Rím nasleduje príklad európskych hlavných miest ako Londýn, Brusel, Paríž a Helsinki, ktoré v niektorých prípadoch zaviedli nižšiu rýchlosť aj napriek silnému odporu motoristov. Dodržiavanie rýchlosti a prípadné pokuty budú v Ríme zabezpečené automatickými kamerami a radarovými systémami.
„Nižšie rýchlosti zachraňujú životy,“ povedal šéf dopravného oddelenia na rímskej radnici Eugenio Patane pre denník Corriere della Sera. Prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti je podľa neho príčinou 7,5 percenta dopravných nehôd v Ríme.
Obmedzenie rýchlosti platí pre takmer 1000 ulíc v centre, čo prakticky kopíruje tzv. ZTL oblasť, kde je vjazd povolený len v istom čase a pre niektoré typy vozidiel. V Taliansku sa podľa cestného zákona za viacnásobné prekročenie rýchlosti v krátkom časovom období na tom istom úseku účtuje najvyššia možná pokuta, ktorá sa môže zvýšiť ešte o tretinu.
Ako prvé veľké talianske mesto obmedzila v centre maximálnu rýchlosť na 30 km/h Bologna v januári 2024. Odvtedy tam počet dopravných nehôd klesol o 13 percent a počet úmrtí pri nich o približne polovicu.
Čítajte viac Rím pod náporom viery a turizmu: Večné mesto prežilo jubilejný rok, ktorý skúšal trpezlivosť domácich aj pútnikov. Koľko ľudí pricestovalo?
Rímsky starosta Roberto Gualtieri od svojho zvolenia v roku 2021 v meste rozšíril počet stacionárnych radarov a kamier. Obyvateľov vyzval, aby znížili svoju závislosť od súkromných áut, čo zvýši dopravnú bezpečnosť v meste a zníži množstvo emisií.
Taliansky Najvyšší súd v novembri rozhodol, že ľudia žijúci pri preťaženom mestskom okruhu (Tangenziale Est) majú nárok na kompenzáciu 10 000 eur za vystavenie nadmernému hluku a znečisteniu ovzdušia jemnými časticami. Mesto tam preto musí nainštalovať protihlukové steny a znížiť rýchlostné limity. Podľa radnice obmedzenie rýchlosti v centre mesta zníži aj hlučnosť dopravy o približne dva decibely.
