných budov v meste zostala bez kúrenia, a to v čase, keď sa teploty pohybujú okolo –10 stupňov Celzia a očakáva sa, že ešte klesnú. „Takmer 800 budov v hlavnom meste je stále bez kúrenia,“ povedal Kličko. „Pracovníci v energetických službách a energetike robia v tejto mimoriadnej situácii všetko možné – a aj zdanlivo nemožné – aby obyvateľom poskytli základné služby,“ dodal.

Reportér agentúry AFP v pondelok videl v hlavnom meste desiatky obyvateľov Kyjeva, ako jedli pri svetle svojich telefónov alebo núdzového osvetlenia v kaviarni počas výpadku prúdu v oblasti, pričom počul hlasné bzučanie viacerých generátorov, ktoré napájali miestne podniky v okolí.

Súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine DTEK uviedla, že len v Kyjeve za posledný týždeň obnovila dodávku elektriny pre približne 648-tisíc domácností, ale v hlavnom meste stále pretrvávajú núdzové výpadky prúdu.

Čítajte viac 1417. deň: Kyjev aj ďalšie mestá mrznú, metropola ostala bez elektriny. Pre útoky na ne sa zíde Bezpečnostná rada OSN

Nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide, ktorý v pondelok navštívil Kyjev, prisľúbil balík pomoci vo výške 400 miliónov dolárov pre oslabený energetický sektor Ukrajiny.

Len v pondelok vyslalo Moskva na Ukrajinu približne 156 dronov, z ktorých údajne väčšinu zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana, ale tie, ktoré zasiahli cieľ napáchali značné škody. „Rusko zámerne útočí na zariadenia, od ktorých sú civilisti životne závislí, ako aj ľudí, ktorí ich opravujú,“ komentovala ruské ostreľovanie ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková.

19:40 Rusko vyhlásilo, že minulý týždeň zasiahlo hypersonickou balistickou strelou Orešnik letecký opravárenský podnik nachádzajúci sa v západoukrajinskej Ľvovskej oblasti. Ide o prvý prípad, keď ktorákoľvek z bojujúcich strán zverejnila cieľ svojho útoku.

Moskva uviedla, že Orešnik odpálila v reakcii na vlastné tvrdenia, že Ukrajina podnikla dronový útok na jednu z rezidencií prezidenta Vladimira Putina, čo Kyjev poprel a Spojené štáty spochybnili. Išlo o druhý prípad, keď bola v boji použitá táto nová zbraň, ktorá je schopná niesť konvenčné aj jadrové hlavice.

„V noci 9. januára boli ľvovské štátne letecké opravovne vyradené z prevádzky mobilným raketovým systémom Orešnik,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany. Agentúra AFP toto tvrdenie nevedela nezávisle overiť.

Ukrajina potvrdila, že strela bola odpálená na Ľvovskú oblasť, ktorá sa nachádza blízko hraníc s EÚ, pričom zverejnila snímky údajných úlomkov strely. Ukrajinské úrady tiež uviedli, že bol zasiahnutý „civilný cieľ“, ale o presnej polohe cieľa či rozsahu škôd neinformovali. „Nikdy sa nevyjadrujeme k tomu, kde presne došlo k zásahu,“ reagoval na otázku AFP hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat.

19:07 Rusko zaútočilo na ďalšie dve zahraničné civilné lode v Čiernom mori, oznámil v pondelok ukrajinský vicepremiér pre obnovu Olexij Kuleba na sociálnej sieti Telegram. Informuje o tom TASR.

Pri zásahu lode plaviacej sa pod panamskou vlajkou utrpel zranenia jeden člen posádky a na palube vypukol požiar, doplnil. Záchranné zložky zasahujú na mieste a požiar likvidujú, pričom zranený člen posádky je v opatere lekárov. Druhá loď, plaviaca sa pod vlajkou San Marína a prevážajúca kukuricu, mohla pokračovať v ceste.

