Na Trumpa reagujú aj politici EÚ a Británie. V nedeľu popoludní sa k tejto téme v Bruseli zíde na mimoriadnom zasadnutí 27 veľvyslancov členských štátov bloku, oznámil Cyprus, ktorý od začiatku januára rokovaniam členských krajín predsedá.
Ak dohoda „o úplnom a totálnom odkúpení Grónska“ nebude hotová do 1. júna, zvýši sa clo od tohto dátumu na 25 percent. Trump to uviedol na svojej sociálnej sieti Truth Social.
Tieto krajiny sa spojili na podporu Dánska, ktoré dáva najavo, že poloautonómny ostrov nie je na predaj. Tiež demokraticky zvolení predstavitelia samotných Grónčanov opakovane uvádzajú, že nemajú záujem o to, aby sa stali súčasťou Spojených štátov.
Hrozba zvýšením ciel kvôli Grónsku je neprijateľná. Ak sa to potvrdí, Európa zareaguje koordinovane, uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Grónska ministerka Naaja Nathanielsenová ocenila reakciu európskych krajín, ktorým americký prezident Donald Trump pohrozil novými clami v súvislosti s budúcnosťou jej ostrova. Informovala o tom agentúra AFP.
„Som ohromená prvými reakciami dotknutých krajín,“ uviedla ministerka pre nerastné zdroje v správe zverejnenej na sociálnej sieti. „Som vďačná a dúfam, že diplomacia a spojenectvo zvíťazia,“ doplnila.
Trumpova hrozba mieri tiež na kľúčových európskych spojencov USA a vytvorí ďalší tlak na Severoatlantickú alianciu, píše agentúra Bloomberg.
Podľa agentúry nie je jasné, akú právomoc by Trump použil a ako by sa snažil uplatniť jednotlivé nové clá na členské štáty Európskej únie. V minulosti sa v prípade podobných hrozieb spoliehal na zákon o medzinárodných núdzových ekonomických právomociach (International Emergency Economic Powers Act).
Trumpovo oznámenie prišlo po tom, ako sa tento týždeň vo Washingtone stretol dánsky minister zahraničia Lars Lökke Rasmussen s najvyššími predstaviteľmi Trumpovej administratívy a s členmi Kongresu. Na stretnutí sa zúčastnila aj grónska ministerka zahraničia Vivian Motzfeldtová. Rasmussen po stretnutí novinárom povedal, že ohľadom Grónska „zásadná nezhoda“ pretrváva.
Trump opakovane trvá na tom, že USA potrebujú ovládnuť Grónsko, najväčší ostrov na svete, ktorý je poloautonómnym územím a spadá pod Dánsko. Podľa neho je Grónsko pre bezpečnosť USA dôležité kvôli jeho strategickej polohe a nerastným surovinám. Obyvatelia Grónska aj Dánska to opakovane odmietajú. Trump nevylúčil ani použitie sily na získanie ostrova, čím šokoval spojencov v NATO, ktorého je Dánsko tiež členom.
Hrozba zvýšením ciel kvôli Grónsku je podľa Macrona neprijateľná
Hrozba zvýšením ciel kvôli Grónsku je neprijateľná. Ak sa zvýšenie potvrdí, Európa zareaguje koordinovaným spôsobom, uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Žiadne zastrašovanie ani vyhrážky nás neovplyvnia, ani na Ukrajine, ani v Grónsku, ani nikde inde na svete, keď sa stretneme s takýmito situáciami,“ povedal francúzsky prezident. Colné vyhrážky sú podľa neho neprijateľné a v danom kontexte nemajú miesto. „Európania na ne budú reagovať jednotne a koordinovane, ak sa potvrdia,“ dodal.
„Clá by podkopali transatlantické vzťahy a mohli by vyvolať nebezpečnú špirálu,“ reagovala na Trumpovu hrozbu v spoločnom vyhlásení s predsedom Európskej rady Antóniom Costom šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Európa zostane jednotná, koordinovaná a odhodlaná chrániť svoju suverenitu,“ dodali obaja vysokopostavení činitelia únie.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová večer na sieti X upozornila, že zavedenie ciel znamená riziko ochudobnenia Spojených štátov aj Európy, a teda podrývania spoločnej prosperity. Zo sporov medzi spojencami majú podľa nej prospech len Čína a Rusko. „Ak je ohrozená grónska bezpečnosť, môžeme to riešiť vo vnútri NATO,“ poznamenala.
Britský premiér Keir Starmer vyhlásil, že USA sa „úplne mýlia“, keď hrozia novými clami európskym krajinám kvôli ich nesúhlasu so zámerom prezidenta Trumpa kúpiť Grónsko. „Uplatňovanie ciel na spojencov za účelom zabezpečenia kolektívnej bezpečnosti členov NATO je úplne mylné. Samozrejme, budeme sa tým zaoberať priamo s americkou administratívou,“ uviedol Starmer s tým, že o budúcnosti Grónska by malo podľa Británie rozhodnúť Dánsko a Grónsko.
„Nemecká vláda vzala na vedomie výroky amerického prezidenta,“ uviedol v Berlíne jej hovorca Stefan Kornelius. „Úzko konzultuje so svojimi európskymi partnermi. Spoločne sa včas rozhodneme o vhodných reakciách,“ dodal.
Dánsky minister zahraničia Lars Lökke Rasmussen uviedol, že Dánsko hrozba uvalenia ciel prekvapila.
Nenecháme sa zastrašiť, povedal agentúre AFP švédsky premiér Ulf Kristersson.
Pred dopadmi dodatočných ciel varujú zástupcovia nemeckého automobilového priemyslu. „Náklady na tieto dodatočné clá by boli pre nemecký a európsky priemysel enormné, najmä v tejto už tak náročnej dobe,“ napísala agentúre Reuters prezidentka Zväzu nemeckého automobilového priemyslu VDA Hildegard Müllerová.
Tisíce ľudí v Grónsku a Dánsku protestovali proti želaniu Trumpa získať ostrov
Tisíce ľudí sa dnes zišli v hlavnom meste Grónska, aby tam protestovali proti plánom Donalda Trumpa na pripojenie tohto dánskeho autonómneho územia k Spojeným štátom. Medzi demonštrantmi bol aj miestny premiér Jens-Frederik Nielsen. Z rovnakého dôvodu sa konali demonštrácie aj v rade dánskych miest, vrátane hlavného mesta Kodane, na ktorých sa tiež zúčastnili tisícky ľudí.
V Grónsku za mierneho dažďa demonštranti mávali grónskou vlajkou a skandovali slogany a spievali tradičné inuitské piesne. Niektorí mali na hlavách čiapku so sloganom „Make America Go Away“ (Nech Amerika zmizne), čo bola narážka na Trumpovu kampaň MAGA, teda Make America Great Again (Urobme Ameriku opäť skvelou).
Na proteste v centre Kodane sa podľa organizátorov zúčastnilo vyše 20.000 ľudí, čo zodpovedá počtu obyvateľov hlavného mesta Grónska. Demonštranti pochodovali k americkej ambasáde a neodradilo ich ani chladné počasie. Mnoho z nich nieslo transparenty s heslami ako „USA majú dosť ľadu“ alebo „Yankee choďte domov“ a „Grónsko nie je na predaj“ či „Ruky preč od Grónska“.