1423. deň: Ukrajinci a Američania idú opäť rokovať, a to už v sobotu. Zelenskyj vkladá nádeje aj do Davosu

Čítajte viac 1422. deň: Varšava pošle Kyjevu deväť MiG-ov. Zelenskyj vyhlásil stav núdze v energetickom sektore a Kyjeve

23:45 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v piatok uviedla, že sprostredkovala dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou o obmedzenom prímerí v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES), aby sa mohli začať opravy jej zostávajúceho núdzového elektrického vedenia. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru Reuters.

Boje z 2. januára poškodili posledné zostávajúce 330-kilovoltové núdzové elektrické vedenie Záporožskej jadrovej elektrárne na juhu Ukrajiny, ktorá je so šiestimi reaktormi najväčšou v Európe.

„MAAE naďalej úzko spolupracuje s oboma stranami s cieľom zabezpečiť jadrovú bezpečnosť v elektrárni a predísť jadrovej nehode počas konfliktu,“ uviedol v piatok generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi.

Ruské jednotky obsadili jadrovú elektráreň v prvých týždňoch po rozsiahlej invázii spustenej 24. februára 2022. V súčasnosti nevyrába elektrinu a reaktory sú v stave takzvanej studenej odstávky.

Hoci je všetkých šesť reaktorov elektrárne odstavených, stále potrebujú chladenie. Pozorovatelia MAAE, ktorí sa v elektrárni striedajú, zaznamenali v posledných týždňoch zintenzívnenie bojov v jej blízkosti.

21:29 Rusko pripravuje ďalší rozsiahly útok na Ukrajinu. Dnes to vo večernom prejave vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý zároveň vyzval spojencov, aby urýchlili dodávky systémov protivzdušnej obrany. Rusko pravidelne útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

„Máme teraz informácie od tajnej služby, že Rusi pripravujú nový masívny útok na Ukrajinu,“ povedal prezident. Ukrajina v posledných dňoch čelila rozsiahlym úderom ruských dronov a rakiet. Po veľkom útoku z 9. januára zostávajú len v Kyjeve desiatky výškových domov bez dodávok tepla.

O hrozbe veľkých ruských vzdušných útokov hovoril Zelenskyj už v posledných dňoch, keď spomenul ruskú taktiku zahltiť a vyčerpať ukrajinskú protivzdušnú obranu.

Zelenskyj dnes povedal, že Kyjev rokuje so spojencami o obranných strelách a systémom protivzdušnej obrany. „Dodávky nie sú dostatočné. Snažíme sa to urýchliť,“ povedal.

Čítajte viac Ruský teror zimou a tmou. Ukrajina už nemá ani jednu plne funkčnú elektráreň

Prezident tiež vyzval obyvateľov, aby dbali varovania pred vzdušnými údermi. „Pomáhajte ľuďom okolo vás, ktorí sú sami a ktorí potrebujú vašu podporu,“ dodal.

**20:31 Ukrajinskí a americkí vyjednávači budú v sobotu rokovať v Miami o bezpečnostných zárukách a povojnovej obnove Ukrajiny, napísala na sociálnych sieťach v piatok ukrajinská veľvyslankyňa vo Washingtone Oľha Stefanišynová. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Zajtra (v sobotu) budú mať v Miami vyjednávacie tímy Ukrajiny a Spojených štátov ďalšie kolo rokovaní,“ napísala Stefanišynová na sociálnej sieti X. Ukrajinskú stranu budú zastupovať tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov, vedúci kancelárie prezidenta Kyrylo Budanov a predseda poslaneckého klubu strany Sluha národa Davyd Arachamija. Zloženie americkej delegácie zatiaľ oznámené nebolo.

Zelenskyj v piatok počas tlačovej konferencie s českým prezidentom Petrom Pavlom oznámil, že ukrajinskí vyjednávači sú na ceste do Spojených štátov. Podľa jeho slov by dokument o bezpečnostných zárukách USA pre Kyjev mohol byť podpísaný už počas nadchádzajúcej konferencie Svetového ekonomického fóra (WEF) v švajčiarskom Davose.

„Ako zdôraznil prezident Volodymyr Zelenskyj, pracujeme na dvoch kľúčových dokumentoch: dohodách o bezpečnostných zárukách a hospodárskej prosperite Ukrajiny, ktoré by mohli byť podpísané na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Cieľom návštevy je spresniť tieto dohody s americkými partnermi,“ napísala ukrajinská veľvyslankyňa v USA.

Čítajte viac Nie Putin, to Zelenskyj. Kremeľ súhlasí s Trumpom, že uzavretie mieru brzdí Kyjev

Zelenskyj o ukončení vojny na Ukrajine koncom decembra rokoval aj so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom. Po stretnutí v jeho sídle Mar-a-Lago na Floride americký prezident uviedol, že sa dosiahol „veľký pokrok“ a nevyriešené sú jedna alebo dve chúlostivé otázky vrátane územných, na ktoré majú Rusko a Ukrajina rozdielne názory a rokovania o nich budú pokračovať.