„Toto je ďalší dôkaz, že Rusko zámerne útočí na civilné lode, medzinárodný obchod a námornú bezpečnosť. Napriek neustálemu teroru zo strany agresora Ukrajina pokračuje v prevádzke prístavov a plnení svojich medzinárodných záväzkov,“ podotkol ukrajinský vicepremiér.

Miesto útokov Kuleba bližšie nešpecifikoval. Agentúra Reuters s odkazom na svoje zdroje však informovala o útokoch na dve plavidlá pri prístave Čornomorsk na juhu Ukrajiny. V tejto oblasti Rusko zaútočilo na dve nákladné lode aj minulý piatok, pričom pri jednom z útokov zahynul sýrsky člen posádky.

18:01 V uplynulom roku bolo kvôli bojom na Ukrajine zabitých prinajmenšom 2 514 civilistov a ďalších 12 142 ich bolo zranených, čo je viac ako v predošlých rokoch, s výnimkou roku 2022.

Čítajte viac Desivé čísla OSN. Ruská agresia zabila už skoro 15-tisíc ukrajinských civlistov, vlani najviac od roku 2022

17:10 Estónsko zakázalo vstup do krajiny 261 Rusom, ktorí sa na strane Ruska zúčastnili bojov na Ukrajine, informuje agentúra DPA. Estónsky minister vnútra Igor Taro uviedol, že ide o osoby, ktoré majú nepriateľský postoj k Európe. Krok bol podľa neho nevyhnutný, pretože tí, ktorí sa na Ukrajine dopúšťali zverstiev v mene ruského prezidenta Vladimira Putina, nemajú v slobodnom svete miesto.

„Majú bojové skúsenosti, vojenský výcvik a často aj trestnú minulosť. Navyše sú psychicky traumatizovaní,“ vysvetlil minister. Podľa neho títo Rusi sú pre Estónsko nebezpeční. „Predstavujú hrozbu, ktorá zahŕňa tak potenciálne plnenie rozkazov ruských spravodajských služieb, ako aj účasť na organizovanom zločine,“ uviedol Taro.

Estónsko vyzvalo ďalšie krajiny, aby tento krok nasledovali. „Budeme aj naďalej pracovať na tom, aby sme zabezpečili, že dvere pre ruských bývalých bojovníkov zostanú zatvorené, a vyzývame ostatné krajiny, aby urobili to isté,“ napísal na sieti X estónsky minister zahraničia Margus Tsahkna. Tsahkna ďalej zdôraznil, že bývalí ruskí vojaci nemajú miesto ani v Estónsku, ani v európskom schengenskom priestore voľného pohybu. Terajší zákaz je podľa neho len začiatok.

Podľa estónskeho ministerstva vnútra sa na ruskej ozbrojenej agresii proti Ukrajine zúčastnilo odhadom 1,5 milióna ruských občanov. Z nich je približne 640.000 stále v prvej línii.

Estónsko, od 40. rokov minulého storočia súčasť Sovietskeho zväzu a teraz členská krajina EÚ a NATO, zdieľa s Ruskom východnú hranicu a patrí medzi blízkych partnerov a podporovateľov Ukrajiny. Tá sa Rusku bráni od februára 2022, keď ruská armáda na Putinov rozkaz začala rozsiahlu inváziu a rozpútala najväčší pozemný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

