Prevažnú väčšinu obetí OSN eviduje na území kontrolovanom Kyjevom, na ktoré útočí ruská invázna armáda. V minulom roku tam kvôli ruským útokom podľa nej zahynulo najmenej 2 395 ľudí a ďalších 11 751 bolo zranených, čo predstavuje 97 percent všetkých vlani evidovaných obetí.
Celkový počet zabitých a zranených civilistov v minulom roku bol o 31 percent vyšší ako v roku 2024, keď misia OSN overila 2 088 zabitých a 9 138 zranených. A o 70 percent vyššia ako v roku 2023, kedy pracovníci misie overili 1 974 zabitých a 6 651 zranených.
Misia zároveň dlhodobo upozorňuje, že skutočný počet obetí bude zrejme podstatne vyšší, a spomína, že nemohla overiť a započítať všetky hlásené obete, najmä hneď po začiatku ruskej invázie a v niektorých mestách, ako je napríklad ukrajinský Mariupol, o ktorý zviedli obe krajiny ťažké boje na začiatku vojny. Toto mesto teraz okupujú Rusi.
„Nárast civilných obetí o 31 percent v porovnaní s rokom 2024 predstavuje výrazné zhoršenie v ochrane civilistov,“ uviedla vedúca HRMMU Danielle Bellová. „Naše monitorovanie ukazuje, že tento nárast nespôsobili iba intenzívnejšie boje pozdĺž frontovej línie, ale aj rozšírenejšie používanie zbraní dlhého doletu, ktoré vystavilo civilistov v celej krajine zvýšenému riziku,“ dodala.
Čítajte viac Putinova Špeciálna vojenská operácia na Ukrajine dĺžkou trvania prekročila Veľkú vlasteneckú vojnu
Zbrane dlhého doletu v podobe striel a bezpilotných lietadiel majú podľa HRMMU v minulom roku na Ukrajine na svedomí 35 percent civilných obetí – zabili 682 ľudí a 4443 ich zranili. To predstavuje nárast o 65 percent v porovnaní s rokom predošlým, keď zabili 531 ľudí a 2569 ich zranili, podotkla misia. Podľa HRMMU sa vlani – oproti minulému roku – zvýšil aj počet obetí útokov dronov krátkeho doletu, a to o 120 percent. V roku 2025 tieto útoky zabili 577 ľudí a 3288 ich zranili, o rok skôr pripravili o život 226 civilistov a 1528 ich zranili.