Zelenskyj povedal, že na Floride sa diskutovalo o „všetkých aspektoch mierového rámca“ a že 20-bodový mierový plán je „dohodnutý na 90 percent“.

**18:57 V Poľsku bolo obžalovaných päť mužov v súvislosti s ruským sprisahaním, ktorého cieľom bolo zasielať výbušné balíky do Británie, USA, Kanady a ďalších krajín, informuje agentúra Reuters. Skupine zloženej zo štyroch Ukrajincov a jedného Rusa hrozí v prípade odsúdenia doživotia, oznámila dnes poľská prokuratúra. Skupina sa podľa nej dopustila alebo pripravovala sabotáže zamerané na logistickú a leteckú infraštruktúru.

Úrady informovali, že muži boli obvinení z rokovaní v záujme spravodajských služieb Ruskej federácie. Moskva sa k prípadu doteraz nevyjadrila. Podobné obvinenia však dlhodobo odmieta a označuje ich za snahu Západu podnecovať protiruské nálady.

Vyšetrovanie tiež prinieslo dostatok dôkazov na obvinenie šiesteho muža, ruského občana, uviedla poľská prokuratúra. Vzhľadom na to, že jeho miesto pobytu nie je známe, nemohol byť zatiaľ formálne obvinený. Úrady oznámili, že po mužovi sa začalo celoštátne i medzinárodné pátranie.

Podľa agentúry Reuters balíčky, ktoré muži poslali, spôsobili v roku 2024 výbuchy v kuriérnych skladoch v Británii, Nemecku a Poľsku. Podomácky vyrobené výbušné zariadenia boli maskované v zásielkach obsahujúcich kozmetiku, erotické pomôcky alebo masážne vankúše. Litva už skôr uviedla, že za podobnými incidentmi v depoch prepravnej spoločnosti DHL stoja ruskí občania napojení na vojenskú rozviedku.

Poľsko minulý rok obvinilo Rusko z plánovania teroristických útokov proti leteckým spoločnostiam po celom svete. Rusko podľa poľskej vlády vedie hybridnú vojnu proti Poľsku a ďalším západným krajinám v odvete za ich podporu Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii, ktorá začala v roku 2022.

17:52 Ukrajina kvôli ruským útokom už nemá ani jednu plne funkčnú elektráreň. Dnes to oznámil ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhal.

Čítajte viac Sociálnu sieť X a četbot Grok postihli rozsiahle celosvetové výpadky

17:40 Hovorca nemeckého ministerstva vnútra v piatok potvrdil policajnú operáciu v Baltskom mori súvisiacu s ruskými loďami. Z taktických dôvodov sa však na túto tému odmietol bližšie vyjadriť.

Hovorca reagoval na otázku, či spolková polícia v posledných dňoch niekoľkokrát zabránila preplávaniu ruských lodí. Uviedol, že polícia „bola poverená a vykonáva úlohu monitorovania lodnej dopravy v Severnom a Baltskom mori“, a spresnil, že hovorí o nemeckých pobrežných vodách a výlučnej ekonomickej zóne.

Policajné jednotky „prijímajú potrebné opatrenia na odvrátenie akýchkoľvek potenciálnych nebezpečenstiev“, dodal.

V nemeckých médiách sa v posledných dňoch objavili správy o zásahu polície a pobrežnej stráže proti tankeru Tavian pred vplávaním do nemeckých teritoriálnych vôd v Baltskom mori. Ako predpokladaná jedna z lodí tzv. ruskej tieňovej flotily bol podozrivý z falšovania registračných údajov (nepravá vlajka a identifikačné číslo) a pravdepodobne sa naň vzťahovali sankcie v dôsledku vojny Moskvy na Ukrajine. Po kontrole posádku nevpustili do nemeckých vôd a loď zmenila kurz smerom k Nórskemu moru.

Moskva na obchádzanie sankcií pri exporte ropných a ďalších výrobkov používa lode tzv. tieňovej flotily. Ich komplikovaná majetková štruktúra, problematické alebo chýbajúce poistenie a zlý technický stav navyše predstavujú environmentálne a bezpečnostné riziká.

17:25 Školy v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev zostanú zatvorené minimálne do 1. februára pre vážnu energetickú krízu spôsobenú ruskými útokmi na infraštruktúru. Metropola má v súčasnosti k dispozícii len približne polovicu elektrickej energie potrebnej na zabezpečenie svojho chodu, uviedol primátor Vitalij Kličko.