16:55 České firmy zaistili v muničnej iniciatíve vojenský materiál v hodnote 274 miliárd českých korún (približne 11,3 miliardy eur). V pondelok to oznámil premiér ČR Andrej Babiš. Bývalá vláda podľa neho projekt zahmlievala a skrývala ho v rozpočte rozviedky. Na sociálnej sieti X na to reagoval expremiér Petr Fiala, podľa ktorého týmito detailmi Babiš ohrozuje bezpečnosť ľudí, ktorí sa na iniciatíve podieľajú, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Členovia vlády sa podľa Babiša v ostatných týždňoch dozvedeli, že cez české firmy v rámci muničnej iniciatívy podľa jeho slov „pretieklo“ približne 280 miliárd korún. Túto informáciu, ktorá dosiaľ nebola známa, im údajne dal riaditeľ Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu (AMOS) Aleš Vytečka. Práve AMOS projekt koordinuje. Z českého rozpočtu bolo podľa Babiša na iniciatívu použitých vyše 17 miliárd korún. „Všetko sa to skrývalo, bolo to všetko super tajné,“ kritizoval predchádzajúcu vládu.

Zverejnenie týchto informácií zase kritizovalo viacero členov bývalej koalície vrátane expremiéra. „Deje sa to, čoho som sa obával. Andrej Babiš nevie, čo robí. Hovoriť detailnejšie verejne o muničnej iniciatíve znamená ohrozovať bezpečnosť ľudí a firiem, ktoré sa na nej podieľajú, o ekonomických škodách nehovoriac. Vážne si premiér neuvedomuje, že ide o vojnové dodávky zbraní so všetkými rizikami, ktoré to prináša?“ kládol si na sieti X otázku Fiala.

Bývalý minister práce a sociálnych vecí Marian Jurečka podotkol, že existujú určité veci, ktoré politici nemôžu komentovať. „Bezpečnostní experti, zahraniční partneri, ktorí sa zapojili do muničnej iniciatívy, partneri na Ukrajine – tí všetci sa musia držať za hlavu… Osem rokov som bol členom bezpečnostnej rady štátu a sú určité veci, ktoré sa nekomentujú. Ak áno, tak v určitý čas a len kontrolným orgánom parlamentu, a niektoré dokonca nikdy a vôbec, ak nie sú odtajnené,“ podotkol. Dodal že Babiš zverejňovaním takýchto informácií ohrozuje bezpečnosť ľudí, ktorí pracujú pre Česko.

16:45 Švédsko nakúpi za 437 miliónov dolárov drony do všetkých odvetví ozbrojených síl, uviedol v pondelok minister obrany Pal Jonson. Zároveň zdôraznil, že Európa musí prijať „väčšiu zodpovednosť“ sama za seba a za Ukrajinu.

Šéf švédskeho rezortu obrany upresnil, že investícia zahŕňa prieskumné drony, bojové elektronické drony a tiež takzvané kamikadze drony. „Súčasťou toho sú aj námorné drony určené na odmínovanie a námorný dohľad,“ priblížil minister. Podľa jeho slov majú byť dronové systémy doručené v priebehu dvoch rokov.

Minister obrany takisto povedal, že Švédsko investuje 141 miliónov dolárov do „vesmírnych zdrojov s približne desiatimi vojenskými satelitmi, ktoré zvýšia efektivitu bezpilotných systémov a riadených striel“.

Na výročnej konferencii o obrane Jonson vyjadril poľutovanie nad zhoršením bezpečnostnej situácie v porovnaní s predchádzajúcim rokom. „K rastúcej hrozbe z Ruska sa teraz pridáva aj nepredvídateľnosť zo Spojených štátov. Vyplýva z toho jasný záver, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť Ukrajiny,“ povedal Jonson.

Švédsko v nedeľu oznámilo, že použije 1,6 miliardy dolárov na protivzdušnú obranu zameranú predovšetkým na ochranu civilistov a civilnej infraštruktúry. Severská krajina takisto v novembri oznámila nákup rakiet IRIS-T typu zem-vzduch za 366 miliónov dolárov.

15:40 Európska únia v pondelok zdôraznila, že ešte nie sú vhodné podmienky na rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o vojne na Ukrajine. Reagovala tak na vyhlásenie predstaviteľov Talianska a Francúzska, podľa ktorých nastal čas na opätovné zapojenie EÚ do mierových rokovaní.

