1420. deň : Rusko útočilo takmer 300 dronmi a Kyjev mrzne. Výpadky trápia aj Belgorod, gubernátor odporúča presťahovať sa

Čítajte viac 1419. deň: Moskva hlási rekordný záujem zahraničia o ruské zbrane, pripisuje to invázii. Zelenskyj: Šialenstvo, Rusi platia tisíckou mŕtvych denne

23:15 Poľský prezident Karol Nawrocki sa poďakoval britskému premiérovi Keirovi Starmerovi za nasadenie vojakov Spojeného kráľovstva vo svojej krajine. Nawrocki počas dvojdňovej návštevy Británie ocenil pôsobenie takmer 150 vojakov britských ozbrojených síl v rámci NATO na poľskom území. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Starmer počas stretnutia s Nawrockým privítal dohodu o výcviku poľských pilotov vrtuľníkov v najbližších mesiacoch v Spojenom kráľovstve. Podľa kancelárie premiéra tento krok napomáha k väčšej integrácii ozbrojených síl oboch krajín. „Čoraz užšia spolupráca na obranných projektoch je prospešná pre bilaterálne vzťahy aj pre európsku bezpečnosť,“ uviedol Starmer podľa hovorkyne. Premiér sa zároveň poďakoval Nawrockému za to, že sa Varšava podieľa na fungovaní tzv. koalície ochotných na podporu Ukrajiny.

„Pokiaľ ide o Ukrajinu, lídri sa zhodli, že je dôležité zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier, a tiež na tom, že (ruskému) prezidentovi (Vladimirovi) Putinovi nemožno dôverovať,“ uviedla Starmerova kancelária.

Nawrocki povedal, že Spojené kráľovstvo je najdôležitejším partnerom Poľska mimo Európskej Únie, najmä v oblasti vývozu poľských poľnohospodárskych produktov, píše DPA.

21:28 Vjačeslav Gladkov, gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti susediacej s Ukrajinou, odporučil ľuďom, aby kvôli rozsiahlym problémom s dodávkami elektriny a tepla pomýšľali na to, či sa dočasne nepresťahovať inam. Tento región v piatok zažil najväčší útok na energetickú infraštruktúru od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Server The Moscow Times uviedol, že podľa miestnych úradov po ňom zostalo vyše pol milióna ľudí bez elektriny a tepla. Bolo to v čase, keď v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti bol v dôsledku rozsiahleho ruského útoku bez elektrického prúdu aj tepla asi milión ľudí. Rusko na energetickú infraštruktúru na rôznych miestach Ukrajiny útočí prakticky denne, dnes kvôli tomu závažné problémy v silnom mraze zažívajú napríklad obyvatelia Kyjeva.

Gladkov podľa agentúry DPA upozornil, že výhradne pomocou záložných zdrojov nie je možné obnoviť dodávky elektriny do obytných domov a priemyselných podnikov. Regionálne úrady podľa neho pripravujú opatrenia, aby v prípade výpadkov dodávok elektriny a tepla mohli obyvateľov odvážať do obcí, ktoré ich budú môcť prijať, prípadne aj do iných regiónov. Ľuďom odkázal, že nemusia „všetko nechať a zaoberať sa sťahovaním do iného regiónu“. Mali by ale pomyslieť na náročné situácie, keď nebudú mať elektrinu a nepôjde kúrenie. „Ak je to možné, prevezieme deti k príbuzným – tam, kde majú teplo a elektrinu,“ uviedol.

Čítajte viac Na Belgorod spadla ruská letecká bomba

The Moscow Times píše, že obyvatelia Belgorodskej oblasti obviňujú úrady, že sa s ťažkou situáciou v energetike nedokážu vysporiadať a že sa snažia zodpovednosť zvaliť na ľudí. Obávajú sa, že ukrajinská armáda môže na energetické objekty zaútočiť znova. „Atmosféra v regióne sa nesie v znamení únavy z vojny a obyvatelia Belgorodskej oblasti ju pociťujú silnejšie ako ľudia kdekoľvek inde v Rusku,“ povedala žena z tejto oblasti.

20:46 Poľsko v posledných dňoch uplynulého roka zmarilo hackerský útok na svoj energetický systém, oznámil dnes minister energetiky Milosz Motyka podľa poľských médií. Išlo podľa neho o útok nového typu a spočíval v snahách o narušenie komunikácie medzi zariadeniami na výrobu energie a prevádzkovateľmi siete.

