Trump zopakoval, že Spojené štáty potrebujú Grónsko z hľadiska národnej bezpečnosti. Už niekoľkokrát zdôraznil, že Washington má záujem o tento strategicky významný ostrov, s čím európski partneri v NATO jasne nesúhlasia. Doteraz pritom nespomenul, že by na presadenie svojho zámeru použil obchodné clá, poznamenala AP.
Hlavy dánskej a grónskej diplomacie Lars Lökke Rasmussen a Vivian Motzfeldtová sa tento týždeň vypravili do Washingtonu na rokovania s ministrom zahraničia Markom Rubiom. Ku schôdzke sa pripojil tiež americký viceprezident JD Vance, čo podľa pozorovateľov znamenalo zvýšenie napätia pri rokovaniach.
Spomínanú sumu mali dánskym a grónskym predstaviteľom tlmočiť práve Vance a Rubio. Reakcia severanov bola jednoznačná. „Myšlienky, ktoré nerešpektujú územnú celistvosť Dánska a suverenitu grónskeho ľudu, sú úplne neakceptovateľné,“ vyhlásil v reakcii dánsky minister zahraničia Lars Lökke Rasmussen.
Čítajte viac Grónsko vždy dalo Amerike, čo chcela. USA tam stratili jadrové bomby
Rasmussen zároveň pripomenul, že otázka budúcnosti Grónska nie je otvorená. „Grónsky premiér jasne povedal, že jeho ľud chce v blízkej budúcnosti zostať súčasťou Dánska a všetci musíme rešpektovať želania obyvateľstva,“ zdôraznil. Dánsko zároveň odmietlo Trumpove argumenty o hrozbe zo strany Ruska či Číny s tým, že Kodaň je zakladajúcim členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).
Napätie však nezostalo len na diplomatickej úrovni. Severská skupina krajín, zodpovedná za bezpečnosť Arktídy, vyslala do Grónska vojenský kontingent.
Podporu Dánsku vyjadril aj španielsky premiér Pedro Sánchez. „Španielsko spolu s Nemeckom, Francúzskom, Talianskom, Poľskom a Spojeným kráľovstvom opätovne potvrdzuje svoju pevnú podporu Dánsku a ľudu Grónska. Rešpekt k suverenite štátov je nevyhnutný pre mier. To je najväčšie ponaučenie, ktoré nám zanechalo 20. storočie. Nezabúdajme naň,“ vyhlásil.
Čítajte viac Kremeľ zaujal stanovisko ku kríze v otázke Grónska. Situácia je mimoriadna, uviedol Peskov
Keďže rokovanie medzi USA, Dánskom a Grónskom neprinieslo dohodu, vznikla pracovná skupina, ktorá má v najbližších týždňoch pokračovať v rozhovoroch. Trumpove ambície sú pritom jasné – prístup k vzácnym surovinám a silnejšia kontrola arktického priestoru. Európa však dáva najavo, že Grónsko má cenu – ale nie je na predaj.
Čítajte viac Posadnutosť pokračuje. Trump neustúpil ani európskym vojakom v Grónsku. Obetuje prezident NATO?
Medzitým splnomocnenec prezidenta Trumpa pre Grónsko Jeff Landry oznámil stanici Fox News, že chce arktický ostrov navštíviť v marci. Zároveň vyjadril nádej, že dohodu s Dánmi bude možné uzavrieť.
„Prezident to myslí vážne. Myslím, že vymedzil jasné mantinely. Povedal Dánsku, čo požaduje, a teraz ide o to, aby minister zahraničia Marco Rubio a viceprezident JD Vance uzavreli dohodu,“ vyhlásil Landry, pričom vyjadril nádej, že dohoda bude možná „až sa vec vyvinie“. V Dánsku je na návšteve delegácia amerických kongresmanov z radov republikánov aj demokratov. Rokovať budú s dánskymi a grónskymi predstaviteľmi.
Arktický ostrov bohatý na nerastné suroviny bol do 50. rokov 20. storočia dánskou kolóniou a v roku 1979 získal čiastočnú autonómiu, keď vznikol jeho parlament. Kodaň má stále pod kontrolou zahraničné záležitosti, obranu či menovú politiku Grónska. V roku 2009 získalo Grónsko možnosť vyhlásiť plnú nezávislosť na základe referenda.