„V istom bode sa budú musieť uskutočniť rokovania, a to aj s prezidentom Putinom. Medzitým sa robí veľa práce. Nanešťastie, nevidíme ani náznaky toho, že by sa prezident Putin zapájal do tohto procesu,“ uviedla hovorkyňa Európskej komisie Paula Pinhová. „Ešte sme tam nedošli, no budeme dúfať, že sa raz také rokovania uskutočnia a konečne povedú k mieru na Ukrajine,“ doplnila.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v piatok povedala, že „nastal čas“ obnoviť dialóg na vysokej úrovni s Ruskom. Podotkla tiež, že by sa pre rokovania o Ukrajine mohol vymenovať aj špeciálny vyslanec. Ešte v decembri aj francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že Európa by sa mala pokúsiť nájsť spôsob, ako nadviazať kontakt s Kremľom v nadchádzajúcich týždňoch. Výzvy oboch politikov prišli v čase, keď sa Európa intenzívne snaží o ukončenie vojny s pomocou USA.

15:10 Nórsko plánuje vyčleniť Ukrajine finančnú pomoc vo výške 340 miliónov eur na podporu energetického sektora krajiny, oznámil v pondelok minister zahraničných vecí Espen Barth Eide. „Financovanie je potrebné na podporu nákupu plynu, ktorý je možné rýchlo dodať. Je tiež potrebné opraviť poškodenú infraštruktúru a obstarať náhradné diely,“ citovala ministra tlačová služba nórskej vlády.

Finančné prostriedky budú poskytnuté prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Európskeho energetického spoločenstva, ktoré spája členské štáty EÚ a jej susedov s cieľom budovať integrovaný celoeurópsky energetický trh. V októbri Nórsko oznámilo, že do roku 2026 poskytne Ukrajine približne 7,2 miliardy eur. Od roku 2023 už Oslo poslalo Ukrajine pomoc vo výške približne 16,2 miliardy eur.

14:45 Záujem o ruské zbrane a vojenskú výzbroj v zahraničí je na rekordnej úrovni, povedal v pondelok podpredseda ruskej vlády Denis Manturov pri stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom. Zvýšený počet objednávok pripísal vojne na Ukrajine, ktorá sa už bezmála štyri roky bráni invázii nariadenej Putinom vo februári 2022, napísala agentúra DPA.

„Do roku 2022 bola maximálna hodnota objednávok 55 miliárd dolárov. V súčasnosti máme s už podpísanými zmluvami v hodnote 70 miliárd dolárov rekord,“ uviedol Manturov s tým, že „technológia testovaná v rámci špeciálnej vojenskej operácie sa propaguje sama“. Špeciálnou vojenskou operáciou označujú predstavitelia Moskvy ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022.

Rusko podľa vicepremiéra na frontovej línii na Ukrajine odskúšalo v roku 2025 viac než 1000 nových a modernizovaných kusov vojenskej techniky. Zahraničie má podľa neho záujem predovšetkým o systémy protivzdušnej obrany, lietadlá a raketomety.

Nárast objednávok má však podľa agentúry DPA aj negatívnu stránku. Ešte v decembri Manturov priznal, že exportné objednávky budú musieť ustúpiť do úzadia pred dopytom ruskej armády po nových zbraniach, čo znamená, že ich spracovanie bude meškať.

14:40 V Európskej únii žilo vlani v novembri 4,33 milióna ukrajinských vojnových utečencov, ktorí majú dočasnú ochranu. Najnovšie čísla dnes zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Najviac utečencov pred ruskou agresiou na Ukrajine prijali Nemecko, Poľsko a Česká republika, ktorá poskytuje dočasnú ochranu viac ako 390 000 ľudí.