„Je to prvýkrát v histórii nášho mesta, keď počas takýchto silných mrazov zostala väčšina mesta bez kúrenia a s obrovským nedostatkom elektriny,“ povedal Kličko. Kyjev s približne 3,6 milióna obyvateľov potrebuje denne asi 1700 megawattov elektrickej energie.

Primátor v rozhovore pre Reuters doplnil, že medzinárodní partneri Ukrajiny prispeli dodatočnými generátormi a opravárske tímy pracujú nepretržite na obnove dodávok tepla. Po nedávnom ruskom útoku, ktorý vyradil kúrenie v približne 6000 bytových domoch, je podľa jeho slov stále bez tepla asi 100 budov.

Ukrajina tento týždeň vyhlásila v energetickom sektore stav núdze. Jej energetická sieť vzdoruje kombinácii intenzívneho ruského bombardovania, extrémne nízkych teplôt a dlhodobých škôd spôsobených vojnou.

17:05 Britská vláda v piatok oznámila, že Ukrajine poskytne 20 miliónov libier (viac ako 23 miliónov eur) na podporu energetickej infraštruktúry, ktorá je terčom ruských útokov. Podpora podľa Spojeného kráľovstva pomôže reagovať na naliehavé potreby a zabezpečiť teplo a elektrinu pre milióny rodín.

„Táto finančná podpora poskytne životne dôležitú pomoc na opravu, obnovenie, ochranu a výrobu energie v celej krajine, čím zabezpečí dodávky elektriny a vykurovanie v domácnostiach, nemocniciach a školách počas drsnej zimy,“ uviedla vláda Británie.

Vo svojom vyhlásení poznamenala, že státisíce Ukrajincov sú bez dodávok elektriny a vykurovania, pričom teploty na Ukrajine klesli na mínus 20 stupňov Celzia.

Podľa britskej ministerky zahraničných vecí Yvette Cooperovej pokračujúca podpora Spojeného kráľovstva pre energetickú bezpečnosť a odolnosť Ukrajiny pomôže udržať svetlo a teplo v domácnostiach v čase, keď to ukrajinskí civilisti najviac potrebujú.

Britská vláda zároveň oznámila, že pri príležitosti prvého výročia uzavretia dohody o storočnom partnerstve medzi Britániou a Ukrajinou Londýn rozširuje program partnerských škôl, ktorý bude zahŕňať 54.000 žiakov z oboch krajín. V priebehu nasledujúcich troch rokov sa do tohto programu v rámci spomínaného partnerstva zapojí 300 škôl v Británii a na Ukrajine.

„Keď si pripomíname rok nášho jedinečného partnerstva, robíme to s úctou k odvahe a odolnosti, ktorú Ukrajinci každý deň preukazujú pri odrážaní ruskej barbarskej invázie,“ uviedol predseda britskej vlády Keir Starmer.

Stanica Sky News pripomenula, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa Británia zaviazala poskytnúť na podporu ukrajinského energetického sektora viac ako 470 miliónov libier (približne 542,6 milióna eur).

Čítajte viac Mráz prichádza z Kremľa... na Ukrajinu. Putin využíva zimu ako zbraň, Ukrajincom po útokoch chýba teplo a elektrina

17:00 Poľsko plánuje do roku 2039 zvýšiť počet príslušníkov svojich ozbrojených síl na 500.000 vojakov. Vyplýva to z nového Programu rozvoja Ozbrojených síl Poľskej republiky na roky 2025–39, o ktorom v piatok informoval generálny štáb, informuje varšavský spravodajca TASR.

Dokument ráta s 300.000 vojakmi v aktívnej službe a 200.000 príslušníkmi v zálohách vrátane novozriadenej zálohy vysokej pripravenosti. Cieľom je výrazne posilniť obranné schopnosti krajiny v reakcii na meniace sa bezpečnostné prostredie v regióne a pripraviť sa na prípadný konflikt vysokej intenzity.

Program, ktorého znenie je utajené, vypracoval generálny štáb v súlade so zásadami obranného plánovania NATO a so zákonom o obrane vlasti. Podporil ho jednomyseľne parlamentný výbor pre obranu a 22. decembra 2025 ho podpísal minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Rast početných stavov má sprevádzať zvyšovanie kvality personálu, modernizácia výzbroje a rozvoj schopností vo všetkých oblastiach vrátane kyberpriestoru a vesmíru. Program zahŕňa aj budovanie schopností viesť zložité viacdoménové operácie a rozvoj takzvaných kognitívnych operácií.

Plán ďalej počíta s posilnením odstrašovania protivníka prostredníctvom schopnosti presných úderov na kľúčové ciele, s rozvojom integrovanej protivzdušnej obrany, masovým zavádzaním bezpilotných a autonómnych systémov a širším využitím umelej inteligencie.

Generálny štáb zároveň zdôraznil, že nový program zohľadňuje skúsenosti z vojny na Ukrajine aj bezpečnostné riziká vyplývajúce z politiky Ruskej federácie.

