1421. deň: Ruské údery 'vypli' aj Kryvyj Rih. Zelenskyj: Je veľa vecí, ktoré Rusko oslabujú, maximalizujte tlak na Putina

Čítajte viac 1420. deň : Rusko útočilo takmer 300 dronmi a Kyjev mrzne. Výpadky trápia aj Belgorod, gubernátor odporúča presťahovať sa

23:22 Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva a ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásili, že Južná Amerika by mala zostať regiónom „mieru“ po tom, čo USA odviedli venezuelského vodcu Nicolása Madura, uvádza sa vo vyhlásení Brazílie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Na podnet brazílskej strany telefonoval ruský prezident Vladimir Putin s prezidentom Brazílskej republiky Luizom Ináciom Lulom da Silvom,“ uviedol Kremeľ. Počas 45-minútového telefonátu vyjadrili hlavy oboch štátov „obavy zo situácie vo Venezuele a zdôraznili dôležitosť zachovania mieru v Južnej Amerike a Karibiku,” uvádza stanovisko Brazílie.

Ide o prvý medzinárodný telefonát Putina v tomto roku, o ktorom informovalo tlačové oddelenie Kremľa. Predchádzajúci telefonický rozhovor s bieloruským vodcom Alexandrom Lukašenkom Kremeľ oznámil 31. decembra 2025.

**21:33 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na Facebooku oznámil, že Maďarsko spúšťa petíciu proti fondom EÚ určeným pre Ukrajinu. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

V dramatickom príspevku premiér vyzval Maďarov, aby spojili svoje sily a odmietli požiadavky bruselských byrokratov a vyslali tak odkaz, že „nie sú ochotní zaplatiť cenu vojny“.

Orbán podotkol, že Ukrajina požaduje od EÚ celkovo 800 miliárd dolárov. Podľa neho chce Brusel túto astronomickú sumu vybrať od členských štátov vrátane Maďarska.

„Požiadavky Bruselu treba rázne odmietnuť, pretože by to pre maďarské rodiny znamenalo veľkú záťaž,“ dodal predseda vlády.

Európska komisia v stredu predstavila balík legislatívnych návrhov na zabezpečenie pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, ktorá má slúžiť ako finančná pomoc na roky 2026 a 2027. Pokryť ju má rezerva rozpočtu EÚ a eurokomisia preto navrhla zmeniť nariadenie o svojom viacročnom finančnom rámci aj tzv. Nástroj pre Ukrajinu. EÚ by chcela začať poskytovať finančnú podporu Ukrajine v druhom štvrťroku 2026. Slovensko, Maďarsko a Česko si na decembrovom summite EÚ vyjednali výnimku z istenia tejto pôžičky.

20:18 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že v energetickom sektore bude vyhlásený „výnimočný stav“ po nepretržitých ruských útokoch, ktoré ovplyvňujú dodávky tepla a elektriny počas mrazivých dní. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Zriadi sa stále koordinačné veliteľstvo, ktoré sa bude zaoberať situáciou v Kyjeve. Pre ukrajinský energetický sektor sa vyhlási stav núdze,“ uviedol Zelenskyj na platforme X po zasadnutí, ktoré sa venovalo situácii v energetike. „Prebiehajú práce na zaistenie výraznejšieho zvýšenia dovozu elektrickej energie na Ukrajinu… Vládni predstavitelia vynaložia maximálne úsilie na to, aby od našich partnerov získali potrebné vybavenie a dodatočnú pomoc,“ priblížil.

„Poveril som tiež vládu, aby pripravila revíziu predpisov týkajúcich sa zákazu vychádzania v tomto mimoriadne chladnom počasí. Ľudia musia mať čo najlepší prístup k pomoci a podniky musia mať priestor na plánovanie svojej činnosti podľa situácie v energetickom sektore… Očakávame návrhy od ministerstva školstva a vedy a od miestnych úradov týkajúce sa formátov vzdelávania počas výnimočného stavu,“ vysvetlil prezident.

