1 424. deň: Ukrajinskí vyjednávači pricestovali do USA, Zelenskyj očakáva nové masívne útoky

Čítajte viac 1423. deň: Ukrajinci a Američania idú opäť rokovať, a to už v sobotu. Zelenskyj vkladá nádeje aj do Davosu

14:40 Primátor Kyjeva Vitalij Kličko v sobotu uviedol, že po niekoľkých dňoch výpadkov sa v ukrajinskom hlavnom meste postupne obnovujú dodávky tepla.

Systematické ruské útoky spôsobili rozsiahle výpadky elektrickej energie a kúrenia v celej krajine. Situácia je obzvlášť vážna v Kyjeve, kde žijú až 3 milióny ľudí.

„Zamestnanci mesta pracujú nepretržite,“ napísal primátor na platforme Telegram. Približne 50 výškových budov je však naďalej odrezaných od vykurovania, uviedol Kličko.

Podľa najväčšej súkromnej energetickej spoločnosti DTEK spôsobil ďalší ruský letecký útok v sobotu ráno výpadok elektriny približne v 56.000 domácnostiach v meste Buča neďaleko Kyjeva.

Núdzové odstávky hlásili aj v okresoch Brovary a Boryspiľ v Kyjevskej oblasti, kde chladné podmienky spomalili opravné práce.

Energetické zariadenia v Odeskej oblasti boli počas noci taktiež vystavené útokom, uviedli tamojšie úrady.

Kyjev zažíva krutú zimu s teplotami klesajúcimi v noci až na mínus 16 stupňov Celzia. Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že ruská armáda zámerne útočí na mestskú infraštruktúru, aby boli veľké metropoly uprostred zimy neobývateľné.

Kličko je pod tlakom, pretože ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho kritizoval za to, že údajne nepripravil Kyjev na takéto mimoriadne situácie. On však tieto obvinenia odmietol.

12:00 Rusko, ktoré bezmála štyri roky pokračuje vo vojne proti Ukrajine, v noci na dnes zaútočilo v Dnepropetrovskej oblasti na juhovýchode susednej krajiny. Šéf regionálnej vojenskej správy Oleksandr Hanža na telegrame oznámil, že ruské drony a delostrelectvo spôsobili škody v mestách Nikopol, Marhanec a Pokrovsk, ale nikto nebol zranený. Rusko najnovšie ohlásilo, že jeho vojaci obsadili obec Pryluky v Záporožskej oblasti. Moskva zároveň oznámila, že ruská protivzdušná obrana dnes ráno zničila desiatku ukrajinských dronov mieriacich na bližšie nespresnené ciele v Astrachaňskej, Rostovskej a Volgogradskej oblasti.

Hanža uviedol, že pri útoku v Dnepropetrovskej oblasti bolo poškodených viacero budov a tiež plynovod a elektrické vedenie.

Rusko v noci na dnes útočilo na Ukrajinu 115 bezpilotnými lietadlami, z ktorých protivzdušná obrana zneškodnila 96, píše server Ukrajinska pravda. Drony vyslali Rusi podľa ukrajinskej armády z Rostovskej, Orelskej a Kurskej oblasti, teda z regiónov susediacich s Ukrajinou.

Prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok večer vo svojom prejave varoval, že Moskva chystá ďalší rozsiahly útok na Ukrajinu. Vyzval preto spojencov, aby urýchlili dodávky systémov protivzdušnej obrany jeho krajine. O hrozbe veľkých ruských náletov hovoril Zelenskyj v posledných dňoch opakovane a upozorňoval, že ruskou taktikou je zahltiť a vyčerpať ukrajinských obrancov a poškodiť práve v zimnom období energetickú infraštruktúru.

V Charkove okolo 01:30 miestneho času (00:30 SEČ) došlo k výbuchu v šestnásťposchodovej budove, informoval starosta mesta Ihor Terechov. Hovorca charkovských hasičov neskôr uviedol, že zahynuli muž a žena, v byte ktorých k explózii došlo. Nie je však jasné, či incident súvisí s ruským náletom.