16:55 Ukrajinská delegácia je na ceste do Spojených štátov, kde ju čaká rokovanie o bezpečnostných zárukách a o povojnovom rozvoji. Uviedol to dnes podľa agentúry Reuters ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Na tlačovej konferencii v Kyjeve vyjadril nádej, že príslušné dokumenty bude možné podpísať na okraj Svetového ekonomického fóra v Davose vo Švajčiarsku na budúci týždeň.

Zelenskyj predtým vyslovil nádej, že by sa v Davose mohol stretnúť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Ukrajinský tím tiež dúfa, že predstavitelia Spojených štátov objasnia ruský postoj k ukončeniu vojny, ktorú Moskva vedie proti susednej krajine bezmála štyri roky, dodal Zelenskyj.

Ukrajina v rámci rokovaní o americkom návrhu mierového plánu požaduje bezpečnostné záruky, ktoré by odstrašili Rusko pred ďalšou agresiou, a tiež rokuje o povojnovej rekonštrukcii a rozvoji krajiny. Rokovania medzi zástupcami Ukrajiny, jej európskych spojencov a predstaviteľov USA na konci minulého roka priniesli podľa účastníkov posun v mnohých oblastiach, napríklad práve v otázkach budúcich bezpečnostných záruk.

Kým Washington tlačil Ukrajinu k súhlasu s mierovým rámcom, ktorý potom predloží Moskve, Kyjev a jeho európski spojenci sa snažili zabezpečiť, aby Ukrajina v budúcnosti nebola znovu napadnutá Ruskom, poznamenala agentúra Reuters. Pripomenula, že podľa ukrajinských predstaviteľov bude krajina potrebovať na povojnovú obnovu 800 miliárd dolárov.

Nedávne vyjadrenie prezidenta Trumpa, že mierové rokovania brzdia Zelenskyj, a nie šéf Kremľa Vladimir Putin, ukrajinský prezident podľa agentúry Unian komentoval slovami, že v niektorých bodoch mierového plánu sa americké a ukrajinské názory prirodzene rozchádzajú. „S americkou stranou sme dobre spolupracovali, ale jednoducho nie sme v niektorých otázkach na rovnakej strane. To je pochopiteľné, obhajujem totiž záujmy nášho štátu. Domnievam sa, že ultimáta nie sú vhodný model v demokratických vzťahoch,“ vyhlásil bez ďalšieho spresnenia Zelenskyj.

16:50 Spoločnosť Lockheed Martin dodala v roku 2025 celkovo 191 stíhačiek F-35 Lightning II v rámci programu Joint Strike Fighter. Ide o doteraz najvyšší počet za rok, dovtedy najviac (142) dodala v roku 2021.

Ďalší kontrakt a dodanie nových F-35 obsahuje 296 strojov až do roku 2028. Nižší počet v rokoch 2023 a 2024 (98 a 110) súvisel s rozhodnutím ministerstva obrany USA zastaviť prijímanie nových strojov pre problémy s aktualizáciou softvéru Technology Refresh 3 (TR-3).

Zastavenie dodávok trvalo zhruba rok a spoločnosť Lockheed Martin uskladnila desiatky úplne nových lietadiel vo svojich zariadeniach, predovšetkým vo Fort Worth v Texase. Aktualizácia hardvéru a softvéru TR-3 súvisela s následnou modernizáciou lietadiel známou ako Block 4.

Jednomotorové viacúčelové stíhacie lietadlo piatej generácie F-35 Lightning II je vybavené technológiou stealth, ktorá sťažuje jeho zachytenie radarom. Podľa výrobcu v súčasnosti lieta zhruba 1255 týchto strojov v 12 krajinách po celom svete a majú za sebou viac ako milión letových hodín. Najrozšírenejšia verzia je klasická F-35A, F-35B je určená pre krátky vzlet a vertikálne pristátie (STOVL) a F-35C pre lietadlové lode. Po USA (viac ako 600 F-35) ich majú najviac Austrália (72) Nórsko (cca 52), Holandsko (cca 40) a Južná Kórea (cca 39).

F-35 zohrali kľúčovú úlohu pri potlačení iránskej protivzdušnej obrany v noci z 21. na 22. júna 2025 v rámci operácie Polnočné kladivo (Midnight Hammer) proti jadrovým zariadeniam Teheránu.

Holandské stíhačky F-35 po boku poľských stíhačiek zostrelili viacero ruských dronov nad Poľskom a po prvýkrát zasiahli proti hrozbe nepriateľa vo vzdušnom priestore spojencov v NATO.

16:19 Ruský prezident Vladimir Putin v piatok telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom ohľadom situácie v Iráne. Ponúkol sprostredkovať vzájomné rozhovory s cieľom ukľudniť napätie v regióne, píše TASR na základe správ agentúr DPA a TASS.