Približne 400 štvrtí Kyjeva je už niekoľko dní bez kúrenia po rozsiahlom piatkovom útoku Moskvy. „Situácia v Kyjeve je veľmi zložitá. Takýto rozsah zaznamenávame po prvý raz od začiatku vojny,“ uviedol starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko.

„Opravári, energetické spoločnosti, mestské služby i štátna pohotovostná služba naďalej nepretržite pracujú na obnovení dodávok elektriny a tepla. Mnohé problémy si vyžadujú urgentné riešenie. Ďakujem všetkým, ktorí na tom pracujú s plným nasadením,“ dodal Zelenskyj na X.

17:00 Zmeny mobilizačného systému ukrajinských ozbrojených síl budú medzi prvými úlohami Mychajla Fedorova, nového ministra obrany krajiny, ktorá sa už takmer štyri roky bráni ruskej agresii. Po stretnutí s ním to dnes na sieti X uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa ukrajinských médií spolu hovorili aj o potrebe nového prístupu v otázkach technologického vybavenia armády a predovšetkým ochrany ukrajinského vzdušného priestoru.

„Máme konkrétne riešenie, ktoré treba realizovať čo najrýchlejšie,“ uviedol prezident krajiny, ktorá každý deň čelí útokom ruských dronov a rakiet. Ruské sily sa v zimnom období snažia zničiť ukrajinskú energetiku, státisíce občanov Ukrajiny sa po celej krajine opakovane ocitajú bez tepla a elektrickej energie.

„Už sme urobili rozhodnutia, ktoré majú zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie vojakov medzi brigádami. Napriek tomu je potrebné výraznejších zmien v systéme mobilizácie, ktoré zaručia rozvoj ukrajinských obranných a bezpečnostných síl a zároveň posilnia hospodárstvo krajiny,“ uviedol Zelenskyj. Fedorov podľa neho tiež čoskoro predstaví na ministerstve obrany svoj nový tím.

15:57 Bývalý gubernátor Riazanskej oblasti Nikolaj Ľubimov bol obvinený z prijímania úplatkov za viac ako 270 miliónov rubľov, povedal v stredu v rozhovore pre agentúru TASS šéf Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexander Bastrykin. TASR o tom píše podľa agentúry TASS a webu The Moscow Times.

Ľubimov odstúpil v decembri 2024 z funkcie senátora v Rade federácie, hornej komore ruského parlamentu, a krátko na to ho moskovský súd vzal do vyšetrovacej väzby. Podrobnosti o jeho korupčnom prípade zverejnili až v stredu.

Bastrykin uviedol, že Ľubimov je podozrivý z prijatia úplatku 252 miliónov rubľov (asi 2,75 milióna eur) výmenou za vymenovanie za zástupcu gubernátora a „všeobecnú protekciu“ počas svojho pôsobenia vo funkcii.

Ako prominentný člen vládnucej strany Jednotné Rusko pôsobil ako gubernátor v rokoch 2017 až 2022. Neskôr Riazanskú oblasť zastupoval v Rade federácie. V rokoch 2010 až 2015 bol primátorom v meste Kaluga.

„Samostatné úplatky v celkovej výške 12 miliónov a osem miliónov rubľov boli (Ľubimovovi) poskytnuté za pomoc pri zabezpečovaní štátnych zákaziek na dodávku zdravotníckeho vybavenia,“ povedal Bastrykin pre TASS.

15:20 Kým je pri moci v Maďarsku súčasná suverénna národná vláda, Brusel určite nemôže poslať peniaze Maďarov na Ukrajinu. Preto v maďarských parlamentných voľbách 12. apríla pôjde o veľa. Podľa servera tenyek.hu to v stredu povedal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Šéf rezortu v súvislosti s novým bruselským balíkom legislatívnych návrhov na zabezpečenie pôžičky Európskej únie pre Ukrajinu oznámil, že všetci v Bruseli a Kyjeve „začínajú strácať zdravý rozum“.

Brusel už podľa Szijjártóa minul stovky miliárd eur z peňazí európskych občanov na financovanie vojny na Ukrajine a tamojšieho režimu, ktorý minister označil za skorumpovaný. „Ukrajinci teraz predložili požiadavku na 800 miliárd dolárov. Chcú, aby EÚ dala Ukrajine 800 miliárd dolárov za desať rokov len na to, aby fungovala, takže sme sa ani ešte nebavili o výdavkoch na vojenskú obranu,“ dodal.

