„S našimi grónskymi spoluobčanmi máme dohodu, podľa ktorej o svojej budúcnosti rozhodujú slobodne,“ vysvetľuje historik a bývalý diplomat Bo Lidegaard.
„Ak by ich rozhodnutie nebolo urobené slobodne a bez nátlaku, znamenalo by to pre nás porušenie všetkého, za čím stojíme a na čom sme sa s Grónčanmi dohodli,“ dodáva. Podľa neho teda nepripadá do úvahy ustúpiť americkému tlaku a predať územie, ktoré opakovane deklaruje, že nie je na predaj.
Ani Dánsko nemá v úmysle držať ostrov za každú cenu. Grónsko je autonómne od roku 1979. Predtým bolo dlhý čas kolóniou a následne krajom Dánskeho kráľovstva.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová zdôraznila, že túžba Grónska po nezávislosti je legitímna i pochopiteľná, ale že sa predovšetkým snaží rozvíjať komunitu dánskeho kráľovstva, ktorého súčasťou sú aj Faerské ostrovy. "Teraz nie je čas na vnútorné diskusie. Je čas na jednotu a pokračovať v budovaní spoločenstva, ktoré poznáme,“ vyhlásil v utorok grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen.
Kodaň hovorí o posilnení vojenskej prítomnosti na ostrove
Dánsko bude posilňovať svoju vojenskú prítomnosť v Grónsku, povedal v stredu dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen. Dánsko podľa neho rokuje so svojimi spojencami o nových a zvýšených aktivitách v roku 2026.
„Budeme pokračovať v posilňovaní našej vojenskej prítomnosti v Grónsku, no zároveň sa budeme v rámci NATO ešte viac sústrediť na viac cvičení a zvýšenú prítomnosť NATO v Arktíde,“ uviedol Poulsen pre AFP.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte v utorok oznámil, že spojenci v Aliancii diskutujú o tom, ako spoločne posilniť bezpečnosť v Arktíde. Agentúra Reuters to označila za najnovší prejav spolupráce s cieľom uspokojiť amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Dánsky minister zahraničných vecí Lars Lökke Rasmussen sa spolu s jeho grónskou rezortnou kolegyňou Vivian Motzfeldtovou v stredu stretnú v Bielom dome s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom a ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Rokovať budú o amerických nárokoch na Grónsko.
Čítajte viac Budú mať USA 51. štát? Návrh zákona na anexiu Grónska je na svete. Volíme si Dánsko, odkázal Nielsen Američanom
Ole Waever, profesor medzinárodnej politiky na Kodanskej univerzite, pripomína severskú tradíciu: „V modernej histórii severských krajín platí, že ak sa nejaké územie chce odtrhnúť a stať sa nezávislým, musí mu to byť umožnené. Či už išlo o Nórsko v roku 1905 alebo Island v roku 1944, nikdy nedošlo k občianskej vojne.“
V uliciach Kodane Dáni väčšinou súhlasia s tým, že sa Grónsko môže odtrhnúť, ak sa na to cíti pripravené. „Súhlasím s tým, aby získali nezávislosť, ale myslím si, že to bude pre takú malú krajinu veľmi ťažké, vzhľadom na to, že o ňu usiluje taká veľká krajina ako Spojené štáty,“ hovorí Charlotte Moltkeová, 68-ročná dôchodkyňa.
„Ak si teraz musíme vybrať medzi Spojenými štátmi a Dánskom, volíme Dánsko,“ vyhlásil v utorok Nielsen, deň pred dôležitým stretnutím dánskych, grónskych a amerických predstaviteľov v Bielom dome.
Hlavné črty procesu osamostatnenia stanovuje zákon o samospráve z roku 2009. „Sme šikovnejší ako Briti: Nerobíme brexit, aby sme sa až potom snažili pochopiť, čo to vlastne znamená. To, čo treba urobiť, je jasné od samého začiatku,“ usmieva sa Waever.
Čítajte viac Britský exvýsadkár pre Pravdu zhodnotil zásah USA vo Venezuele. Mohli by Európania uniesť Trumpa, keby napadol Grónsko?
Kapitola 8 v článku 21 stanovuje, že ak sa grónsky ľud rozhodne požiadať o nezávislosť, musia sa začať rokovania medzi Nuukom a Kodaňou s cieľom dosiahnuť dohodu o podmienkach rozdelenia. Ústrednou témou diskusií je otázka finančného príspevku vo výške približne 4,5 miliardy dánskych korún, ktorý Dánsko každoročne vypláca Grónsku. Táto suma tvorí viac ako pätinu grónskeho HDP. Dohodu, schválenú dánskym aj grónskym parlamentom, musia v poslednom kroku potvrdiť sami Grónčania v referende.
Čítajte viac VIDEO: Trump o grónskom premiérovi: Neviem, kto to je, ale bude to pre neho veľký problém
Správa Dánskej národnej banky upozorňuje na dva problémy Grónska. Tým prvým je, že grónske hospodárstvo stojí takmer výlučne na rybolove. Druhý problém sa týka populácie ostrova, pretože ten bude musieť čeliť následkom starnutia obyvateľstva. „Nemyslím si, že sú v pozícii, kedy by mohli byť ekonomicky nezávislí. Ale ak to chcú skúsiť, samozrejme nech idú do toho. Nie je na nás, aby sme o tom rozhodovali,“ myslí si 24-ročný dánsky študent Joachim Ziegler.
Hoci sú Grónčania v drvivej väčšine za nezávislosť, k myšlienke rýchleho odtrhnutia sú skôr zdržanliví. Rýchly proces presadzuje iba opozičná strana Naleraq, ktorá v posledných voľbách získala takmer štvrtinu hlasov. „Viem, že my Grónčania všetci chceme byť nezávislí, ale k tomu treba mať plán,“ hovorí podnikateľka Inger Olsvig Brandtová z grónskeho hlavného mesta Nuuk.
Na politickej úrovni vládna koalícia, ktorú v parlamentných voľbách v marci 2025 podporilo 75 percent voličov, pracuje na základe návrhu ústavy z roku 2024. „Až do minulého roka by žiadny seriózny grónsky politik nevyhlásil, že dáva prednosť zotrvaniu v Dánskom kráľovstve. Je veľmi ťažké zobrať tieto slová späť, ale v tejto chvíli ide predovšetkým o vnútornú debatu v Grónsku,“ zdôrazňuje špecialistka na Arktídu a bývalá zástupkyňa Dánska v arktickej oblasti Mikaela Engellová.