V porovnaní s koncom októbra 2025 sa celkový počet osôb z Ukrajiny pod dočasnou ochranou v novembri zvýšil o 30 615. Nemecko prijalo približne 1,2 milióna Ukrajincov, ktorí v EÚ požívajú dočasný ochranný status, a Poľsko takmer jeden milión. Pri Česku Eurostat uvádza 392 670 prijatých ukrajinských vojnových utečencov. Podľa údajov českého ministerstva vnútra k dnešnej polnoci je teraz v Česku 396 548 ľudí s dočasnou ochranou.

Počet osôb s dočasnou ochranou sa zvýšil v 21 krajinách, najväčšie nárasty oproti predchádzajúcemu mesiacu zaznamenali na konci novembra v Nemecku (o 11 040), v Poľsku (o 3 745) a v Španielsku (o 2 810). Najväčší pokles v počte ukrajinských vojnových utečencov potom zaznamenali Francúzsko (o 870) a Litva (o 575).

Európska únia v marci 2022, krátko po napadnutí Ukrajiny, aktivovala smernicu o prechodnej ochrane. Núdzový mechanizmus môže spustiť pri mimoriadnom príleve utečencov. Tí tak môžu dostať čo najrýchlejšie a bez byrokratických prieťahov ochranný status. Dočasná ochrana umožňuje utečencom prístup k verejnému zdravotnému poisteniu, vzdelaniu či na pracovný trh.

Mechanizmus EÚ pôvodne platil na jeden rok, teraz bol už niekoľkokrát predĺžený a mal by pokračovať do 4. marca 2027.

11:05 Po ruských útokoch dronmi je v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny 33.500 domácností bez dodávok elektrickej energie. V pondelok to oznámila najväčšia súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine DTEK.

„Škody sú značné. Na obnovu zariadení je potrebný čas,“ napísala DTEK na platforme Telegram.

Šéf vojenskej správy prístavného mesta Odesa Serhij Lysak uviedol, že útok v tomto meste zasiahol zariadenie infraštruktúry a obytnú budovu. Zranenia podľa neho utrpeli dve osoby.

Z dôvodu intenzívnych leteckých útokov v uplynulých dňoch sú podľa DPA v podstate bez elektriny mestá Kyjev, Dnipro, Odesa či ďalšie ukrajinské mestá. Problémy sú aj s dodávkami vody a kúrenia. K týmto prerušeniam dodávok dochádza v čase, keď teploty v noci dosahujú až mínus 18 stupňov Celzia. DPA konštatuje, že veľmi napätá pre milióny ľudí.

Ukrajinské vzdušné sily na Telegrame informovali, že Rusko v noci na pondelok vyslalo na Ukrajinu 156 dronov, z ktorých 135 sa podarilo zneškodniť. Dodali, že zaznamenaných bolo 16 úderov na 11 lokalitách.

Rovnako ako počas predchádzajúcich zím, aj v posledných týždňoch zintenzívnilo Rusko útoky na ukrajinské energetické zariadenia. Kyjev a jeho spojenci to považujú za zámernú stratégiu Moskvy, ktorej cieľom je podľa nich oslabiť civilné obyvateľstvo.

Ukrajina v reakcii na tieto kroky útočí na ruské ropné sklady a rafinérie v snahe zabrániť Moskve pokračovať v exportoch a vyvolať nedostatok paliva, vysvetľuje AFP.

9:50 Európska únia (EÚ) by mala zvážiť vytvorenie stálej európskej armády so 100.000 vojakmi a prehodnotiť politické procesy riadiace obranu. Uviedol to v nedeľu na bezpečnostnej konferencii vo Švédsku eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius. Informoval o tom magazín Politico, píše TASR.

Litovský eurokomisár sa vzhľadom na ruskú agresiu na Ukrajine a presun pozornosti USA preč od Európy, ako aj hrozby namierené proti Grónsku, vyslovil v prospech prístupu „veľkého tresku“ k prehodnoteniu spoločnej obrany Európy.