„Bol to za posledné roky najsilnejší útok na poľský elektrárenský systém“, povedal Motyka. „Prvýkrát sme sa stretli s početnými pokusmi o útoky na jednotlivé zariadenia na výrobu elektrickej energie – solárne farmy a dokonca jednotlivé veterné turbíny,“ popísal. Dodal, že dovtedy sa cieľom hackerských útokov stávali veľké energetické objekty alebo prenosová sústava. Minister predpokladá, že nový typ útoku sa bude opakovať. Motyka podľa agentúry PAP doplnil, že poľské úrady sú si vedomé, kto za útokom stojí, podrobnosti však zverejniť nechcel.

Vicepremiér a minister pre digitalizáciu Krzysztof Gawkowski neskôr povedal, že útok bol dielom Ruska a že mu išlo o sabotáž s cieľom spôsobiť v Poľsku výpadky dodávok elektriny. „Všetko naznačuje tomu, že máme čo do činenia s ruskou sabotážou, ktorej cieľom bolo destabilizovať situáciu v Poľsku,“ cituje Gawkowského PAP. Vicepremiér dodal, že poľské inštitúcie sú dobre pripravené a že nie je dôvod na paniku.

Poľsko, ktoré patrí k najpevnejším spojencom Ukrajiny brániacej sa ruskej invázii, dlhodobo varuje pred hrozbami prichádzajúcimi z Ruska. V posledných rokoch sa stretáva s rôznymi podpaľačskými útokmi alebo prípadmi sabotáží, z ktorých jeho úrady obviňujú ruské tajné služby.

19:36 Nemecká prokuratúra obvinila dvoch Ukrajincov z napomáhania Rusku pri sabotážach. Podľa nej plánovali zaslať výbušné balíky z Nemecka na Ukrajinu podľa pokynov ruskej spravodajskej služby, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Obvinení Daniil B. a Vladyslav T. spolupracovali s Yevhenom B. na odoslaní dvoch balíkov z Kolína nad Rýnom so sledovacím GPS zariadením. „Cieľom bolo preskúmať dopravné trasy a logistické procesy prepravnej služby a neskôr prostredníctvom nej poslať balíky so zápalnými zariadeniami,“ ozrejmila prokuratúra. Pokyny údajne prijali od ruskej bezpečnostnej služby cez prostredníkov v ukrajinskom meste Mariupol, ktoré Rusko okupuje od mája 2022.

„Balíky mali byť doručené do ukrajinských oblastí, ktoré nie sú pod správou Ruska, a mali spôsobiť čo najväčšie škody, aby oslabili pocit bezpečia miestnych,“ vysvetlila prokuratúra.

Úrady zadržali Vladyslava a Daniila v máji v Kolíne nad Rýnom a Kostnici a obvinili ich zo špionáže, sabotáže a podpaľačstva. Yevhena zadržali v máji vo švajčiarskom kantóne Thurgau a v decembri vydali do Nemecka.

19:01 Neidentifikované drony zasiahli v Čiernom mori dva ropné tankery vo vlastníctve gréckych spoločností, z ktorých jeden smeroval po kazašskú ropu do terminálu na ruskom pobreží, informovali miestne úrady. Ani jeden tanker neutrpel vážne škody, potvrdil predstaviteľ gréckeho ministerstva námornej dopravy pre AFP.

Grécke ani kazašské úrady neuviedli, kto je za útoky zodpovedný. Ukrajina, ktorá dlhodobo útočí na ruský energetický sektor v reakcii na vojnu, ktorú proti nej Moskva vedie, incident bezprostredne nekomentovala.

Podľa kazašskej štátnej energetickej spoločnosti Kazmunajgaz jeden zo zasiahnutých tankerov smeroval do terminálu Kaspického ropovodného konzorcia (CPC) pri ruskom prístave Novorossijsk. „Posádka neutrpela zranenia, loď je podľa predbežného hodnotenia spôsobilá plavby a neprejavujú sa známky vážneho poškodenia,“ uviedla firma.

