Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 1 422 dní
- Vzťahy Kremľa so spojencami sa otriasajú. Vojna odhaľuje slabiny
- Poľsko odovzdá Ukrajine až deväť dosluhujúcich bojových lietadiel MiG-29
Čítajte viac 1421. deň: Ruské údery 'vypli' aj Kryvyj Rih. Zelenskyj: Je veľa vecí, ktoré Rusko oslabujú, maximalizujte tlak na Putina
23:26 Ukrajina nikdy nebola a nikdy nebude prekážkou na ceste k mieru, povedal dnes večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Reagoval tak zjavne na výrok amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý ho menoval ako príčinu pomalého postupu v rokovaniach o ukončení vojny. Tú rozpútalo vo februári 2022 Rusko inváziou do susednej krajiny na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina.
„Hovorili sme aj o diplomatickej práci s Amerikou – Ukrajina nikdy nebola a nikdy nebude prekážkou mieru,“ uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videu s odkazom na telefonický hovor s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttom.
Trump v stredajšom rozhovore s agentúrou Reuters vyhlásil, že Putin je podľa jeho názoru pripravený uzavrieť dohodu, zatiaľ čo Ukrajina je na dohodu menej pripravená. Na otázku, prečo americké sprostredkovanie doteraz neviedlo k ukončeniu najväčšieho vojenského konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny, odpovedal: „Zelenskyj.“
Trumpove slová dnes kvitoval Kremeľ. Jeho hovorca Dmitrij Peskov povedal, že Putin zostáva otvorený dohode, a varoval, že sa Kyjevu „každým dňom“ zužuje priestor na rozhodovanie o ukončení vojny.
Zelenskyj vo svojom dnešnom videoposolstve ďalej povedal, že pokračujúce útoky Ruska na ukrajinské energetické objekty a ďalšie ciele dokazujú, že Moskva nemá záujem o mier. „Práve ruské rakety, ruské (drony) Šáhedy a ruská snaha Ukrajinu zničiť sú jasným dôkazom toho, že Rusko nemá o nejaké dohody vôbec záujem,“ povedal ukrajinský prezident.
22:58 Ukrajinská generálna prokuratúra začala trestné konanie proti ruskému opozičnému politikovi Leonidovi Volkovovi, ktorý žije v exile v Litve. Podľa Rádia Svoboda alebo projektu Sota túto informáciu priniesol ukrajinský server glavcom a ďalšie ukrajinské médiá na základe štátneho registra trestných konaní. Ukrajinskí vyšetrovatelia sa o Volkova zaujímajú kvôli jeho vyjadreniam o kontroverznom veliteľovi Ruského dobrovoľníckeho zboru (RDK) bojujúceho na strane Ukrajiny proti ruským inváznym silám a o niektorých ukrajinských predstaviteľoch.
Ukrajinci Volkova vyšetrujú kvôli možnému ospravedlňovaniu ruskej ozbrojenej agresie proti Ukrajine a urážaniu cti a dôstojnosti vojakov. Za to podľa ukrajinských zákonov hrozí až osemročné väzenie. Na generálnu prokuratúru sa kvôli Volkovovým výrokom obrátila poslankyňa ukrajinskej vládnej strany Sluha národa Olha Vasylevská-Smahljuková.
Leonid Volkov je šéfom politických projektov Fondu pre boj proti korupcii, ktorého hlavným predstaviteľom býval Alexej Navalnyj, ktorý zomrel vo februári 2024 vo väzení na Sibíri. Anna Tironová, bývalá pracovníčka fondu, ktorá v súčasnosti pôsobí v Ruskom dobrovoľníckom zbore, začiatkom minulého týždňa zverejnila snímku obrazovky so správou od Volkova. V ňom reagoval na informácie o smrti veliteľa RDK Denisa Kapustina, ktorý v minulosti patril medzi futbalových hooligans a bol aktívny medzi neonacistami. Volkov Tironovej písal, že „zdochol nácek“ a o RDK uviedol, že riešil úlohy pre „odporného vidieckeho politického technológa Budanova“. Budanov donedávna viedol ukrajinskú vojenskú rozviedku HUR.
Volkov tiež napísal, že dúfa, že po smrti Kapustina príde o život aj Budanov, bývalý šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak, prezidentov poradca Mychajlo Podoljak „a všetci ostatní propagandistickí zlodeji“. Neskôr sa ukázalo, že Kapustin žije a HUR oznámila, že jeho smrť zinscenovala, aby zabránila Rusku v jeho zabití.
