„Nemali sme žiadnu možnosť konkurovať ich technológii, ich zbraniam. Prisahám, nikdy som nič také nevidel," opísal jeden z členov Madurovej ochranky podľa magazínu Forbes americký zásah.
Správa, ktorú nemožno overiť z nezávislých zdrojov, opisuje americký útok ako veľmi zvláštny. „V jednej chvíli niečo spustili – neviem, ako to popísať. Bolo to ako veľmi intenzívna zvuková vlna. Zrazu som cítil, ako by mi hlava explodovala zvnútra. Všetci sme začali krvácať z nosa. Niektorí vracali krv. Padli sme na zem, neschopní sa pohnúť," opísal strážca.
Podľa jeho výpovede sa asi dvom desiatkam Američanov nič nestalo, zatiaľ čo Madurových ochrancov to poslalo k zemi. „Prisahám, že som nikdy nič také nevidel. Po tej sonickej zbrani, alebo čo to vlastne bolo, sme sa nemohli ani postaviť," uzavrel podľa Forbesu bodyguard.
Toto všetko sa môže zdať ako výhovorka, ktorou sa Madurovi ochrancovia snažia vysvetliť, prečo svojho vodcu nedokázali ochrániť a utrpeli ťažké straty. Prepis výpovede, ktorý sa šíri na sociálnych sieťach, však zdieľala napríklad aj hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. „Všetko nechajte a prečítajte si toto,“ dodala.
Čítajte viac Beštia z Kandaháru: ruská protivzdušná obrana čelila vo Venezuele utajovanému systému USA
USA strávili celé desaťročia výskumom zbraní, ktoré by mohli vyvolať popísané účinky. Mali ľudí zneškodniť alebo paralyzovať bez toho, aby im ublížili.
Pentagon pracoval na širokej škále konceptov. Jedným z nich bol systém, ktorý by dokázal spôsobiť silnú bolesť a donútiť protivníkov ustúpiť zo vzdialenosti niekoľko sto metrov. Napokon vznikla drahá jednotka veľkosti nákladného auta, ktorej trvalo niekoľko hodín, kým dosiahla prevádzkovú teplotu a bolo možné ju použiť.
Existovalo aj množstvo projektov akustických zbraní. Zvuk sa využíva ako zbraň už od pradávna. Nejde len o biblické „trúby z Jericha“, ale aj o bubny používané na zastrašovanie nepriateľov, alebo napríklad gajdy.
Seriózny vývoj zvukových zbraní sa začal počas druhej svetovej vojny vývojom systémov dostatočne hlasných na to, aby spôsobili fyzické poškodenie obyčajnou hlasitosťou, ako napríklad nacistická „Schallkanone“ alebo zvuková pištoľ, ktorá dokázala na päťdesiat metrov spôsobiť prasknutie ušných bubienkov.
Najbližšie k sonickým zbraniam je americké akustické zariadenie LRAD. Nejde o zbraň, ale iba o volacie zariadenie, ktoré je možné použiť na diaľku – či už ide o vojnovú loď volajúcu na malý čln, alebo bezpečnostné sily vyzývajúce dav, aby sa rozišiel.
Čítajte viac Z prvej dámy prvá bojovníčka socializmu. A prečo Lukašenko tvrdí, že Trump neuniesol Madurovu manželku?
Vývojári tiež pracovali na zariadení známom ako „elektromagnetická kontrola zákazu prístupu osôb (EPIC)“. Toto zariadenie využíva rádiové vlny, ktoré na rozdiel od zvukových prechádzajú múrmi a inými prekážkami. Konkrétne sa EPIC snaží dočasne deaktivovať vestibulárny aparát vo vnútornom uchu, ktorý riadi rovnováhu. Cieľ by sa nemohol postaviť ani urobiť krok. Problémy s rovnováhou majú za následok aj pocit, že sa miestnosť točí.
Čítajte viac Venezuela sa slobody nedočkala. Trump ignoruje opozíciu, radšej spolupracuje s režimom
Podľa zaregistrovaného patentu EPIC spôsobí „zneschopnenie dostatočné na to, aby sa subjekt dočasne nemohol brániť zatknutiu či úplnému ovládnutiu“. Nespôsobuje poškodenie nervových buniek a telesných tkanív. Magazín však pripomína, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by EPIC pokročil.
Účinky popísané pri americkom útoku vo Venezuele sa však zdajú byť v súlade s technológiou EPIC. Rádiový pulz by mohol byť vnímaný ako hlasný zvuk a mohol by vyvolať pocit, že hlava exploduje. Mohol by tiež spôsobiť, že by obete spadli a neboli by schopné postaviť sa na nohy alebo namieriť zbraň. Extrémna kinetóza by potom spôsobila, že by vracali, aj keď to nemusela byť krv.
To všetko znie ako účinok zbrane, ktorú by špeciálne jednotky mohli použiť na zneškodnenie ochranky predtým, než sa pustia do zajatia cenného cieľa, ktorý potrebujú živý.
Pripomína to tiež tzv. havanský syndróm, ktorý bol po prvý raz zaznamenaný u zamestnancov amerického a kanadského veľvyslanectva na Kube koncom roka 2016 a odvtedy v niekoľkých ďalších krajinách, vrátane USA.
