Medzi tými, čo sa rozhodli Orbána verejne podporiť, sú napríklad český premiér Andrej Babiš, predseda izraelskej vlády Benjamin Netanjahu, talianska premiérka Giorgia Meloniová i prezidenti Argentíny Javier Milei a Srbska Aleksandar Vučič. Nechýbajú ani čelní predstavitelia krajnej pravice z Európy.
„Je hrdý Maďar, ktorý má váš národ vždy na prvom mieste. Orbán vždy bojoval za záujmy Maďarska,“ oslovil maďarských voličov Babiš. „Orbán má húževnatosť, odvahu a múdrosť, aby chránil svoju krajinu,“ poznamenal Netanjahu, pričom ho označil za múdreho lídra. „Je ochrancom národných hodnôt,“ prízvukovala šéfka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová. „Maďarsko potrebuje Orbána,“ povedal líder rakúskej krajnej pravice Herbert Kickl. (Zo slovenských politikov sa na videonahrávke neobjavil nikto.)
Voľby v Maďarsku sa uskutočnia 12. apríla. Predvolebná kampaň sa oficiálne rozbehne až v polovici februára, ale už niekoľko týždňov je fakticky v plnom prúde. Hlavným vyzývateľom vládnuceho Fideszu na čele s Orbánom bude opozičná strana Tisza, ktorej šéfuje Péter Magyar.
Doterajšie presviedčanie voličov je vo veľkej miere postavené na dvoch protikladoch. Kým Magyar hovorí najmä o tom, čo chce zmeniť k lepšiemu, naopak, Orbán prízvukuje, že bez neho by čakali Maďarsko ťažké časy. Líder Tiszy rozpráva o zlom hospodárení štátu a o pokračujúcom zdražovaní, šéf Fideszu varuje, že s Magyarom na čele vlády by bolo s Maďarmi zle-nedobre. Zostrih videonahrávok zapadá do predvolebnej stratégie, ktorú si vybral Orbán.
Premiér pôsobí s blížiacimi sa voľbami takpovediac ako architekt strachu: vystríha pred „zlým Magyarom aj pred zlým Bruselom“. „Európska únia nie je prezentovaná ako spoločenstvo, ktorého je Maďarsko členom, ale ako zasahujúce zahraničné impérium, ktoré vydáva rozkazy, ignoruje národné záujmy a je ochotné obetovať maďarské životy pre svoje vlastné geopolitické záujmy,“ poznamenal server TVP World.
Orbánovci napríklad bez dôkazov tvrdia, že Magyar by poslal mužov so zbraňou v ruke na Ukrajinu. Predstavitelia Tiszy to opakovane popreli a ich europoslanec Zoltán Tarr podčiarkol, že keby sa táto strana dostala k moci, nezačala by posielať na Ukrajinu ani zbrane či muníciu.
Orbánovskí politici hovoria o Magyarovi aj ako o „bruselskom žoldnierovi“. „Označujú ho za ukrajinského agenta, ktorý chce silou-mocou verbovať maďarských mužov,“ podotkla stanica Deutsche Welle. Dokonca o ňom tvrdia, že politika by viedla k tomu, že štát by nemal na vyplácanie dôchodkov.
Server Balkansigt očakáva, že to, čo teraz rozpráva Orbán, bude dominovať aj po oficiálnom odštartovaní predvolebnej kampane: „Postaví ju na presviedčaní voličov o bezprostrednej hrozbe vojny, ak nebude znovu zvolený. Európska komisia a Ukrajina zostanú vykresľované ako hlavné negatívum.“
Po dlhoročnom vládnutí Orbána nevyzerá sociálno-ekonomická situácia v krajine vôbec ružovo (pri moci je nepretržite od jari 2010). Deficit štátneho rozpočtu sa zvyšuje, mzdy nerastú. A k tomu ešte treba pripočítať vysokú infláciu. Aj preto je z pohľadu Fideszu viac-menej logické, že sa snaží maľovať čerta na stenu. Popritom sa v kombinácii s očierňujúcou kampaňou Orbán snaží presvedčiť voličov aj o svetlých zajtrajškoch pod jeho vedením. Politici Tiszy ho obviňujú, že si krátko pred voľbami skúša kúpiť starších voličov. Ide o to, že maďarským penzistom začnú od budúceho mesiaca vyplácať po 13. dôchodku po novom už aj štrnásty. Magyar preto pochopiteľne poukazuje, že je to účelovo načasované.
Orbán, ktorý považuje svoje vládnutie za úspešné, upozorňuje napríklad na rast minimálnej mzdy v období 2010 – 2016, čiže od príchodu k moci až doteraz. Zo 71-tisíc forintov mesačne sa zvýšila na 323-tisíc, pričom sľubuje, že sa postupne zvýši v prepočte na tisíc eur. Má sa naozaj čím chváliť?
Uvedené údaje vo forintoch vychádzajú na 185 eur a 838 eur. Porovnajme si to so Slovenskom: u nás bola v roku 2010 zákonom stanovená minimálna mesačná mzda 307 eur, v tomto roku je to 915 eur. Najmenej zarábajúci Maďari sa teda od porovnateľnej príjmovej skupiny Slovákov neodlepili, naopak, naďalej zaostávajú.
Necelých sto dní pred voľbami väčšina voličov dáva najavo, že už Orbánovi neveria alebo sú z neho unavení, respektíve z princípu chcú dať šancu Magyarovi. Server Politico, ktorý vytvára priemer volebných preferencií na základe viacerých prieskumov verejnej mienky, konštatuje, že Tisza má náskok 12 percent pred Fideszom (49 % a 37 %).
Výsledky najnovších ankiet zverejnili agentúry Medián a IDEA. V prvom prípade, čo sa týka rozhodnutých voličov, by Tisza získala 49 percent hlasov a Fidesz o osem percent menej. Z prieskumu, ktorý realizovala IDEA, vyplynulo, že najsilnejšia opozičná politická strana na čele má náskok pred orbánovci až okolo 10 percent. Orbána teda čaká od roku 2010 doteraz najťažšia výzva, ak sa chce udržať pri moci. Predtým štvoro volieb v rade bolo jasnou záležitosťou jeho Fideszu.