Minister zdôraznil, že jednou z najdôležitejších diskusií v Bruseli v nasledujúcom období bude, či túto sumu z peňazí európskych občanov dajú Kyjevu.

„Je zrejmé, že aby sa to stalo, musia sa vyzbierať všetky peniaze, ktoré sú v Únii, musia sa vyzbierať peniaze od ľudí vrátane maďarského ľudu, aby sa potom mohli poslať na Ukrajinu,“ poznamenal Szijjártó a zopakoval, že kým bude vládnuť terajšia vláda, nepošle Ukrajine ani forint z peňazí maďarského ľudu.

14:31 Ruské ministerstvo obrany v stredu obvinilo Ukrajinu z útoku dronmi, ktoré v utorok zasiahli ropný tanker pri pobreží Čierneho mora. Ukrajina sa k útoku dosiaľ nevyjadrila. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Na tanker Matilda plaviaci sa pod vlajkou Malty zaútočili dve ukrajinské bezpilotné lietadlá približne 100 kilometrov od (ruského) mesta Anapa v Krasnodarskom kraji,“ uviedol ruský rezort obrany na platforme Telegram.

Grécko v utorok oznámilo, že drony zasiahli dva tankery – Matilda a Delta Harmony, pričom jeden z nich mali v pláne na ruskom pobreží naložiť ruskou ropou.

Ruské ministerstvo vo svojom vyhlásení nespomenulo druhý tanker Delta Harmony. Ukrajina sa k obvineniam dosiaľ nevyjadrila.

Grécko aj Kazachstan v stredu útok na tankery odsúdili. Ministerstvo zahraničných vecí Kazachstanu vo svojom vyhlásení vyjadrilo „vážne obavy“ z útokov na tankery v Čiernom mori.

12:51 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok informoval amerických senátorov Lindseyho Grahama a Richarda Blumenthala o „zámerne načasovaných“ ruských útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. TASR o tom informuje podľa správy stanice Sky News a príspevku Zelenského na sociálnej sieti X.

Zelenskyj označil rozhovor s republikánom Grahamom a demokratom Blumenthalom zo dobrý a konštruktívny.

„Informoval som ich o kombinovaných ruských útokoch na našu energetickú infraštruktúru – stovky dronov a desiatky rakiet každý deň, zámerne načasované práve teraz počas takejto krutej zimy. Preto ostávajú strely pre našu protivzdušnú obranu našou hlavnou prioritou, a spoliehame sa na podporu našich partnerov,“ napísal.

„Vidíme mnoho rôznych faktorov, ktoré robia (ruského prezidenta Vladimira) Putina – a tým pádom aj celé Rusko – výrazne slabším,“ uviedol Zelenskyj. Tvrdí, že je potrebné maximalizovať každú možnú formu tlaku s cieľom „prinútiť“ Rusov, aby ukončili vojnu.

12:47 Európska komisia v stredu predstavila balík legislatívnych návrhov na zabezpečenie pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, ktorá má slúžiť ako finančná pomoc na roky 2026 a 2027. Pokryť ju má rezerva rozpočtu EÚ, eurokomisia preto navrhla zmeniť nariadenie o svojom viacročnom finančnom rámci aj tzv. Nástroj pre Ukrajinu. EÚ by chcela začať poskytovať finančnú podporu Ukrajine v druhom štvrťroku 2026. Slovensko, Maďarsko a Česko si na decembrovom summite EÚ vyjednali výnimku z istenia tejto pôžičky. Informuje o tom TASR.

Takzvaná podporná pôžička pre Ukrajinu má byť štruktúrovaná do dvoch zložiek. Prvou z nich je vojenská pomoc, na ktorú navrhuje Brusel vyčleniť 60 miliárd eur. Druhou zložkou, ktorá počíta so zvyšnými 30 miliardami eur, je potom všeobecná podpora pre zabezpečenie fungovania ukrajinského štátu a základných verejných služieb.