„Strany diskutovali o situácii na Blízkom východe a vývoji okolo Iránu. Vladimir Putin načrtol základné prístupy podporujúce zintenzívnenie politického a diplomatického úsilia na zabezpečenie stability a bezpečnosti v regióne,“ uviedol Kremeľ. Rusko je tiež pripravené „pokračovať vo svojom úsilí o sprostredkovanie a podporu konštruktívneho dialógu so všetkými zainteresovanými štátmi“.

Putin podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova telefonoval v piatok aj s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom. Ten ruského prezidenta údajne informoval o snahe ukľudniť situáciu v krajine.

15:40 Ukrajinskí vyjednávači sú na ceste do Spojených štátov rokovať o americkom pláne na ukončenie vojny s Ruskom. Dokument o bezpečnostných zárukách USA pre Kyjev by mohol byť podpísaný už počas nadchádzajúcej konferencie Svetového ekonomického fóra (WEF) v švajčiarskom Davose. Na tlačovej konferencii s českým prezidentom Petrom Pavlom to v piatok vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, píše TASR.

„Dúfame, že sa vyjasní situácia, ako v súvislosti s dokumentmi, ktoré sme už s americkou stranou prakticky pripravili, tak aj v súvislosti s reakciou Ruska na všetku prebiehajúcu diplomatickú prácu,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

Uviedol, že niektorým systémom protivzdušnej obrany dodávaným na Ukrajinu západnými spojencami došla munícia v dôsledku vĺn ruských útokov na energetickú infraštruktúru. „Do dnešného rána sme mali niekoľko systémov bez rakiet. Dnes to môžem povedať otvorene, pretože dnes tie rakety už máme,“ doplnil.

15:04 Pred arbitrážnym súdom v Moskve sa v piatok začalo predbežné pojednávanie v prípade žaloby, ktorú Centrálna banka Ruska (CBR) podala proti belgickej finančnej skupine Euroclear v súvislosti s osudom ruských aktív zablokovaných v Európe. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Sudkyňa Anna Petruchinová rozhodla, že konanie sa na žiadosť CBR uskutoční s vylúčením verejnosti, aby sa „ochránilo bankové tajomstvo“.

Žaloba na Euroclear bola podaná v decembri 2025 – v čase, keď Európska únia diskutovala o využití zmrazených ruských prostriedkov na finančnú pomoc Ukrajine. EÚ však tento plán napokon neschválila a namiesto toho sa rozhodla pre pôžičku krytú spoločným rozpočtom Únie.

AFP pripomenula, že ruský prezident Vladimir Putin v decembri označil realizáciu plánu EÚ na zhabanie ruských aktív na pomoc Ukrajine za lúpež a varoval pred vážnymi dôsledkami.

14:47 Deti v mnohých oblastiach Ukrajiny v súčasných mrazoch ohrozuje podchladenie, upozornil v piatok v Ženeve Detský fond OSN (UNICEF). Podľa jeho predstaviteľov po útokoch ruskej armády na energetickú infraštruktúru začína byť na Ukrajine nedostatok generátorov na výrobu elektriny, píše TASR podľa agentúry Reuters.

„Deti a rodiny (na Ukrajine) sú neustále v režime prežitia,“ povedal novinárom v Ženeve zástupca UNICEF na Ukrajine Munir Mammadzade. Nočné teploty na Ukrajine momentálne klesajú až na mínus 18 stupňov Celzia. Podľa UNICEF si niektoré rodiny upchávajú okná plyšovými hračkami, aby zabránili prenikaniu chladu do bytov a domov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vzhľadom na situáciu vyhlásil stav núdze v energetickom sektore. Minister energetiky Denys Šmyhaľ v piatok uviedol, že Ukrajina má zásoby paliva na zhruba 20 dní.

Najtvrdšie životné podmienky sú momentálne v Kyjeve a regiónoch na frontovej línii. Tisíce domácností v hlavnom meste, Dnepropetrovskej, Charkovskej a Odeskej oblasti, či v mestách a obciach blízko frontu sú už celé dni bez elektriny a kúrenia.

14:20 Česká muničná iniciatíva zabezpečuje polovicu dodávok veľkorážnej munície pre ukrajinskú armádu, povedal český prezident Petr Pavel v Kyjeve po dnešnom stretnutí so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Ten ocenil, že iniciatíva bude pokračovať aj za novej vládnej koalície. Hlavy štátu hovorili aj o stave mierových rokovaní či situácii v ukrajinskej energetike, ktorá sa potýka s problémami v dôsledku ruských útokov.

"Iniciatíva poskytuje vyše 50 percent veľkorážnej munície pre ukrajinské ozbrojené sily. Som rád, že s novou vládou v Česku bude iniciatíva pokračovať, "povedal Pavel. Dodal, že iniciatíva bude v tomto roku schopná zabezpečiť rovnaké množstvo munície ako v minulom roku.

