Nemecký kancelár Friedrich Merz vzhľadom na masové protesty v Iráne očakáva, že tamojšia úradujúca vláda čoskoro padne. Merz to povedal v utorok počas návštevy Indie, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
„Ak sa režim dokáže udržať pri moci iba násilím, potom je s ním v podstate koniec. Predpokladám, že sme teraz svedkami posledných dní a týždňov tohto režimu,“ povedal v súvislosti s vládou v Iráne počas svojej návštevy v indickom meste Bangalúr.
Nemecký kancelár už aj v pondelok odsúdil „neprimerané a brutálne násilie“ iránskych bezpečnostných zložiek proti demonštrantom v Iráne a uviedol, že ide o znak slabosti. Vyzdvihol pritom odvahu demonštrantov, ktorí podľa neho pokojne protestovali za slobodu vo svojej krajine, na čo majú právo.
Nepokoje v Iráne vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu miestnej meny rial, čo vyvolalo podobné protesty aj v iných mestách. Bezpečnostné zložky proti demonštrantom postupujú tvrdo – podľa nórskej mimovládnej organizácie Iran Human Rights (IHR) majú protesty už najmenej 648 obetí. Ich skutočný počet obetí pritom môže byť ešte vyšší.
Tamojšie úrady minulý štvrtok (8. januára) počas eskalácie protestov zablokovali v krajine internet a medzinárodné hovory. Blokáda internetu tak podľa aktivistov trvá už viac než 108 hodín, píše v utorok agentúra AFP.
Trump má na stole voľby zásahu
Americký prezident Donald Trump bol ministerstvom obrany oboznámený o širokej škále vojenských a iných prostriedkov, ktoré možno použiť proti Iránu. S odvolaním sa na nemenované zdroje z Pentagónu o tom v utorok informovala stanica CBS News. Konečné rozhodnutie zakročiť proti Iránu ale podľa citovaných predstaviteľov ešte nepadlo a diplomatické kanály zostávajú otvorené, informuje TASR.
Trump v pondelok oznámil, že USA zavedú 25-percetné clo na každú krajinu, ktorá obchoduje s Iránom. Tento krok prišiel v čase, keď zvažuje možné vojenské kroky proti Teheránu v súvislosti s protivládnymi protestmi, ktoré v Iráne vypukli koncom roku 2025. Trump varoval, že ak budú iránske bezpečnostné zložky strieľať do pokojne protestujúcich ľudí, USA im prídu na pomoc.
Pentagón podľa dvoch citovaných zdrojov z ministerstva pripravil pre Trumpa rôzne prostriedky, ktoré presahujú rámec konvenčných leteckých úderov. Kľúčovými prvkami akejkoľvek možnej vojenskej akcie v Iráne síce zostávajú vzdušné sily a použitie rakiet s dlhým doletom, stratégovia však predstavili aj možnosti kybernetických operácií a psychologických kampaní, ktorých cieľom je narušiť iránske veliteľské štruktúry, komunikáciu a štátom riadené médiá.
Takéto operácie môžu podľa CBS News prebiehať buď súbežne s využitím konvenčnej vojenskej sily v rámci tzv. integrovanej akcie, alebo aj ako samostatné nástroje. Podrobnosti o tom, aká digitálna infraštruktúra sa zvažuje ako cieľ v Iráne, ani ako by presne vyzerala prípadná psychologická kampaň proti štátnym médiám, zdroje neuviedli.
O rozšírenej škále možností zásahu proti Iránu budú v utorok diskutovať Trumpovi poradcovia v rámci Národnej bezpečnostnej rady (NSC) Bieleho domu. Nie je jasné, či sa na stretnutí zúčastní aj samotný prezident USA, podľa portálu Axios sa to ale očakáva.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí podľa CBS News oslovil Trumpovho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa s cieľom nadviazať priame diplomatické rokovania. V štádiu rokovania je aj možné stretnutie.
Čítajte viac Iránska informačná blokáda má trhliny. Z Teheránu sa dovolali do sveta
Súčasné protesty v Iráne sú najväčšie od demonštrácií z prelomu rokov 2022 a 2023, ktoré vyvolala smrť mladej Kurdky Mahsy Amíníovej v policajnej cele. Začali sa 28. decembra 2025, keď obchodníci protestovali v Teheráne kvôli prudkému poklesu kurzu iránskeho rialu. Postupne sa k nim pridali študenti a ďalšie skupiny obyvateľstva. Nepokoje sa rozšírili do väčšiny veľkých miest a podľa aktivistov si vyžiadali už viac než 540 obetí.
USA jednorazovo zaútočili na Irán aj v júni minulého roka počas jeho 12-dňovej vojny s Izraelom. Terčom úderov sa vtedy stala trojica iránskych jadrových zariadení – Fordó, Isfahán a Natanz. Ich deklarovaným cieľom ale bolo zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň. Irán takúto snahu opakovane popiera.
