Andrij Kulčyckyj, expert Kyjevského vedecko-výskumného ústavu súdneho znalectva, pre CNN uviedol, že zvyšky rakety naznačujú, že jej nasadenie nepredstavovalo zásadný technologický prelom. „Z použitia nebolo nič také hrozné,“ konštatoval. Na margo nájdených komponentov dodal: „Tu je gyroskop z Orešnika – Jurij Gagarin letel s jedným takýmto.“
Ďalší ukrajinský expert podľa CNN uviedol, že medzi troskami boli objavené „vákuové elektrónky zo sovietskej éry“. United24 Media doplnila, že inerciálny navigačný systém rakety je riadený „analógovým gyroskopom“. Riadiace dosky získané z trosiek podľa platformy „naznačujú prítomnosť sklenených elektrónok – pravdepodobne krytrónov alebo vysokofrekvenčných rezonátorov“, čo podľa expertov znamená, že architektúra rakety „nie je plne digitálna“.
Niektoré súčiastky navyše niesli výrobné označenia z roku 2018, čo podľa odborníkov „naznačuje, že pravdepodobne boli určené pre staršie projekty“.
Podľa skoršej analýzy publikovanej na platforme United24 Media a citujúcej inžiniera Oleksandra Kočetkova, raketa Orešnik „sa dá spätne vysledovať k sovietskej konštrukcii vyvinutej v Dnipre“.
Podľa tohto bývalého pracovníka dizajnérskeho ústavu v Dnipre ide o odvodenú verziu medzikontinentálnej balistickej rakety Universal / RS-26 Rubež, ktorá bola pôvodne vyvinutá v sovietskej ére a neskôr adaptovaná. V tejto línii vedie od sovietskej rakety Universal cez Topol-M, potom Jars až po Orešnik, pričom posledný z nich je „skrátenou verziou Jarsu s modifikovaným počtom stupňov a hlavíc“.
Orešnik nepredstavuje teda novú technológiu, ale skôr modernizovaný produkt sovietskej raketovej školy, ktorá sa vyvíjala niekoľko desaťročí. Výsledná raketa si zachováva črty starších koncepcií, hoci je prezentovaná ako „nový“ systém.
Čítajte viac Blízko hraníc s EÚ. SBU zverejnila trosky rakety Orešnik a hovorí o vojnovom zločine
Po prvom použití rakety proti Dnipru v novembri 2024 vtedajší šéf vojenského spravodajstva Ukrajiny Kyrylo Budanov vyhlásil, že Orešnik je „len šifra“ a samotný systém sa v skutočnosti nazýva Kedr. Zástupca šéfa ukrajinského vojenského spravodajstva Vadym Skibyckyj následne uviedol, že Rusko začalo v rokoch 2018 – 2019 nový výskumno-vývojový projekt s názvom „Kedr RV“.
Cieľom tohto projektu malo byť vyvinúť raketový systém, ktorý by nahradil RS-24 Jars, raketu „ktorá bola v službe v Sovietskom zväze a dnes je opäť v bojovej pohotovosti v Rusku“. Podľa Skibyckého bol systém Kedr vyvíjaný na základe projektu Rubež, avšak „Rusom sa niečo nepodarilo a v roku 2017 na ňom prestali pracovať“. Následne Moskva spustila nový vývojový projekt s názvom Orešnik.
V noci z 8. na 9. januára podnikli ruské sily rozsiahly útok na Ukrajinu, pri ktorom použili 278 vzdušných prostriedkov – 36 rakiet a 242 dronov rôznych typov. Ukrajinské letectvo uviedlo, že Rusko nasadilo aj jednu balistickú raketu stredného doletu Orešnik, ktorá bola odpálená z testovacieho polygónu Kapustin Jar v ruskej Astrachanskej oblasti.