Podľa Zelenského sa s Pavlom bavili o tom, že iniciatíva funguje efektívne a je pre Ukrajinu dôležitá. Ukrajinský prezident poďakoval aj za všetku ďalšiu politickú, ekonomickú a humanitárnu podporu ako aj pozornosť, ktorú Česko venuje Ukrajine.

12:43 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes udelil českému prezidentovi Petrovi Pavlovi Rad kniežaťa Jaroslava Múdreho najvyššieho stupňa. Zvyčajne je udeľovaný občanom Ukrajiny aj cudzím štátnym príslušníkom za vynikajúce služby ukrajinskému štátu a národu.

12:33 Kremeľ považuje výzvy niektorých európskych štátov na obnovenie dialógu s Ruskom za pozitívne, uviedol v piatok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Agentúra AFP pripomenula, že na obnovenie spolupráce s Moskvou v otázke Ukrajiny vyzvali lídri Francúzska a Talianska, Emmanuel Macron a Giorgia Meloniová, píše TASR.

Dialóg medzi EÚ a Ruskom je prakticky zmrazený od roku 2022, keď Rusko vo februári spustilo svoju ofenzívu na Ukrajine. EÚ následne uvalila na Rusko niekoľko balíkov rôznych druhov sankcií.

Peskov v piatok potvrdil, že Kremeľ zaznamenal vyhlásenia viacerých európskych lídrov. „Ak to skutočne odráža strategickú víziu Európanov, potom je to pozitívny vývoj ich postoja,“ konštatoval. Myšlienka, že na zabezpečenie stability v Európe je potrebné hovoriť s Ruskom, je plne kompatibilná s postojom Ruska.

Vyhlásenia Macrona a Meloniovej o obnovení kontaktov s Ruskom prišli v čase, keď USA preberajú vedúcu úlohu v rozhovoroch o ukončení takmer štvorročnej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.

11:35 Ukrajina nikdy nebola prekážkou mieru, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videu zverejnenom vo štvrtok večer. Reagoval ním na tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého potenciálnu mierovú dohodu o Ukrajine brzdí Kyjev. TASR o tom informuje podľa správy stanice Sky News.

„Ukrajina nikdy nebola a nikdy nebude prekážkou mieru. Keď Ukrajinci zostanú bez elektriny 20–30 hodín kvôli Rusku a keď sú ruské útoky zamerané na náš energetický systém a našich ľudí, je to Rusko, ktoré musí byť vystavené tlaku,“ uviedol Zelenskyj.

Šéf Bieleho domu sa v rozhovore pre agentúru Reuters vyjadril, že ruský prezident Vladimir Putin je pripravený uzavrieť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine, zatiaľ čo Kyjev uzavretiu možnej mierovej dohody údajne bráni.

Súhlas s tvrdením Trumpa vo štvrtok vyjadril hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Prezident Vladimir Putin a ruská strana zostávajú (dohode) otvorení,“ uviedol.

Agentúra Reuters skonštatovala, že Trumpov názor je v kontraste s postojom európskych spojencov Ukrajiny, ktorí tvrdia, že Moskva nemá veľký záujem o ukončenie bojov a chce získať čo najviac územia, zatiaľ čo sa snaží odvrátiť ďalšie sankcie zo strany Západu.

11:07 Európa vsádza na to, že Ukrajina vojnu s Ruskom vyhrá, a že splatenie európskej pôžičky a rekonštrukcia by sa uhradili z reparácií vyplatených Rusom. V pravidelnom rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió to v piatok uviedol maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý dodal, že tvrdenie, že by niekto mohol poraziť Rusko, je za hranicou detských rozprávok, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Kým sa v Európe „nevzbúri ľud“, bude sa v tejto politike pokračovať, dodal Orbán. Pripomenul, že Ukrajina predložila žiadosť o celkom 800 miliárd eur na desať rokov po roku 2027 a k tomu by sa pridali aj vojenské výdavky.

Premiér zdôraznil, že Maďarsko, Česko a Slovensko sa nebudú podieľať na pôžičke 90 miliárd eur, ktorú si vezmú ostatné členské štáty EÚ a poskytnú ich Ukrajincom.

10:51 Ruská ekonomika pociťuje narastajúci tlak v kľúčovom energetickom sektore. Príjmy krajiny z predaja ropy a plynu klesli v minulom roku o takmer štvrtinu a podľa údajov ruského ministerstva financií zaznamenali najnižšiu úroveň za posledných päť rokov. Do štátneho rozpočtu pritieklo z týchto zdrojov 8,48 bilióna rubľov, čo je o 24 % menej než v roku 2024. Slabšie výsledky Rusko naposledy evidovalo v pandemickom roku 2020. Mimoriadne kritický bol záver roka, kedy decembrové tržby medziročne padli o viac ako 43 %.