Ukrajina počas vojny už viackrát zasiahla terminál CPC vrátane útoku námorným dronom minulý november, ktorý poškodil jedno z troch kotvísk. Kyjev tvrdí, že útoky oslabujú ruské energetické príjmy využívané na financovanie vojny a sú legitímnou odpoveďou na ruské raketové a dronové údery.

Útoky však znepokojujú Kazachstan, ktorý je od exportu ropy životne závislý a cez terminál CPC prepravuje približne 80 percent svojej produkcie.

17:00 Lídri Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a Kanady chcú budúci týždeň počas Svetového ekonomického fóra v Davose presvedčiť amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby sa osobne zasadil o bezpečnostné záruky pre Ukrajinu pre prípad ukončenia bojov s Ruskom. Napísal to dnes denník Financial Times s odvolaním sa na troch činiteľov oboznámených s plánom.

Bezpečnostné záruky pre krajinu, ktorá sa už takmer štyri roky so západnou pomocou bráni ruskej agresii, sú jedným zo zásadných sporných bodov vyjednávania o prímerí a neskoršom mierovom usporiadaní pomerov medzi bojujúcimi krajinami. Ukrajina aj jej európski spojenci sa usilujú o čo najväčšie zapojenie Washingtonu.

Britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron a prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj podpísali minulý týždeň spoločné vyhlásenie o bezpečnostných zárukách, ktoré počíta s nasadením jednotiek niektorých európskych krajín dohliadajúcich na dodržiavanie mieru. Moskva, s ktorou sú v pravidelnom kontakte americkí vyjednávači, však akúkoľvek prítomnosť zahraničných vojakov na Ukrajine doteraz jednoznačne odmietala.

Starmer, Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz, talianska premiérka Giorgia Meloniová a kanadský premiér Mark Carney sa chcú budúcu stredu v Davose stretnúť s Trumpom, ktorý už má v pláne schôdzku so Zelenským, napísal dnes britský denník. Podľa jeho zdrojov sa usilujú šéfovia štátov o čo najpevnejšie Trumpovo angažmán v otázke ukrajinských záruk a majú obavu, aby nenadviazal na rad svojich minuloročných výrokov vyznievajúcich výrazne prorusky.

Politickí lídri sa budú podľa FT usilovať, aby Trump potvrdil výsledky rokovaní z minulého týždňa, na ktorých sa spojenci Kyjeva dohodli, ako v prípade dojednania mieru zabrániť opakovaniu ruského útoku. Zelenskyj po rokovaniach v Paríži minulý štvrtok vyhlásil, že je prakticky hotová bilaterálna dohoda o bezpečnostných zárukách s USA, ktorú treba iba potvrdiť s Trumpom.

16:45 Nemecký Rheinmetall potvrdil, že začiatkom roka 2026 dodá Ukrajine prvé bojové vozidlá pechoty Lynx KF41. Dodávka otvára dvere pre väčšie objednávky a lokálnu výrobu na Ukrajine.

Podľa dohody z konca roku 2025 je súčasťou počiatočnej objednávky päť pásových vozidiel financovaných nemeckou vládou za približne dva milióny eur. Rheinmetall dodávku označil ako prvý operačný krok po rozsiahlych skúškach so špeciálnou konfiguráciou pre ukrajinské požiadavky.

Lynx KF41 je navrhnutý ako bojová platforma, ktorá umožňuje jednoduchú integráciu nových systémov, nie len ako minimalistický transportér vojakov. Kyjev má bojové skúsenosti v tejto skupine výzbroje okrem modernizovaných variantov BMP so sovietskej éry aj s americkým M2A2 Bradley a nemeckým Marderom a k dispozícii má aj švédsky CV90.

Publikované údaje uvádzajú bojovú hmotnosť do 50 ton s dieselovým motorom s výkonom 850 kW a rýchlosťou na ceste 65 km/h. Lynx KF41 je navrhnutý pre trojčlennú posádku a osem pešiakov a poskytuje najväčší balisticky chránený vnútorný objem vo svojej triede. V štandardnej konfigurácii je vybavený vežou LANCE 2 s 30 mm kanónom, možnosťou voliteľných protitankových riadených striel, pokročilými dennými a nočnými senzormi, stabilizovanou paľbou a digitálnou integráciou pre boj pechoty na dlhé vzdialenosti.