Čítajte viac Mŕtvy len naoko. Zinscenovali sme smrť veliteľa, ktorého Rusi chceli zabiť, pochválili sa Ukrajinci
Volkov o svojich komentároch o Kapustinovi a ukrajinských činiteľoch povedal, že boli „emocionálne a ostré“ a pripustil, že sa mal lepšie ovládať. Kvôli týmto jeho výrokom úrady v Litve začali prešetrovať, či neohrozuje bezpečnosť krajiny. Volkov by mohol prísť o povolenie na pobyt v Litve, kde žije od roku 2020.
21:48 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o najnovších ruských útokoch, ktoré na Ukrajine spôsobili rozsiahle výpadky elektriny a tepla. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„Hovoril som so Zelenským o energetickej situácii na Ukrajine, kde ruské útoky spôsobujú obrovské ľudské utrpenie, ako aj o pokračujúcom úsilí ukončiť vojnu,“ napísal Rutte na sociálnej sieti X. Podľa jeho slov je NATO odhodlané zabezpečiť Kyjevu pokračujúcu podporu potrebnú na obranu krajiny aj na dosiahnutie trvalého mieru.
Zelenskyj doplnil, že s Ruttem diskutovali o „vážnych výzvach“ po posledných ruských úderoch, ako aj o potrebe posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu.
Na sieti Telegram poznamenal, že dúfa v zvýšenie dodávok vojenskej pomoci prostredníctvom európskych spojencov v rámci iniciatívy PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny).
Ukrajinský prezident vyhlásil, že v diplomatických rokovaniach so Spojenými štátmi a európskymi partnermi bol dosiahnutý „výrazný pokrok“ pri hľadaní riešenia pre ukončenie vojny, ktorá trvá už takmer štyri roky.
19:55 Ukrajina v súčasnosti dve tretiny spravodajských informácií získava od Francúzska, povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron podľa agentúry Reuters. Francúzsko podľa šéfa Elyzejského paláca do veľkej miery nahradilo Spojené štáty, ktoré krajine vzdorujúcej ruskej invázii až do vlaňajška odovzdávali veľkú časť informácií od tajných služieb.
Situácia sa zmenila vlani v marci, keď Washington ohlásil, že zdieľanie týchto informácií s Kyjevom prerušuje. Išlo o súčasť jeho snáh vyvinúť tlak na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského k spolupráci so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom na mierových rokovaniach. Reuters poznamenáva, že vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou sú odvtedy veľmi premenlivé, ale nič nenaznačuje tomu, že Washington výrazne obmedzil odovzdávanie spravodajských informácií Kyjevu.
Čítajte viac Maľuk končí ako šéf ukrajinskej SBU. Povedal tiež, čomu sa ide venovať a pre Rusov to nie je dobrá správa
V novoročnom prejave k francúzskej armáde Macron vyzdvihol podporu, ktorú Európa v posledných dvoch rokoch Ukrajine poskytuje. Všetku pomoc, vrátane tej finančnej, podľa neho teraz dodáva koalícia približne 35 krajín. Spojené štáty za Trumpovho pôsobenia v Bielom dome ukončili priame dodávky zbraní napadnutej krajine.
„Kým pred rokom bola Ukrajina extrémne závislá na amerických spravodajských službách, dnes dve tretiny týchto služieb poskytuje Francúzsko,“ povedal Macron.
Čítajte viac Mŕtvy len naoko. Zinscenovali sme smrť veliteľa, ktorého Rusi chceli zabiť, pochválili sa Ukrajinci
18:21 Poľsko odovzdá Ukrajine až deväť dosluhujúcich bojových lietadiel MiG-29, povedal námestník ministra obrany Pawel Zalewski podľa poľských médií. Rozhodla o tom poľská vláda. Poľsko spolu so Slovenskom už v roku 2023 krajine brániacej sa ruskej invázii dodalo väčší počet týchto strojov vyvinutých v bývalom Sovietskom zväze.
„Poľsko sa rozhodlo Ukrajine odovzdať až deväť starých stíhačiek MiG, aby podporilo Kyjev vo vojne s ruskou agresiou,“ povedal Zalewski v rozhovore s televíziou TVP World.
O tomto poľskom pláne sa hovorilo už dlhšiu dobu. V decembri armádni velitelia informovali, že Poľsko by výmenou za poskytnutie bojových lietadiel malo od Ukrajiny získať dronové technológie. Ukrajinskí činitelia podľa Zalewského dali najavo, že sú pripravení túto ponuku prijať, potrebné je ale ešte dopracovať technické detaily.