Tento negatívny trend úzko súvisí s vývojom na ázijských trhoch, kde Rusko stráca svoje dominantné postavenie. Podiel ruskej ropy na celkovom dovoze do Indie klesol v decembri na 27,4 %, čo predstavuje najnižšiu úroveň od januára 2023. Indické rafinérie boli pod tlakom západných sankcií nútené hľadať alternatívy, z čoho profitovala najmä Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Podiel kartelu na indickom dovoze sa v dôsledku toho zvýšil na 11-mesačné maximum.

Hoci India v decembri doviezla z Ruska o 22 % menej suroviny ako v novembri, Moskva nateraz zostáva jej najväčším samostatným dodávateľom. Tento status si krajina drží aj v prebiehajúcom indickom fiškálnom roku 2025/2026. Prudký pokles decembrových dodávok na 1,38 milióna barelov denne však jasne ilustruje, že ruský energetický export čelí v dôsledku medzinárodných reštrikcií a logistických bariér rastúcej neistote.

10:10 Český prezident Petr Pavel v piatok pokračuje vo svojej tretej návšteve Ukrajiny v úrade hlavy štátu. Z mesta Ľvov vlakom pricestoval do Kyjeva, kde ho privítal ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Pavel sa v ukrajinskom hlavnom meste stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským i ďalšími predstaviteľmi. TASR o tom informuje podľa správ portálu Novinky.cz a stanice ČT24.

Ukrajinské zdroje tvrdia, že v Kyjeve sa v piatok ráno ozývali výbuchy a primátor mesta Vitalij Kličko oznámil, že protivzdušná obrana zneškodňuje drony. Novinky poznamenali, že dosiaľ nie sú známe informácie o možných následkoch útokov.

O príchode Pavla do Kyjeva informoval aj Sybiha. „Tešíme sa na zmysluplné rokovania s prezidentom Zelenským, aby sme posunuli vpred naše strategické partnerstvo, obrannú spoluprácu a úsilie o mier,“ napísal na sieti X.

Pavel pricestoval na Ukrajinu vo štvrtok. V meste Ľvov na západe krajiny sa stretol s tamojšími predstaviteľmi a ministerkou pre záležitosti veteránov Natalijou Kalmykovovou. Ukrajinská strana podľa českého prezidenta vyjadrila vďaku za to, že sa nová vláda ČR pod vedením premiéra Andreja Babiša rozhodla pokračovať v muničnej iniciatíve.

9:45 Ruský veľvyslanec v Dánsku Vladimir Barbin obvinil Severoatlantickú alianciu zo snahy militarizovať Arktídu. Toto obvinenie vzniesol v súvislosti s opakovanými tvrdeniami amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Spojené štáty chcú získať Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Členské štáty NATO vrátane Dánska podľa Barbina používajú hrozbu zo strany Ruska alebo Číny na rozšírenie svojej prítomnosti v regióne. Ruský diplomat tvrdí, že NATO presadzuje konfrontačné prístupy, ktoré vždy vedú k oslabeniu bezpečnosti, ale aj k zvýšeniu vojenského napätia v regióne.

„Rusko nemá agresívne plány voči svojim arktickým susedom, nehrozí im vojenskými krokmi a neusiluje sa o zabratie ich územia,“ povedal Barbin.

9:06 Ukrajinské drony zaútočili na mesto Riazaň v centrálnej časti európskeho Ruska. Jeden z dronov tam narazil do výškového bytového domu a explodoval. Poškodené boli najmenej štyri byty, ako aj autá zaparkované pred objektom. Oficiálne správy o obetiach ani rozsahu škôd zatiaľ nie sú k dispozícii.

Miestni obyvatelia na sociálnych sieťach vyslovili predpoklad, že cieľom dronového útoku mohla byť ropná rafinéria v Riazani.

Pod útokom bola aj Ukrajina. V noci na piatok bola krajina vystavená útokom 76 ruských dronov. Ukrajinská armáda uviedla, že 53 z nich bolo zostrelených alebo inak zneškodnených. Deväť útočných dronov však zasiahlo 19 miest a na inom mieste dopadli na zem trosky bezpilotného lietadla.

Terčom dronových útokov bolo opäť aj hlavné mesto Kyjev, informovala britská stanica BBC, píše TASR.

Ruská armáda sa k nočným útokom na Ukrajinu zatiaľ nevyjadrila.

8:40 Český prezident Petr Pavel druhým dňom pokračuje v návšteve Ukrajiny. Vlakom ráno pricestoval do Kyjeva, kde ho na hlavnej stanici privítal šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha. Prezident by sa dnes mal stretnúť so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským a ďalšími predstaviteľmi krajiny, ktorá sa už skoro štyri roky bráni ruskej ozbrojenej agresii.