Ruské ministerstvo obrany dnes oznámilo, že ruská obrana za posledných 24 hodín zlikvidovala 214 ukrajinských bezpilotných strojov a rovnako šesť striel vypálených z Ukrajiny americkým systémom HIMARS a dve rakety Neptún s predĺženým doletom. Ruské úrady zvyčajne neposkytujú podrobnosti o objektoch, na ktoré Kyjev útočí, alebo o spôsobených škodách.

11:45 Armin Laschet, prominentný člen strany nemeckého kancelára Friedricha Merza, v piatok vyzval na obnovenie dialógu s Ruskom. Súčasnú situáciu označil za „absurdnú“ a varoval, že Európa sa tým sama zbavuje politickej váhy.

Laschet, bývalý kandidát na kancelára za konzervatívnu CDU a súčasný predseda zahraničného výboru nemeckého parlamentu, agentúre AFP povedal, že „ak chce byť Európa suverénna, musí byť schopná zastupovať svoje vlastné postoje“. Podľa neho práve z tohto dôvodu treba oceniť prístup francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Macron v decembri vyhlásil, že Európa by mala v „najbližších týždňoch“ nájsť rámec pre komunikáciu s Kremľom. Laschet zároveň upozornil, že v súčasnosti európski lídri formulujú spoločné stanoviská spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktoré následne do Moskvy tlmočia americkí vyjednávači. „Európa sa tým sama paralyzuje,“ uviedol.

Kremeľ v piatok označil za „pozitívne“, že lídri Francúzska a Talianska vyzvali na obnovenie dialógu s Moskvou. Kontakty medzi EÚ a Ruskom sú pritom prakticky zmrazené od roku 2022, keď Moskva spustila rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a talianska premiérka Giorgia Meloniová v posledných týždňoch naznačili potrebu opätovného politického dialógu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Macron hovorí o vytvorení európskeho rámca rokovaní v záujme stability na kontinente, Meloniová zase tvrdí, že Európa musí začať s Ruskom hovoriť priamo.

Obaja zdôrazňujú, že dialóg nemá znamenať legitimizáciu ruskej agresie, ale snahu posilniť strategickú autonómiu Európy voči Spojeným štátom.

11:40 Rusko a Ukrajina sa v piatok dohodli na lokálnom prímerí, ktoré má umožniť opravu posledného záložného elektrického vedenia v Záporožskej jadrovej elektrárni. Informovala o tom Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Podľa agentúry by práce na vedení, ktoré bolo 2. januára poškodené vojenskou činnosťou, mali začať „v najbližších dňoch“.

„To dočasné prímerie, štvrté, ktoré sme sprostredkovali, dokazuje našu nepostrádateľnú úlohu, ktorú tu stále zohrávame,“ povedal generálny riaditeľ Rafael Grossi.

Záporožská elektráreň, najväčšia jadrová elektráreň v Európe, je pod ruskou okupáciou od marca 2022. Jej šesť reaktorov je odstavených, no zariadenie stále potrebuje stabilné externé napájanie pre chladiace a bezpečnostné systémy.

Moskva aj Kyjev sa opakovane obviňujú z útokov v okolí elektrárne, ktoré zvyšujú riziko vzniku jadrovej katastrofy.

11:35 Inflácia v Rusku v roku 2025 výrazne klesla a prekonala očakávania analytikov aj centrálnej banky, informoval v piatok štátny štatistický úrad Rosstat.

Podľa štatistického úradu sa rast cien v minulom roku medziročne spomalil na približne 5,6 percenta, čo predstavuje prudký pokles oproti hodnote 9,5 percenta v roku 2024. Uvedený vývoj naznačuje, že úsilie ruskej centrálne banky o skrotenie rastu cien začína prinášať výsledky. Jej cieľom je znížiť infláciu na približne štyri percentá do roku 2027.

Banka držala úrokové sadzby takmer dva roky blízko 20 percent, keďže vysoké vojenské výdavky síce krátkodobo podporili ekonomiku, no zároveň roztočili inflačnú špirálu. Minulý mesiac Rosstat informoval, že ekonomický rast sa v treťom štvrťroku 2024 pohyboval okolo nuly.