Úlohy vyradených MiGov-29 majú v poľskom letectve prevziať americké stroje F-16 a juhokórejské FA-50.
Slovensko a Poľsko v roku 2023 odovzdali Ukrajine necelé tri desiatky lietadiel MiG-29 napriek tomu, že Rusko varovalo, že takýto krok pre neho bude prekročením „červenej línie“, teda že ho bude považovať za zámienku na vyostrenie konfliktu. Slovenské letectvo stroje MiG-29 predčasne prestalo využívať v roku 2022 a Bratislava sa dohodla s Českom a Poľskom na pomoci pri zabezpečení slovenského vzdušného priestoru. (čtk)
17:05 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok vyhlásil, že dúfa v ďalšiu návštevu vyslancov amerického prezidenta Donald Trumpa Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera v Moskve na rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Za nevyhnutné označil pokračovanie dialógu s USA o Ukrajine a uistil, že Rusko ich rado uvíta akonáhle sa dohodne dátum ich príletu.
Čítajte viac Kremeľ by opäť rád privítal Američanov v Moskve. Rusko chce hovoriť o mieri na Ukrajine
16:02 Ukrajinské ozbrojené sily v minulom roku napadli 719 cieľov v hĺbke Ruska, čím podľa vlastného odhadu spôsobili agresorovi vojenské a ekonomické škody vo výške približne 15 miliárd dolárov. Uviedol to vo štvrtok hlavný ukrajinský veliteľ Oleksandr Syrskyj, z ktorého vyjadrenia citovali médiá.
Ruské straty za takmer štyri vojny proti Ukrajine prekročili podľa ukrajinského generála 1,2 milióna zabitých alebo zranených vojakov.
Čítajte viac Kyjev vlani udrel v Rusku viac než 700-krát, škody sú v miliardách. Generál Syrskyj sľubuje, že Rusko zlomia
13:23 V západoukrajinskom Ľvove ruský dron dopadol na detské ihrisko pri pamätníku Stepana Banderu v centre mesta, informoval šéf Ľvovskej oblastnej administratívy Maxym Kozyckyj. Pamätník nebol poškodený.
Ruská armáda v noci na štvrtok vyslala do útokov na Ukrajine 82 bezpilotných lietadiel. Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 61 z nich. Zásahy útočnými dronmi zaznamenali v 13 lokalitách.
Čítajte viac Prezident Pavel je v Ľvove. Pár hodín predtým padol v centre mesta ruský dron
12:05 Rusko súhlasí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v názore, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, a nie ruský prezident Vladimir Putin zdržiava dosiahnutie potenciálnej mierovej dohody. Uviedol to dnes podľa agentúr Putinov hovorca Dmitrij Peskov. Súčasne varoval, že sa Kyjevu „každým dňom“ zužuje priestor na rozhodovanie o ukončení vojny.
Čítajte viac Nie Putin, to Zelenskyj. Kremeľ súhlasí s Trumpom, že uzavretie mieru brzdí Kyjev
8:56 Rusko vo štvrtok oznámilo, že vyhosťuje diplomata pôsobiaceho na ekonomickom oddelení britského veľvyslanectva v Moskve. Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) ho identifikovala ako pracovníka britskej tajnej služby vyslaného do Ruska pod diplomatickým krytím. Moskva si v tejto súvislosti predvolala aj britského chargé d'affaires, ktorému vyslovila ostrý protest. Daný diplomat musí krajinu opustiť do dvoch týždňov.
FSB vo svojom vyhlásení tvrdí, že počas kontrašpionážnych operácií zistila, že Gareth Samuel Davis, narodený 8. augusta 1980, je britský spravodajský dôstojník, ktorý v Rusku pôsobil pod krytím druhého tajomníka administratívneho a ekonomického oddelenia britského veľvyslanectva v Moskve.
V nadväznosti sa ruské ministerstvo zahraničných vecí podľa FSB rozhodlo Britovi zrušiť akreditáciu. Britský diplomatu musí Rusko opustiť do dvoch týždňov. Predvolanej chargée d'affaires britskej ambasády ruské ministerstvo tlmočilo, že Moskva „nebude tolerovať činnosť neohlásených britských spravodajských dôstojníkov v Rusku.“
Britská strana krok Moskvy bezprostredne nekomentovala, rezort ruskej diplomacie však varoval, že ak sa Londýn rozhodne situáciu eskalovať, Rusko podnikne symetrické protiopatrenia.