Lynx KF41 by mal vyrábať aj spoločný podnik Rheinmetall Ukrainian Defence Industry na Ukrajine. Nemecký Rheinmetall v ňom má podiel 51 percent, 49 percent ukrajinská štátna spoločnosť UDI.

16:40 Ukrajinskí poslanci na utorkovom hlasovaní odmietli nomináciu Denysa Šmyhaľa do funkcie ministra energetiky a prvého vicepremiéra. Odchádzajúceho ministra obrany a expremiéra do čela nového rezortu začiatkom roka navrhol prezident Volodymyr Zelenskyj.

Čítajte viac Ukrajinský parlament odmietol nomináciu Šmyhaľa na ministra energetiky

14:00 Ruská rozviedka SVR vo svojom vyhlásení označila konštatinopolského patriarchu Bartolomeja I. za „antikrista v sutane“ a za „vtelenie diabla“, a to kvôli údajnej prelátovej snahe odtrhnúť estónsku, litovskú a lotyšskú pravoslávnu cirkev od moskovského patriarchátu ruskej pravoslávnej cirkvi.

Bartolomej tak podľa SVR robí za podpory britských spravodajských služieb aj „miestnych nacionalistov a neonacistov“ tým, že láka duchovných a veriacich „do umelo vytvorených náboženských štruktúr“. Bartolomej sa podľa SVR tiež chystá udeliť autokefáliu (samostatnosť) neuznávanej čiernohorskej pravoslávnej cirkvi, aby zasadil ranu „obzvlášť tvrdohlavej“ srbskej pravoslávnej cirkvi.

Bartolomej sa znepáčil Moskve tým, že v roku 2018 konštatinopolský patriarchát zrušil tristoročnú podriadenosť kyjevských prelátov voči Moskve a odňal cirkevné prekliatie, ktoré moskovský patriarchát na ukrajinskú cirkev a jej predstaviteľov vyhlásil. V roku 2019 potom Bartolomej formálne udelil Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny autokefálny, teda samosprávny status.

V krajine v tom čase pôsobila tiež Ukrajinská pravoslávna cirkev podriadená moskovskému patriarchátu, ktorá sa s Moskvou oficiálne rozišla až po invázii ruských vojsk na Ukrajinu v roku 2022.

Ruskú vojnu proti Ukrajine Bartolomej opakovane odsúdil, zatiaľ čo moskovský patriarcha Kirill túto vojnu opakovane podporil.

11:50 Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v pondelok predvolalo poľského veľvyslanca Krzysztofa Krajewského, aby mu tlmočilo protest proti decembrovému zadržaniu ruského vedca Alexandra Buťagina vo Varšave. Ukrajina podozrieva Buťagina, že počas archeologických vykopávok na územiach okupovaných Moskvou zničil časť ukrajinského kultúrneho dedičstva.

Ruské ministerstvo v utorkovom vyhlásení uviedlo, že prostredníctvom poľského veľvyslanca vyjadrilo Varšave ostrý protest proti zadržaniu ruského archeológa na žiadosť Ukrajiny. Obvinenia voči nemu považuje Moskva podľa rezortu za absurdné a požaduje jeho okamžité prepustenie. Zároveň požiadala Poľsko, aby Buťagina nevydalo na Ukrajinu.

„Otvorene politizovaný a špekulatívny charakter prenasledovania ruského vedca zo strany Ukrajiny dokazuje skutočnosť, že ukrajinský zatykač nebol vykonaný prostredníctvom Interpolu, keďže Buťagin pred svojím zadržaním vo Varšave voľne navštívil niekoľko európskych štátov,“ píše sa vo vyhlásení.

Buťagina zadržali vo Varšave začiatkom decembra minulého roka, súd následne nariadil jeho väzobné stíhanie do 13. januára a v pondelok mu väzbu predĺžil do 4. marca. Opatrenie voči ruskému archeológovi v Poľsku súvisí s vyšetrovaním, ktoré voči nemu vedú ukrajinské orgány pre podozrenie z poškodenia kultúrneho dedičstva na Kryme, ktorý Rusko nezákonne anektovalo v roku 2014.

Kyjev tvrdí, že Buťagin v rokoch 2014 až 2019 bez povolenia vykonával výskumy v archeologickom komplexe Myrmekion v Kerči, čím spôsobil škodu presahujúcu 201 miliónov ukrajinských hrivien (približne štyri milióny eur).