V Kyjeve sa dnes ráno podľa ukrajinských zdrojov ozývali výbuchy a starosta Vitalij Kličko informoval, že protivzdušná obrana zostreľuje nepriateľské drony. O možných následkoch útoku zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne informácie.

Cestu na Ukrajinu začal český prezident vo štvrtok v západoukrajinskom Ľvove, kde sa zišiel s predstaviteľmi miestnej správy a s ministerkou pre záležitosti veteránov Natalijou Kalmykovovou. Ukrajinská strana podľa Pavla vyjadrila vďaku za to, že sa nová česká vláda premiéra Andreja Babiša rozhodla pokračovať v muničnej iniciatíve.

Vo štvrti Vynnyky na okraji Ľvova si prezident pozrel nemocnicu, na ktorej rekonštrukcii sa podieľala Česká republika, a tiež pridružené lekárske zariadenie Superhumans pre protetiku a rehabilitáciu, kde sa liečia ukrajinskí vojnoví veteráni. Zoznámil sa tiež s projektmi mimovládnej organizácie Človek v tiesni na Ukrajine a zišiel sa s českými krajanmi.

Čítajte viac Prezident Pavel je v Ľvove. Pár hodín predtým padol v centre mesta ruský dron

7:48 Ruské vzdušné útoky uvrhli minulý týždeň podľa agentúry AFP polovicu Kyjeva do tmy a chladu, pričom starosta Vitalij Klyčko vyzval obyvateľov, aby dočasne odišli, ak môžu. Šesť dní nato zostalo takmer 300 obytných výškových budov v metropole bez dodávok tepla, oznámil vo štvrtok Klyčko. Mesto zároveň čelí výpadkom elektriny. Médiá opisujú, ako sa Ukrajinci vyrovnávajú s ťažkými podmienkami v mrazivom počasí – využívajú bunkre z matracov, starobylé metódy kúrenia a možnosť zohriať sa v takzvaných staniciach nezlomnosti.

Čítajte viac Mínus 19 stupňov, bunkre z matracov aj vlaky nezlomnosti: Kyjev čelí najhoršej zime vojny

6:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok neskoro večer požadoval od tamojšej vlády v súvislosti s novými ruskými útokmi na energetické zariadenia v krajine prijatie riešenia do jedného dňa, informuje správa agentúry DPA.

„Predovšetkým v záujme toho, aby sa zvýšil dovoz elektriny a všetky možnosti rezervných dodávok,“ povedal v pravidelnom večernom videoposolstve Zelenskyj. Ako dodal, potrebná je aj silnejšia spolupráca medzi miestnymi samosprávami a energetickými spoločnosťami.

Rusko od jesene zintenzívnilo svoje útoky na ukrajinské energetické zariadenia, píše DPA. Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Uhrenerho uviedla, že na pokrytie svojho deficitu môže dovážať až 2450 megawattov elektriny zo susedných krajín EÚ Poľska, Rumunska, Slovenska a Maďarska.

Ohlásil tiež každodenné konzultácie s členmi kabinetu a oblastnými predstaviteľmi o situácii v energetickom sektore a dodal, že sa uskutočnili aj konzultácie s novým ministrom obrany Mychajlom Fedorovom a náčelníkom letectva Anatolijom Kryvonoškom o ochrane energetických zariadení.

„Dnes opäť došlo k masívnym raketovým úderom na Charkov, ktorých cieľom bola kritická infraštruktúra. Drony leteli ráno smerom na Kyjev, a teraz večer tiež," uviedol Zelenskyj.

Situácia bola podľa neho ťažká aj v pohraničných oblastiach hraničiacich s Ruskom a v Dnepropetrovskej i Odeskej oblasti.

Zelenskyj oznámil nové rokovania so spojencami o posilnení protivzdušnej obrany a spresnil, že už hovoril s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem o nákupe rakiet pre systémy protivzdušnej obrany.

Kvôli ruským útokom na energetickú infraštruktúru Ukrajiny Zelenskyj rozhodol o vyhlásení stavu núdze v ukrajinskom energetickom sektore.

Rusko od začiatku vykurovacej sezóny, teda od októbra, podniklo 256 útokov na objekty ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Podľa ruského servisu BBC o tom informovala ukrajinská tajná služba SBU. Situácia je za silných mrazov mimoriadne komplikovaná napríklad v Kyjeve.

Od začiatku októbra ruská armáda zaútočila na 11 vodných elektrární a 45 najväčších teplární, podnikla tiež takmer 50 útokov na tepelné elektrárne a 151 úderov na elektrické rozvodne na rôznych miestach na Ukrajine, uviedla SBU. Najviac útokov Rusko zacielilo na energetické a teplárenské objekty v Kyjeve a Kyjevskej oblasti, v Charkovskej, Odeskej, Dnepropetrovskej, Sumskej a Mykolajivskej oblasti.