Trump už skôr uviedol, že sa s Machadovou chce stretnúť a že by od nej prijal jej Nobelovu cenu, pokiaľ mu ju venuje. Šéf Bieleho domu opakovane tvrdí, že Nobelovu cenu mal vlani dostať on. Machadová v rozhovore s televíziou Fox News vyhlásila, že Venezuelčania, ktorým podľa nej jej Nobelova cena za mier v skutočnosti patrí, ju chcú dať Trumpovi a zdieľať ju s ním. Nórsky Nobelov inštitút pred niekoľkými dňami upozornil, že cenu nemožno previesť na inú osobu alebo ju s ňou zdieľať, ani ju nemožno nikomu odňať.
Machadovú vo Vatikáne v pondelok prijal Pápež Lev XIV., oznámil Vatikán. Žiadne podrobnosti o audiencii však stolica neposkytla. Machadovej meno zverejnil v zozname osôb, ktorých v pondelok ráno prijal pápež.
Správy o návšteve venezuelskej opozičnej líderky prišli po tom, čo taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani oznámil, že orgány vo Venezuele prepustili z väzenia dvoch občanov Talianska – Alberta Trentiniho a Maria Burla, ktorí sú na ceste do vlasti. Vo Venezuele boli zadržaní od novembra 2024.
K návšteve zároveň došlo viac ako týždeň po tom, čo americké špeciálne jednotky zajali a vyviezli z vlasti venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku.
Laureátka Nobelovej ceny za mier Machadová privítala tento vojenský zásah Spojených štátov vo Venezuele a operáciu označila za „obrovský krok pre ľudstvo, pre slobodu a ľudskú dôstojnosť“. Tento týždeň by Machadová podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa mala navštíviť Washington.
Pápež v piatok vyzval na ochranu venezuelskej suverenity a na „rešpektovanie vole venezuelského ľudu a na ochranu ľudských a občianskych práv všetkých“.
Vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin, niekdajší pápežský vyslanec vo Venezuele, minulý týždeň hovoril s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Dvojica podľa vyhlásenia amerického rezortu diplomacie rokovala o „snahách zlepšiť humanitárnu situáciu, obzvlášť vo Venezuele“.
Po nečakanom útoku na Venezuelu, pri ktorom sa Američania zmocnili Madura, vylúčil Trump okamžitú podporu opozičných lídrov Machadovej či Edmunda Gonzáleza ako nových vodcov krajiny. Madura pritom USA neuznávajú ako prezidenta, za ktorého naopak v roku 2024 vtedajšia americká vláda označila Gonzáleza.
Dočasnou prezidentkou Venezuely sa teraz však stala doterajšia viceprezidentka Delcy Rodríguezová, od ktorej Washington požaduje poslušnosť.
To, že Washington dal prednosť pokračovaniu autoritárskeho režimu, zdôvodňujú analytici snahou udržať vo Venezuele stabilitu. Trump totiž plánuje v krajine ťažbu ropy. Venezuela má najväčšie zásoby tejto suroviny na svete. Rýchla zmena režimu by tiež podľa analytikov veľmi pravdepodobne spôsobila väčšiu migračnú vlnu.