11:45 Rusko v noci na utorok vyslalo na územie Ukrajiny takmer 300 dronov, 18 balistických rakiet a sedem riadených striel. Hlavným cieľom bol ukrajinský energetický sektor, uviedol v utorok na sociálnych sieťach ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Pri útokoch podľa neho došlo k rozsiahlym škodám obytnej a civilnej infraštruktúry.

Väčšina z takmer 300 dronov použitých pri nočných úderoch na Ukrajinu boli podľa Zelenského iránske drony typu Šáhid. K útokom došlo v Dnepropetrovskej, Doneckej, Charkovskej, Kyjevskej, Odeskej, Sumskej, Záporožskej a Žytomyrskej oblasti.

„Bez vojenského cieľa Rusko vystrelilo strely na poštový terminál v Korotychu v Charkovskej oblasti, pričom zabilo štyroch ľudí,“ napísal ukrajinský prezident.

Situácia v Kyjevskej oblasti podľa slov ukrajinského prezidenta nie je jednoduchá – státisíce domácností sú bez dodávok elektrickej energie.

„Každý takýto útok na život je pripomienkou, že podpora pre Ukrajinu sa nesmie zastaviť. Strely pre systémy protivzdušnej obrany sú potrebné každý deň, najmä počas zimy. Svet môže reagovať na tento ruský teror s novými balíkmi pomoci pre Ukrajinu,“ uviedol Zelenskyj s tým, že Ukrajina očakáva urýchlenie dodávok, ktoré už boli dohodnuté s Európou a Spojenými štátmi. „Rusko si musí uvedomiť, že chlad mu nepomôže vyhrať túto vojnu,“ dodal ukrajinský prezident a poďakoval sa tým, ktorí podporujú Ukrajinu.

Stanica Sky News informuje, že tento nočný útok Ruska na Ukrajinu bol v tomto roku dosiaľ „najintenzívnejším leteckým útokom“.

Ukrajinské vzdušné sily zaznamenali 25 rakiet a 293 dronov vypálených Ruskom, pričom 18 rakiet a 48 dronov zasiahlo 24 lokalít po celej krajine. Zvyšných sedem rakiet a 240 dronov sa podarilo zneškodniť predtým, než by zasiahli svoje ciele.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov hlási po ruskom údere štyroch mŕtvych a šesť zranených. Ukrajinská záchranná služba tvrdí, že útok zasiahol poštový terminál, zničil budovy a spôsobil niekoľko požiarov.

V prístavnom meste Odesa utrpelo zranenia päť ľudí. V nevyužívaných nových budovách zaznamenali požiare, rovnako ako aj vo fitness centre a škole.

Z mesta Kryvyj Rih hlásia dvoch zranených, poškodenú civilnú infraštruktúru, domy a plynovody.

Prevádzkovateľ štátnej rozvodnej siete Ukrenerho oznámil, že v Kyjeve po poškodení infraštruktúry zaviedli núdzové odstávky elektriny.

Najväčšia súkromná energetická spoločnosť v krajine DTEK na platforme Telegram informovala, že ruský útok vážne poškodil jej dva energetické objekty. Ide už o ôsmu „masívnu paľbu“ na tepelné spoločnosti od októbra 2025. Z dôvodu ostreľovania je bez elektriny približne 47.000 rodín, dodala.

8:00 Na najmenej štyri stúpol počet obetí ruského nočného útoku na ukrajinské mesto Charkov. Ďalších šesť osôb utrpelo zranenia, uviedol v utorok gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Počet obetí nepriateľského útoku na okraji Charkova stúpol na štyri,“ napísal Synehubov na platforme Telegram.

Primátor Charkova Ihor Terechov doplnil, že ruský diaľkovo riadený dron zasiahol detské zdravotnícke zariadenie, pričom vznikol požiar.

6:05 Spojené štáty v utorok pred Bezpečnostnou radou OSN odsúdili ruské použitie rakety Orešnik proti Ukrajine ako nebezpečnú a nevysvetliteľnú eskaláciu konfliktu. Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzja všetku kritiku odmietol, uviedla agentúra AFP.