Počas štyroch rokov vojny proti Ukrajine ruské výdavky na obranu prudko vzrástli, zatiaľ čo príjmy z ropy a plynu oslabili zahraničné sankcie. Moskva podľa odhadov minulý rok zvýšila svoje vojenské výdavky o tri percentá oproti roku 2024 a ich hodnota dosiahla približne sedem percent HDP.

Minulý rok zároveň čelila doposiaľ najtvrdším sankciám, ktoré Spojené štáty zaviedli voči ruskému energetickému sektoru, vrátane opatrení proti štátnym energetickým spoločnostiam Rosnefť a Lukoil, s cieľom obmedziť jej príjmy a prinútiť ju ukončiť vojnu.

11:30 Ukrajinskí vyjednávači pricestovali do Spojených štátov, kde sa stretnú s vyslancom amerického prezidenta Steveom Witkoffom a zaťom Donalda Trumpa Jaredom Kushnerom, aby rokovali o mierovej dohode, uviedol v sobotu jeden z členov delegácie.

Rokovania sa uskutočnia v Miami, len pár dní pred štvrtým výročím rozsiahlej invázie na Ukrajinu, ktorú ruské vojská spustili 24. februára 2022.

„Pricestovali sme do Spojených štátov. Spolu so (šéfom bezpečnosti) Rustemom Umerovom a (vyjednávačom) Davydom Arachamijom budeme viesť dôležité diskusie s našimi americkými partnermi o podrobnostiach mierovej dohody,“ uviedol na sociálnych sieťach vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Budanov.

„Plánuje sa spoločné stretnutie so Stevom Witkoffom, Jaredom Kushnerom a (americkým ministrom obrany) Danielom Driscollom,“ doplnil.

Ukrajinská veľvyslankyňa vo Washingtone Oľha Stefanišynová v piatok na platforme X uviedla, že spomínané rokovania sa budú týkať bezpečnostných záruk a povojnovej obnovy Ukrajiny. „Ako zdôraznil prezident Volodymyr Zelenskyj, pracujeme na dvoch kľúčových dokumentoch: dohodách o bezpečnostných zárukách a hospodárskej prosperite Ukrajiny, ktoré by mohli byť podpísané na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Cieľom návštevy je spresniť tieto dohody s americkými partnermi,“ napísala ukrajinská veľvyslankyňa.

Zelenskyj v piatok uviedol, že dúfa, že Ukrajina podpíše dohody so Spojenými štátmi budúci týždeň.

Ukrajinský prezident o ukončení vojny na Ukrajine koncom decembra rokoval aj so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom. Po stretnutí v jeho sídle Mar-a-Lago na Floride americký prezident uviedol, že sa dosiahol „veľký pokrok“ a nevyriešené sú jedna alebo dve chúlostivé otázky vrátane územných, na ktoré majú Rusko a Ukrajina rozdielne názory a rokovania o nich budú pokračovať.

7:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predpovedá, že Rusko chystá ďalšie veľké útoky na území Ukrajiny.

„Naše spravodajské služby hlásia, že Rusko pripravuje nové masívne útoky. S našimi partnermi hovoríme otvorene – o raketách protivzdušnej obrany aj o systémoch, ktoré tak veľmi potrebujeme. Dodávky sú nedostatočné. Snažíme sa veci urýchliť a je nevyhnutné, aby nás naši partneri vypočuli,“ napísal na sociálnej sieti X.

Ukrajina kvôli ruským útokom už nemá ani jednu úplne funkčnú elektráreň. Oznámil to v piatok ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhal, uviedla spravodajská televízia ntv. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok podľa portálu denníka Ukrainska pravda vyhlásil, že Ukrajina nedokáže pokryť viac ako tretinu energetických potrieb. Krajina chce pre energetickú krízu dovážať viac elektriny, pre napätú situáciu pripravuje online rokovania so spojencami z takzvanej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, známej tiež ako ramsteinská skupina.

„Štátne podniky, najmä železnice a Naftohaz, musia nevyhnutne zabezpečiť, aby počas vykurovacej sezóny 2025 až 2026 bolo obstarané dostatočné množstvo elektriny, ktorá je potrebná na pokrytie najmenej 50 percent celkovej spotreby,“ povedal Šmyhal.