Pôžička pre Ukrajinu má byť financovaná prostriedkami, ktoré plánuje EÚ získať formou spoločného dlhu na kapitálových trhoch. Od tejto podpory si Brusel sľubuje, že prispeje k odolnosti Ukrajiny a jej užšej integrácii s európskou zbrojárskou základňou.

Európska únia si podľa eurokomisie zároveň ponecháva právo použiť zmrazené ruské aktíva. Práve tie mali podľa pôvodných návrhov pokryť tzv. reparačnú pôžičku pre Ukrajinu, tento plán však v Európskej rade v decembri zablokovalo Belgicko. Lídri sa namiesto toho dohodli na záložnom riešení, že EÚ poskytne Ukrajine na roky 2026 a 2027 bezúročnú pôžičku vo výške 90 miliárd eur.

12:30 Ukrajinský parlament v stredu schválil vymenovanie Mychajla Fedorova za ministra obrany. Fedorova, ktorý predtým pôsobil ako podpredseda vlády a minister pre digitálnu transformáciu, podporilo 277 poslancov, informuje TASR na základe správ agentúry Ukrinform a portálu Kyiv Independent.

Čítajte viac Ukrajinský parlament schválil nomináciu Fedorova na ministra obrany. Šmyhaľ bude viesť energetiku

12:15 Ukrajinské úrady v stredu nariadili povinnú evakuáciu detí z piatich dedín v Záporožskej oblasti na juhu krajiny. Ukrajinský vicepremiér pre obnovu Olexij Kuleba tvrdí, že povinná evakuácia je vždy ťažký krok, ale za neustáleho ostreľovania ide o zodpovedný spôsob, ako zachrániť životy, a to v prvom rade životy detí. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Urobili sme náročné no nevyhnutné rozhodnutie – nariadiť evakuáciu detí spolu s ich rodičmi alebo zákonnými zástupcami z piatich dedín v Záporožskej oblasti,“ oznámil Kuleba na sociálnych sieťach.

Kuleba neuviedol, o ktoré dediny ide, napísal však, že evakuácia sa týka 40 detí. Tie presunú do Čerkasskej oblasti.

Ukrajinské úrady bežne naliehajú na obyvateľov oblastí v blízkosti frontu, aby sa evakuovali. Ako však tvrdí francúzska tlačová agentúra, príkazy na povinnú evakuáciu sú záväzné a naznačujú, že bezpečnosť zasiahnutej oblasti sa prudko zhoršila.

11:45 Bývalá ukrajinská premiérka Julija Tymošenková v stredu uviedla, že v noci „viac ako 30 ťažko ozbrojených mužov“ vykonalo raziu v kancelárii jej strany Vlasť (Baťkivščyna). Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) v stredu obvinil nemenovaného lídra strany z „ponúkania nelegálnych výhod“ poslancom výmenou za lojálne hlasy v parlamente.

Čítajte viac Kanceláriu Tymošenkovej strany prehľadali v rámci vyšetrovania korupcie na Ukrajine

11:13 Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner by sa už čoskoro mohli stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve. Informovala o tom v stredu agentúra Bloomberg. Zdroj z Bieleho domu uviedol, že takáto schôdzka nateraz plánovaná nie je, podľa agentúry by sa však mohla uskutočniť ešte v januári, no termín sa môže posunúť pre nepokoje v Iráne, píše TASR.

Agentúra Reuters napísala, že informácie Bloombergu nedokázala nezávisle overiť a že Biely dom na žiadosť o vyjadrenie k možnému stretnutiu v Moskve bezprostredne neodpovedal.

Nemenovaní predstavitelia zdôraznili, že plány schôdzky sú stále v štádiu prípravy a môžu byť odložené vzhľadom na aktuálny vývoj v Iráne, kde od konca decembra prebiehajú rozsiahle protivládne demonštrácie a Trump hrozí Teheránu americkou intervenciou na ochranu protestujúcich.