„Boli by Spojené štáty vojensky silnejšie, keby mali 50 armád na úrovni štátov miesto jednej federálnej armády, 50 štátnych obranných politík a obranných rozpočtov na úrovni štátov miesto jednej federálnej obrannej politiky a rozpočtu? Ak je naša odpoveď ‚nie‘, USA by neboli silnejšie, tak na čo ešte čakáme?“ pýtal sa Kubilius na švédskej konferencii Folk och Försvar (Spoločnosť a obrana).

Obranná pripravenosť Európy podľa neho závisí od troch pilierov: väčších investícií do obranných kapacít, pripravených a organizovaných inštitúcií a politickej vôle odstrašiť a v prípade potreby aj bojovať. Tvrdí, že iba samotné ďalšie investície do pôvodných obranných štruktúr neprinesú potrebnú kvalitatívnu premenu európskej obrany – čiastočne preto, lebo v EÚ je podľa neho nedostatočná jednota.

„Musíme začať investovať naše peniaze tak, aby sme mohli bojovať ako Európa, a nie len ako zoskupenie 27 národných ‚bonsajových armád‘,“ povedal s odkazom na frázu niekdajšieho šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella. Miesto toho by EÚ podľa eurokomisára mohla vytvoriť stálu „európsku vojenskú silu“ s 100.000 vojakmi, „ako už pred 10 rokmi navrhli Jean-Claude Juncker, Emmanuel Macron a Angela Merkelová“.

V snahe pomôcť pri riešení otázky politickej vôle chce Kubilius zriadiť európsku radu bezpečnosti. O tejto myšlienke hovorili francúzsky prezident Emmanuel Macron aj niekdajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová, pripomína Politico. Podľa Kubiliusa by takúto radu mohli tvoriť kľúčoví stáli členovia, niekoľko rotujúcich členov, členský štát predsedajúci Rade EÚ a vedenie inštitúcií Únie. Zahrnutá by mala tiež byť Británia.

„Celkovo asi desať až dvanásť členov, ktorých úlohou by bolo diskutovať o najdôležitejších otázkach v oblasti obrany…A nielen diskutovať, ale aj rýchlo pripravovať dôležité rozhodnutia,“ povedal Kubilius.

8:40 Zdravotný stav hlavy Čečenskej republiky Ramzana Kadyrova sa podľa informácií agentúry Ukrinform výrazne zhoršil v dôsledku zlyhania obličiek. Ako uvádza agentúra, informáciu poskytol zdroj z Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny (HUR).

Čítajte viac Kadyrovovi zlyhali obličky, Kremeľ hľadá nového vodcu Čečenska, tvrdí zdroj HUR

8:07 Rusko v noci na dnes znovu zaútočilo na Kyjev alebo juhoukrajinskú Odesu. Informovali o tom ukrajinské úrady. Z Odesy sú hlásení dvaja zranení. Útoky ukrajinských dronov bez podrobností hlási Moskva.

„V Odese bol v dôsledku nepriateľského útoku poškodený objekt infraštruktúry. V časti jednej zo štvrtí nefungujú dodávky elektriny,“ cituje server Ukrajinska pravda šéfa mestskej vojenskej správy Serhija Lysaka. Dodal, že podľa predbežných informácií zranení utrpeli dvaja ľudia. Zničený je jeden rodinný domček, ďalšie štyri sú po útoku poškodené.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko informoval, že v jednej zo štvrtí metropoly ruský dron zasiahol budovu, ktorá nie je určená na bývanie. Na mieste začalo horieť. Inde v meste sa trosky zostreleného bezpilotného lietadla zrútili pri obytnom dome. Tlaková vlna vyrazila okná a tiež tam začalo horieť. O prípadných zranených sa Kličko nezmieňuje. Opravárenské čaty v ukrajinskej metropole celý víkend pokračovali v opravách infraštruktúry poškodenej pri rozsiahlom ruskom útoku pred niekoľkými dňami a obyvateľom sa vracalo do domovov teplo.

