Iránske úrady zatiaľ oficiálne neuvádzajú počet obetí protestov. Najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí však v sobotu hovoril o niekoľkých tisícoch mŕtvych počas demonštrácií a zodpovednosť za ne pripísal americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
Nórska ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights (IHR) vo štvrtok uviedla, že iránske bezpečnostné zložky zabili najmenej 3428 účastníkov protestov a tisíce ďalších zranili. Dodala však, že tento počet zahŕňa iba obete, ktoré sa jej podarilo overiť, a že neoverené odhady hovoria o 5000 až 20-tisíc mŕtvych.
Server televízie Iran International so sídlom v Londýne začiatkom tohto týždňa s odvolaním sa na nemenované zdroje z vlády a bezpečnostných zložiek uviedol, že obetí je najmenej 12-tisíc.
Protesty, ktoré boli spočiatku motivované ekonomickými problémami, vypukli koncom decembra v Teheráne a rýchlo sa rozšírili po celej krajine a zmenili sa na odpor proti autoritárskemu teokratickému režimu. Ten proti demonštráciám brutálne zakročil, čo spolu s obmedzením prístupu k internetu protesty zatiaľ výrazne potlačilo, uviedli v piatok niektorí experti a mimovládne organizácie citované agentúrami AFP a Reuters.
Tisíce ľudí boli kvôli demonštráciám v Iráne zatknuté. Podľa polooficiálnej tlačovej agentúry Tasnim bolo zadržaných približne 3000 ľudí, podľa iránskej ľudskoprávnej organizácie Human Rights Activists News Agency (HRANA) bolo zatknutých už viac ako 24 000 osôb. IHR odhadla počet zadržaných v súvislosti s protestmi na 20-tisíc.
Čiastočné obnovenie internetu
V Iráne bol čiastočne obnovený prístup na internet – 238 hodín po tom, čo ho tamojšie úrady 8. januára zablokovali v súvislosti s masovými protestmi, uviedla v nedeľu globálna monitorovacia spoločnosť Netblocks. Poznamenala však, že bežné pripojenie zostáva „narušené“, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Údaje o dátach podľa monitorovacej spoločnosti naznačujú výrazný návrat k niektorým online službám vrátane spoločnosti Google, čo naznačuje, že bol povolený silne filtrovaný prístup. „Potvrdzuje hlásenia používateľov o čiastočnom obnovení,“ uviedol Netblocks v príspevku na sociálnych sieťach.
Irán tvrdí, že zatiaľ neboli vynesené žiadne tresty smrti
Iránske justícia doteraz nevyniesla žiadne tresty smrti v súvislosti s nedávnymi masovými protivládnymi protestami, uviedol jej hovorca, ktorého citovala iránska rozhlasová a televízna spoločnosť IRIB. Prísne tresty budú podľa jeho slov uložené až po zhromaždení dostatočných dôkazov. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.
Hovorca justície uviedol, že celý proces je „prísny a zdĺhavý“ a môže trvať celé mesiace alebo roky. Dodal, že súdna moc sa v Iráne snaží rozlišovať medzi demonštrantmi, ktorí boli oklamaní, a tými, ktorí boli hlavnými aktérmi.
Povedal, že niektorí z účastníkov protestov boli údajne „žoldnieri“ napojení na izraelskú a americkú spravodajskú službu Mossad a CIA.
Tieto vyhlásenia odrážajú štandardný postoj iránskych orgánov, ktoré protesty často opisujú ako organizované zo zahraničia, konštatuje nemecká agentúra.
Protesty v Iráne sa začali 28. decembra 2025 a vyvolali ich ekonomické problémy spôsobené prudkým poklesu kurzu iránskej meny rial a nárastom inflácie. Z Teheránu sa postupne rozšírili do celej krajiny. Po brutálnych zásahoch tamojších bezpečnostných zložiek tento týždeň postupne utíchli.
Samotný iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v sobotu prvýkrát verejne priznal, že počas protestov boli zabité tisíce ľudí. Zároveň obvinil amerického prezidenta Donalda Trumpa zo zodpovednosti za „obete“ protestov. V prejave tiež povedal, že zodpovední nezostanú bez trestu a vyhlásil, že iránske úrady „musia zlomiť chrbát vzbúrencom“.