Witkoff a Kushner sa podľa citovaných zdrojov chystajú Putinovi a jeho tímu predstaviť najnovšie návrhy prípadnej mierovej dohody, ktorá by ukončila bezmála štyri roky trvajúcu vojnu Ruska proti Ukrajine. Podľa agentúry Bloomberg sa tiež očakáva, že rokovania medzi americkými a ruskými predstaviteľmi by sa zaoberali bezpečnostnými zárukami USA a Európy pre Ukrajinu, ako aj jej povojnovou obnovou.

8:20 Dánsky výroba izolácií a izolačných materiálov, spoločnosť Rockwool, v utorok oznámila, že Rusko nariadilo prevzatie jej miestnej dcérskej firmy so štyrmi závodmi.

„Dnes sme sa dozvedeli, že bol schválený ruský prezidentský dekrét, na základe ktorého prevzalo externé riadenie kontrolu nad ruskou dcérskou spoločnosťou Rockwoolu a firma už nemá kontrolu nad svojimi aktívami v krajine,“ uviedla spoločnosť v oficiálnom stanovisku.

Rockwool dodal, že nepočíta s možnosťou zvrátiť rozhodnutie a dcérsku spoločnosť, ktorej aktíva ku koncu minulého roka mali hodnotu 469 miliónov eur, odpíše zo svojho z účtovníctva. Ruská dcéra podľa firmy vlani dosiahla tržby 261 miliónov eur a prevádzkový zisk 78 miliónov eur.

Kremeľ dlhodobo sťažuje zahraničným firmám predaj ich ruských aktív a v niektorých prípadoch prechádza k priamej kontrole spoločností. V roku 2023 Rusko prevzalo ruské pobočky výrobcu jogurtov Danone a pivovaru Carlsberg, keď predtým podobný postup uplatnilo voči nemeckej energetickej firme Uniper a jej fínskemu rivalovi Fortum.

7:45 Ruský dronový útok na Kyjev spôsobil požiar v 16-poschodovej obytnej budove, uviedol podľa agentúry Reuters starosta mesta Vitalij Kličko. Agentúra Ukrinform napísala, že ukrajinská protivzdušná obrana počas noci zničila jednu ruskú balistickú raketu a 89 dronov.

Či niekto pri útoku na ukrajinskú metropolu prišiel o život alebo bol zranený, zatiaľ nie je jasné. Kličko napísal, že na miesto smerujú záchranári. Šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko uviedol, že horí byt.

Kyjev v poslednom čase čelil viacerým rozsiahlym ruským útokom, v dôsledku ktorých opakovane veľká časť obyvateľov zhruba trojmiliónového mesta dočasne prišla o dodávky elektriny.

Ukrajinská armáda dnes uviedla, že krajina, ktorá sa už takmer štyri roky bráni ruskej invázii, od utorkového večera čelila trom ruským balistickým raketám a 113 dronom.

7:30 Oprášenie starého nápadu, ktorý je však celkom nereálny. Tak hodnotia odborníci návrh eurokomisára pre obranu Andriusa Kubiliusa, aby Európska únia zvážila vytvorenie vlastnej stálej armády so 100-tisíc vojakmi. A aby mohla EÚ flexibilnejšie presadzovať svoje rozhodnutia v tejto oblasti, mala by sa zriadiť i európska rada bezpečnosti. Podľa expertov však na také zásadné zmeny chýba v EÚ jednota a trend v členských krajinách je skôr opačný – o bezpečnostných otázkach chcú rozhodovať samy.

Čítajte viac Bude mať Európa vlastnú 100-tisícovú armádu? Nie sme USA, pochybuje expert

6:25 Ukrajinský dronový útok v noci na stredu spôsobil dva požiare v priemyselnom areáli, zranil najmenej štyroch ľudí a poškodil obytné budovy v prístavnom meste Rostov nad Donom na juhozápade Ruska. Tvrdia to miestne úrady.

Gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sľusar uviedol, že štyria ľudia vrátane štvorročného dieťaťa utrpeli zranenia po tom, ako trosky zo zostrelených dronov zasiahli obytné domy. Všetkých zranených hospitalizovali. Podľa jeho slov sa hasičom podarilo jeden z požiarov už uhasiť, druhý je pod kontrolou.