Rusko a Británia majú súvislosti s vojnou na Ukrajine napäté vzťahy. Vyhostenia diplomatov – vyslancov západných štátov pracujúcich v Rusku, ako aj Rusov pôsobiacich na Západe – sú podľa agentúr čoraz častejšie, odkedy Moskva vo februári 2022 začala inváziu na Ukrajinu.
8:20 Keď šéf Kremľa Vladimir Putin sústreďuje svoju pozornosť na vojnu Ruska proti Ukrajine, jeho strategickí spojenci po celom svete sa cítia zanedbaní – alebo ešte horšie.
Čítajte viac Vzťahy Kremľa so spojencami sa otriasajú. Medzi partnermi narastá sklamanie, vojna odhaľuje slabiny
7:30 Ruské sily za prvú polovicu januára dobyli vyše 300 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. Dnes to podľa agentúry Reuters oznámil náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii.
Gerasimov už skôr uviedol, že Rusko v minulom roku ovládlo 6640 štvorcových kilometrov Ukrajiny. Pre porovnanie, český kraj Vysočina má rozlohu 6796 kilometrov štvorcových.
6:47 Český minister zahraničných vecí Petr Macinka ocenil ukrajinské inovácie v obrannom sektore a spomenul možnú spoluprácu Česka s Ukrajinou v oblasti ochrany proti dronom. Macinka to povedal agentúre Ukrinform, ktorá rozhovor v stredu zverejnila. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii.
„Ukrajina pod tlakom vojny vytvára významné technologické inovácie v obrannom priemysle. A to je podľa mňa niečo, čo by nás mohlo inšpirovať, v čom by ukrajinská strana mohla prispieť k posilneniu bezpečnosti v Českej republike,“ povedal Macinka s tým, že vzájomné vzťahy môžu byť obojstranne prospešné.
Český minister zahraničných vecí spomenul svoju nedávnu návštevu Ukrajiny, kde si pozrel výrobné zariadenie zamerané na protidronové systémy. Uviedol tiež, že ho ukrajinské úspechy v tejto oblasti ohromili. "My sme na úplne inej úrovni, oveľa horší. Tu by sme sa mali od Ukrajiny učiť a tu nám Ukrajina môže veľmi výrazne pomôcť, "povedal.
K návšteve Ukrajiny poznamenal, že jeho pohľad nezmenila, lebo zostáva konzistentný. „Nebol sme prekvapený tým, že situácia je, aká je, pretože sme ju poznali. Nemusel som svoj osobný postoj akokoľvek upravovať,“ dodal.
Čítajte viac Návštevou Ukrajiny chcela nová česká vláda vyslať signál, vyhlásil Macinka. Dorazil v čase mohutných útokov
6:00 Možnú mierovú dohodu brzdí Ukrajina a nie Rusko. Vo štvrtok zverejnenom rozhovore s agentúrou Reuters to vyhlásil prezident Spojených štátov Donald Trump. Ten uviedol, že zatiaľ čo ruský šéf Kremľa Vladimir Putin, z ktorého rozkazu ruské vojská vo februári 2022 vpadli na Ukrajinu, je k dohode pripravený, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je rezervovanejší. Rusko v rámci dohody požaduje, aby mu Ukrajina vydala celý Donbas vrátane územia, ktoré ruskí vojaci počas invázie doteraz nedobyli. Ukrajina sa svojho územia vzdať nechce.
„Myslím si, že (Putin) je pripravený uzavrieť dohodu,“ povedal Trump. „Ukrajina je podľa mňa na dohodu menej pripravená,“ uviedol. „Zelenskyj,“ odpovedal Trump na otázku, prečo americké sprostredkovanie doteraz neviedlo k ukončeniu najväčšieho vojenského konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny.
Reuters poznamenal, že Trumpove nové vyjadrenia naznačujú jeho obnovenú frustráciu z ukrajinského prezidenta. Obaja prezidenti majú neľahké vzťahy. Agentúra ďalej uviedla, že Trump býva ochotnejší prijať Putinove ubezpečenia ako iní americkí spojenci, čo naopak frustruje Kyjev, Európanov či amerických zákonodarcov vrátane niektorých republikánov.
V decembri Reuters informoval o tom, že americké tajné služby varujú, že Putin neopustil svoj cieľ ovládnuť celú Ukrajinu a opäť získať niektoré časti Európy, ktoré v minulosti patrili do sovietskej sféry vplyvu.