„Vďaka vedeniu (amerického) prezidenta (Donalda) Trumpa sme k (mierovej) dohode bližšie ako kedykoľvek predtým od začiatku vojny. Napriek tomu Rusko podniklo ďalšie útoky proti Ukrajine, vrátane odpálenia svojej balistickej rakety Orešnik schopnej niesť jadrové zbrane, ktorá zasiahla na Ukrajine oblasť pri hraniciach s Poľskom a Severoatlantickou alianciou,““ uviedla zástupkyňa veľvyslanca USA pri OSN Tammy Bruceová.

„To predstavuje ďalšiu nebezpečnú a nevysvetliteľnú eskaláciu, pretože Spojené štáty spolupracujú s Kyjevom, ďalšími partnermi a Moskvou na ukončení vojny prostredníctvom dojednanej dohody,“ povedala.

„Obe strany by mali hľadať spôsoby, ako konflikt zmierniť, ale ruské akcie hrozia rozšírením a zosilnením vojny,“ dodala a obvinila Moskvu zo „zosmiešňovania mierovej veci“.

Ruský útok blízko poľských hraníc je „nebezpečný, ohrozuje regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť a predstavuje vážne riziko eskalácie a chybného odhadu,“ vyhlásil britský zástupca James Kariuki. „Ukrajina tento posledný útok prežije, rovnako ako mnoho ďalších pred ním. A ak si prezident Putin myslí, že toto násilie odradí spojencov Ukrajiny, mýli sa,“ zdôraznil.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že raketa Orešnik najnovšej generácie, použitá minulý piatok druhýkrát proti Ukrajine, zasiahla letecké opravovne v Ľvove na západe Ukrajiny, kde sa opravujú stíhačky dodané západnými štátmi a tiež vyrábajú drony dlhého a stredného doletu.

Aj ďalší členovia BR OSN podľa AFP odsudzovali masívne útoky Ruska z konca minulého týždňa, ktoré v ukrajinskom hlavnom meste zanechali tisícky ľudí bez kúrenia. Lotyšská veľvyslankyňa Sanita Pavlutová-Deslandesová kritizovala tieto útoky uprostred krutej zimy ako barbarské.

„Je dôležité si všimnúť znepokojivý trend: Čím viac sa blížime mieru a spravodlivosti, tým nestúdnejšími sa ruské útoky a klamstvá stávajú,“ vyhlásila. Obvinila Moskvu, že chce „otestovať hranice medzinárodného odhodlania“.

Masívny ruský útok na Kyjev z minulého piatka spôsobil výpadky kúrenia v takmer 6000 budovách v Kyjeve, uviedol starosta, ktorý vyzval obyvateľov, ktorí tak môžu urobiť, aby dočasne odišli z mesta, v ktorom panujú mrazy klesajúce až 15 stupňov pod nulu.

„To, čo dnes vidíme, pripomína najhoršie precedensy v dejinách ľudstva, keď sa zlovoľné ríše pokúšali zlomiť odpor civilistov za pomoci chladu, hladu a tmy ako zbraní,“ vyhlásil ukrajinský veľvyslanec pri OSN Andrij Melnyk a ruské metódy označil za hodné stredoveku.

Ruský veľvyslanec Vasilij Nebenzja všetku kritiku odmietol a vyhlásil, že ruská armáda neútočí na civilistov.

6:00 Najmenej dvaja ľudia prišli o život pri ruskom útoku na predmestí Charkova, oznámil šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Predtým informoval o jednom mŕtvom a o piatich ranených v druhom najväčšom ukrajinskom meste, ležiacom na východe krajiny.

Ruský dron zasiahol tiež detské sanatórium v Charkove, na mieste vypukol požiar, uviedol starosta mesta Ihor Terechov. Podľa Synehubova si útok na túto charkovskú štvrť nevyžiadal obete či ranených.

Terčom útoku sa stal tiež Kyjev. Na hlavné mesto Rusi vystrelili balistické rakety, uviedol šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko. O prípadných škodách sa zatiaľ nezmienil. Starosta Vitalij Kličko vyzval obyvateľov metropoly, aby zotrvali v krytoch.

Ešte v pondelok večer výbuchy podľa ukrajinských médií zahrievali tiež v Odese na juhu krajiny a v Pavlohrade v Dnepropetrovskej oblasti. Letecký poplach bol vyhlásený aj v ďalších regiónoch.