Ukrajinskú energetickú infraštruktúru vážne poškodili veľké ruské útoky v noci na piatok a tieto údery pokračovali aj cez víkend. Ukrajinská pravda v noci na dnes napísala, že bez dodávok prúdu je už druhý deň časť obyvateľov žijúcich na ľavom brehu Dnepra v meste Dnipro.

Rusko počas svojej takmer štyri roky trvajúcej invázie na Ukrajinu opakovane ničí energetické objekty v susednej krajine a neraz aj milióny Ukrajincov musia v zime prežívať bez dodávok elektrického prúdu, vody i tepla.

Ukrajinské letectvo hlási, že ruská armáda nad územie Ukrajiny v noci na dnes poslala 156 dronov, protivzdušná obrana ich 135 zneškodnila. Šestnásť bezpilotných lietadiel zasiahlo 11 miest, na ďalších dvoch miestach sa zrútili trosky zostrelených strojov.

6:15 Vojna na Ukrajine už trvá dlhšie ako Veľká vlastenecká vojna, keď Nemecko napadlo Sovietsky zväz až po jeho porážku v Berlíne. Tá trvala 1 418 dní, konflikt na Ukrajine sa prehupol do 1 419. dňa. Pripomenul to podľa agentúry Unian aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Dnes je to 1 418. deň vojny Ruska proti Ukrajine. Chceli zopakovať – a aj sa im to podarilo – týranie ľudí, zopakovali fašizmus, zopakovali takmer všetko najhoršie, čo sa stalo v 20. storočí. Vojnu ešte viac "skreatívnili“ Šáhidmi a balistickými raketami proti elektrárňam a kotolniam," uviedol včera Zelenskyj.

Zelenskyj podľa Unianu poznamenal, že vojna sa vedie na rovnakých územiach ako pred 80 rokmi – Donbas, Slobožanščyna (okolie Charkova, časť Sumy, časti Luhanska a Donecka) a Záporožie. Tentoraz však proti útočníkom bojuje iba Ukrajina, nie celá protihitlerovská koalícia, podotkol.

„V súčasnosti dosahujú ruské straty nie menej ako 1 000 mŕtvych denne – a to platí už od decembra. Takto v podstate Rusko platí len za to, aby zabránilo skončeniu vojny. Toto je šialenstvo a možno ho zastaviť iba spojenými silami – silami Európy a Spojených štátov, silami všetkých našich partnerov. Každý deň tejto vojny je pripomienkou, že svet sa nemôže chrániť pred šialencami. Musíme ho chrániť. Rusko musí byť zastavené,“ povedal.

"Iba Rusko je zdrojom tejto vojny, dôvodom, prečo sa vojna predlžuje, a zaslúži si všetky odvetné údery a tlak za všetko, čo robí proti životu a ľuďom, proti diplomacii, proti partnerom, uviedol ešte skôr na sieti X.

Zelenskyj zároveň tvrdí, že Ukrajinci vedia o tom, kto je proti nim a prisľúbil odvetné kroky. „Pozorne monitorujeme a dokumentujeme každý pokus Rusov o podkopanie našich vzťahov s partnermi. Vidíme, ktorých lobistov Moskva angažuje, prostredníctvom koho sa snaží konať, aké vnútorné operácie sa pokúša spustiť na Ukrajine a v Európe. Naša reakcia bude hmatateľná – prostredníctvom našich špeciálnych služieb, prostredníctvom našich spravodajských agentúr, prostredníctvom politickej spolupráce s našimi partnermi a najmä prostredníctvom sankcií,“ povedal.

„Dôležité je, že Kongres USA sa opäť púšťa do prísnejších sankcií proti Rusku – zameraných na ruskú ropu. Toto môže skutočne fungovať. Ďakujem všetkým, ktorí pomáhajú,“ dodal ukrajinský prezident.