Šmyhal nezverejnil žiadne informácie o tom, koľko elektriny v súčasnosti Ukrajina vyrába a dováža. Stanica ntv poznamenala, že tieto údaje Kyjev kvôli vojne tají.

Ukrajinská pravda napísala, že premiérka Julija Svyrydenková poverila ministra zahraničia Andrija Sybihu, aby v spolupráci s ministerstvom energetiky pripravili schôdzku kontaktnej skupiny, ktorá by sa zložitej energetickej situácii krajiny venovala. Termín rokovania zatiaľ Kyjev neoznámil.

Primátor Kyjeva Vitalij Kličko v piatok oznámil, že kvôli ruským úderom na energetický sektor je v metropole mimoriadne zložitá situácia, takže je nevyhnutné uzavrieť školy. „Počnúc 19. januárom zostanú školy v hlavnom meste zatvorené do 1. februára,“ napísal Kličko na telegrame. Správa metropoly tiež uviedla, že v záujme energetických úspor zníži intenzitu mestského osvetlenia na zhruba jednu pätinu.

Podľa večerného oznámenia Klička je teraz v hlavnom meste 67 viacposchodových obytných budov, ktoré sú bez tepla. Popoludní Kličko hovoril ešte o zhruba stovke domov. Po rozsiahlom ruskom útoku z 9. januára ich bez dodávok tepla bolo 6000. „Mesto robí všetko, aby sa nevyhnutné služby obyvateľom obnovili,“ uviedol primátor. Poznamenal, že situácia je zložitá. "Mrazy sa nekončia. A nepriateľ bude naďalej snažiť útočiť na naše mestá a infraštruktúru, aby Ukrajincov zlomil, "varoval Kličko.

Ukrajinský červený kríž naďalej v Kyjeve prevádzkuje veľkokapacitné vyhrievané stany, kde sa ľudia môžu zohriať, získať teplé nápoje a dobiť mobilné telefóny. Tieto strediská sú novo dostupné aj v čase policajného zákazu vychádzania, ktorý úrady kvôli zložitej energetickej situácii zmiernili.

Problémy s energiou má nielen Kyjev, ale aj Kyjevská, Dnepropetrovská, Odeská či Charkovská oblasť. Energetická núdza vyvoláva otázky, či úrady zachovajú možnosť prevádzkovať elektrické vykurovania. Šmyhal však ubezpečil, že v dohľadnej dobe sa nepočíta s odpojením obytných budov, ktoré sa na elektrické kúrenie spoliehajú. Vláda navyše zvažuje vyhlásiť elektrické vykurovanie bytových domov za kritickú infraštruktúru, napísala Ukrajinska pravda.

Detský fond OSN (UNICEF) v piatok podľa Reuters uviedol, že preteká s časom, aby pomohol obnoviť dodávky vody a tepla. „Deti a rodiny žijú v neustálom režime prežitia,“ uviedol fond. Uviedol, že deťom po celej Ukrajine hrozí kvôli ruským úderom na energetickú infraštruktúru a s tým súvisiaceho nedostatku generátorov podchladenie a že niektoré rodiny utesňujú okná plyšovými hračkami.

Zelenskyj v stredu uviedol, že mohol vyhlásiť stav núdze v energetickom sektore. Šmyhal v piatok povedal, že aj napriek ruským útokom sa Ukrajine darí držať dostatočné rezervy palív a udržiavať funkčné dovozné trasy. „Od začiatku roka sa doviezlo vyše 200 000 ton palív. Každý deň dovážame tisíce ton benzínu a nafty,“ povedal minister energetiky. Poznamenal, že Ukrajina má teraz v palivách rezervy na viac ako 20 dní. Ukrajinské čerpacie stanice hlásia značný dopyt po palive, čo súvisí s veľkými ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru a pokračujúcimi výpadkami elektriny.

Rusko počas svojej takmer štyri roky trvajúcej invázie na Ukrajinu opakovane ničí energetické objekty v susednej krajine, čo niekedy vedie k tomu, že milióny Ukrajincov musia v zime prežívať bez dodávok elektrického prúdu, vody i tepla.