Rozsah spôsobených škôd zatiaľ nie je známy a Ukrajina sa k incidentu nevyjadrila. Ruské ministerstvo obrany informovalo, že protivzdušná obrana počas noci zostrelila nad územím krajiny 48 ukrajinských dronov, z toho 25 práve nad Rostovskou oblasťou.

Ukrajina opakovane podniká dronové útoky na ciele v Rusku, pričom tvrdí, že ich cieľom je oslabiť ruskú vojenskú a energetickú infraštruktúru a reagovať na pokračujúce ruské útoky na ukrajinské mestá počas takmer štyroch rokov trvajúcej vojny.

6:10 Keby sa Putinovej armáde podarilo to, čo si v minulom roku zaumienila, Ukrajina by stratila prístup k moru a nad jej tretím najväčším mestom by zaviala ruská vlajka. Vyplýva to z vyjadrenia hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Oleksandra Syrského. Generál poukázal na nevydarené plány ruských vojsk vo svojom príspevku na sociálnej sieti Facebook.

Čítajte viac Generál Syrskyj odhalil, čo chceli vlani Rusi dosiahnuť na Ukrajine. A čo tvrdí o stratách na bojisku?

6:00 Ruské drony v noci na stredu zasiahli infraštruktúru v meste Kryvyj Rih, rodisku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, a prerušili dodávky elektriny a tepla desaťtisícom ľudí. Zelenskyj krátko predtým priznal, že situácia na fronte aj pre obyvateľov po celej krajine sa naďalej zhoršuje. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a DPA.

„Ak máte možnosť, doplňte zásoby vody a nabite zariadenia. Bude to ťažké,“ upozornil šéf mestskej správy Olexandr Vilkul na sociálnej sieti Telegram. Údery podľa neho spôsobili núdzové výpadky elektriny pre približne 45 000 odberateľov.

Presný rozsah útoku zatiaľ nie je známy. Kryvyj Rih leží desiatky kilometrov severozápadne od frontovej línie a pred vojnou v ňom žilo vyše 600 000 ľudí. Mesto sa stáva častým terčom ruských útokov.

Rusko opakovane bombarduje ukrajinské elektrárne, rozvodne a prenosové vedenia raketami a dronmi s cieľom vyradiť dodávky elektriny a tepla a narušiť priemysel, píše Reuters.

Po takmer štyroch rokoch vojny sa situácia na Ukrajine na fronte aj v živote obyvateľov naďalej zhoršuje, uviedol Zelenskyj. Ľudia podľa jeho slov často trávia hodiny denne bez elektriny alebo vykurovania.

O situácii hovoril aj s americkými senátormi Grahamom a Blumenthalom, s ktorými sa dohodol, že budú pokračovať v dialógu. Je nevyhnutné maximalizovať všetky možné formy tlaku a prinútiť Rusko ukončiť túto vojnu, vyhlásil ukrajinský líder. Zdôraznil, že Kyjev je ochotný viesť dialóg.

"Informoval som ich o kombinovaných ruských útokoch na našu energetickú infraštruktúru – stovky dronov a desiatky rakiet každý deň, zámerne načasované práve teraz, počas takej mrazivej zimy. Preto rakety pre protivzdušnú obranu zostávajú našou najvyššou prioritou a spoliehame sa na podporu našich partnerov.

Vidíme mnoho rôznych faktorov, ktoré Putina – a v širšom zmysle aj celé Rusko – výrazne oslabujú. Je nevyhnutné maximalizovať každú možnú formu tlaku, aby sme konečne prinútili Rusov ukončiť túto vojnu. Diskutovali sme o súčasnom stave návrhu zákona senátorov o sankciách, ktorý môže mať podstatný vplyv na pozície Ruska a všetkých, ktorí mu v tejto vojne pomáhajú.

Tiež som ich informoval o priebehu našich kontaktov s vyslancami prezidenta Trumpa – sme veľmi blízko k finalizácii dokumentov. A som vďačný senátorom za ich postoj k dôležitosti bezpečnostných záruk a ich pokračujúcu podporu oboch strán v americkom Kongrese. Každý si pamätá, čo bolo Budapeštianske memorandum – nikto nechce, aby sa to opakovalo," uviedol.