„Ak by sme mali referendum, hlasovala by som za zjednotenie s Rumunskom,“ povedala prezidentka v podcaste, ktorý bol odvysielaný v nedeľu. „Pozrite sa, čo sa deje vo svete. Pre malú krajinu, ako je Moldavsko, je stále čoraz ťažšie, aby prežila ako demokracia, ako suverénna krajina, a samozrejme odolala Rusku,“ uviedla Sanduová.
Rumunské občianstvo má približne 1,5 milióna Moldavcov, ale nedávne prieskumy ukázali, že iba asi tretina ich podporuje zjednotenie s Rumunskom, napísal Reuters. Sanduová podľa neho poznamenala, že si uvedomuje, že väčšina Moldavcov jej postoj nezdieľa, a dodala, že integrácia do EÚ je realistickejším cieľom.
Jej vládnuca proeurópska Strana akcie a solidarity (PAS), ktorá v minuloročných voľbách obhájila parlamentnú väčšinu, sa usiluje o to, aby Moldavsko vstúpilo do Európskej únie do roku 2030. Vláda bude musieť zaviesť zložité reformy, zatiaľ čo čelia odporu Ruska, dodal Reuters.
Krajina s 2,4 miliónmi obyvateľov vklinená medzi Rumunsko a Ukrajinu patrí k najchudobnejším štátom v Európe. V roku 1812 bola oblasť Moldavska pripojená k Rusku, ktorému patrila do roku 1918. V medzivojnovom období bola krajina súčasťou Rumunska, ale počas druhej svetovej vojny ju anektoval Sovietsky zväz, pripomenuli agentúry. S rozpadom ZSSR krajina v roku 1991 vyhlásila nezávislosť.
Čítajte viac Moldavské voľby majú jasného víťaza. Vládna proeurópska strana PAS obhájila parlamentnú väčšinu
Od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, ale medzinárodne neuznanej Podnesterskej republiky. Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržuje vojenský zbor, ktorý označuje za mierovú misiu. Moskva zasahuje do záležitostí Moldavska popiera.
Čítajte viac Sanduovej gratuluje Západ: Porazila agresiu. Plán Ruska nevyšiel. Demokraciu si Moldavci nenechali podkopať
