O stretnutí Witkoffa s Pahlavím informoval portál Axios s odvolaním sa na nemenovaného vysokopostaveného amerického predstaviteľa. Išlo o prvé stretnutie člena Trumpovej vlády a predstaviteľa iránskej opozície od začiatku protestov pred dvoma týždňami.
Syn posledného iránskeho šacha predtým uviedol, že je pripravený stať sa prechodným lídrom krajiny, ak by teokratický režim v Teheráne padol. Vyzval tiež amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby v Iráne zasiahol a podporil demonštrantov.
Axios upozorňuje, že Trumpova vláda najskôr korunného princa nevnímala ako zásadného hráča na iránskej politickej scéne. Podľa zdroja portálu však amerických predstaviteľov prekvapilo, keď demonštranti v iránskych uliciach začali vyjadrovať Pahlavímu podporu.
„Nastal vzostup Pahlavího. Na demonštráciách v mnohých mestách skandujú jeho meno a zdá sa, že sa to deje prirodzenie,“ uviedol americký predstaviteľ. Pahlaví však v rodnej krajine nežije takmer 50 rokov a agentúra Reuters skutočnú podporu pre korunného princa medzi obyvateľstvom považuje za otáznu.
Čítajte viac Neprestaňte protestovať, pomoc je na ceste, odkázal Trump Iráncom. Musk „poslal“ internet
Pahlavího otec Mohammad Reza vládol v Iráne medzi rokmi 1941 až 1979. Zvrhli ho islamskí klerici počas revolúcie vedenej ajatolláhom Ruholláhom Chomejním. Uchýlil sa do exilu v Spojených štátoch a Egypte, kde o rok neskôr zomrel. Jeho vláda mala autoritárske praktiky a opierala sa o pôsobenie obávanej tajnej polície známej ako SAVAK.
Najväčšie demonštrácie v Iráne od prelomu rokov 2022 a 2023 odštartoval 28. decembra protest obchodníkov v Teheráne proti rastúcim cenám a prudkému oslabeniu iránskeho rialu. Odvtedy prerástli do rozsiahlych protivládnych demonštrácií v celej krajine a podľa aktivistov si vyžiadali už najmenej 2000 obetí.
Zásahy režimu proti demonštrantom kritizujú viaceré západné štáty. Európska únia si v utorok v reakcii predvolala iránskeho veľvyslanca v Bruseli a krajine pohrozila ďalšími sankciami.
