1 426. deň: Rusi nechcú mier, zvyšujú výrobu zbraní, tvrdí Syrskyj. Ukrajina to chce narušiť, so slabými sa dohoda neuzatvára

Čítajte viac 1425. deň: Ukrajina prechádza do ofenzívy: Syrskyj hovorí o úderoch, ktoré prinútia Rusko meniť plány

22:26 Rusko sa pripravilo na ďalší rozsiahly útok proti Ukrajine, varoval spoluobčanov vo večernom prejave na sociálnych sieťach ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„V týchto dňoch musíme byť naďalej veľmi ostražití, pretože Rusko sa pripravilo na útok, na rozsiahly útok, a čaká na okamih, keď tento úder zasadne,“ povedal Zelenskyj. Zdôraznil, že každý región musí byť pripravený pomôcť ľuďom.

Zelenskyj prisľúbil nový prístup k protivzdušnej obrane, ktorý má podľa nového ministra obrany Mychajla Fedorova spočívať vo vybudovaní pomyselnej ochrannej kopule nad celou krajinou proti nepriateľským dronom, snažiacich sa uvrhnúť Ukrajinu do temnoty.

Server Ukrajinska pravda pripomenul, že pred týždňom, 12. januára, Zelenskyj varoval, že Rusko chce využiť terajšie mrazy pri nastávajúcom útoku proti Ukrajine. „Rozviedka má informácie, že Rusi pripravujú nový masívny úder. Drony na vyčerpanie protivzdušnej obrany a rakety. Chcú využiť chlad. K tomuto úderu môže dôjsť v najbližších dňoch,“ uviedol vtedy Zelenskyj.

18:52 Útoky ruskej armády na Ukrajine si v pondelok vyžiadali životy najmenej dvoch civilistiek, vyplýva zo správ britskej stanice BBC, informuje TASR.

Jedna žena zahynula pri útoku ruskej armády na mesto Charkov na severovýchode Ukrajiny. Podľa ukrajinských záchranných zložiek Rusko do tohto útoku nasadilo riadenú strelu, ktorou zasiahlo štvrť s rodinnými domami. Zranenia utrpelo desať ľudí.

Druhú obeť hlásia z mesta Sloviansk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Podľa vojenskej správy bolo mesto v pondelok terčom ruského útoku dvakrát, pričom počas druhej vlny naň boli zhodené štyri bomby. Podľa úradov bolo poškodených najmenej 23 súkromných domov, sklady a jedno auto.

V noci na pondelok bolo v Černihivskej oblasti pri ruských útokoch poškodených päť objektov energetickej infraštruktúry. V dôsledku toho bez dodávok elektriny zostali tisíce domácností, potvrdila spoločnosť Černihivoblenerho.

V juhoukrajinskom prístavnom meste Odesa je kvôli ruským útokom bez elektriny približne 31.000 domácností. Počas dronových útokov v noci na pondelok dostalo v Odese zásah 12 objektov vrátane bytového domu a energetického zariadenia. Zranený bol jeden človek, uviedol náčelník vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Podľa ukrajinskej analytickej platformy DeepState ruské jednotky v Doneckej oblasti postupujú západne od mesta Siversk smerom na Kosťantynivku i severovýchodne od Pokrovska. Mimo ruskej kontroly zostáva už len niekoľko častí na severozápade Pokrovska, ktorým však hrozí obkľúčenie. Podľa mapy DeepState oddeľuje ruské pozície juhozápadne a severovýchodne od tejto oblasti koridor užší ako jeden kilometer.

Veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj počas návštevy v danej oblasti uviedol, že „napriek zložitej situácii ukrajinskí vojaci držia svoje pozície“. Dodal, že vydal pokyny na posilnenie podpory pre vojakov vrátane využitia dronov.

17:07 Z reproduktorov dunela hudba a do tmy blikali stroboskopy. Účastníci vonkajšej párty – oblečení v páperových bundách a čiapkach s brmbolcami – tak v Kyjeve čelili mrazivému počasiu a výpadkom v dodávkach elektriny spôsobeným ruskými útokmi, napísala v pondelok agentúra AFP. Rusko bombarduje ukrajinskú energetickú sieť raketami a dronmi, čím uvrhlo milióny ľudí do tmy a chladu. A to v čase, keď teploty klesajú až k mínus 20 stupňom Celzia.

Čítajte viac „Je nemožné týchto ľudí poraziť“. Moskva rozsieva strach, Kyjev odpovedá tancom. Vzdorujú mrazom a útokom na pouličnej párty

15:53 Ruské drony v noci na dnes poškodili energetickú infraštruktúru v juhoukrajinskej Odeskej oblasti. Uviedol to Oleh Kiper, šéf vojenskej správy oblasti, ktorá je opakovane cieľom ruských útokov. Rusko v noci poškodilo energetické zariadenie v Odese, vyše 30-tisíc rodín je bez elektriny, uviedla ukrajinská energetická spoločnosť DTEK na telegrame. Desaťtisíce ľudí sa v dôsledku ruských útokov ocitli bez prúdu aj v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny.

Pri ruskom bombardovaní Charkova na východe Ukrajiny prišla o život jedna žena, osem ľudí bolo zranených. Ruský civilista zahynul pri útoku ukrajinského dronu v Belgorodskej oblasti na západe Ruska, uviedli úrady oboch krajín. Pri ruskom útoku na Záporoží na juhovýchode Ukrajiny boli zranené dve ženy vo veku 75 a 72 rokov, oznámil šéf oblastnej správy Ivan Fedorov.

„V dôsledku nepriateľských aktivít sú škody na obytnej, energetickej a plynárenskej infraštruktúre,“ napísal Kiper na telegrame. Doplnil, že v odeskom okrese bezpilotné lietadlo zasiahol výškovú obytnú budovu. Poškodené sú dva byty, fasáda domu, jeho zasklené časti a autá zaparkované pri dome. Škody sú podľa Kipera tiež v areáli bližšie neurčeného objektu kritickej infraštruktúry.

Ruská armáda od jesene opäť zintenzívnila útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Moskva tvrdí, že sa snaží ochromiť ukrajinský vojensko-priemyselný komplex, podľa mnohých ale tiež chce zlomiť morálku obyvateľov napadnutej krajiny, ktorí sa v silných mrazoch musia vysporiadať s prerušovaním dodávok elektriny, tepla a neraz aj vody.

„Škody sú značné a opravy budú trvať dlho, kým sa zariadenie vráti do prevádzkyschopného stavu,“ uviedla firma DTEK k ruskému nočnému útoku na energetiku v Odeskej oblasti. „Prioritou je obnoviť napájanie kritických infraštruktúrnych objektov, aby bolo možné zabezpečiť dodávky tepla a vody do domácností,“ dodala firma.

14:15 Ukrajina bude pri organizácii prvých volieb od začiatku rozsiahlej ruskej invázie v roku 2022 čeliť obrovským výzvam, keďže jej infraštruktúra je zničená a milióny ľudí boli vysídlené. Hlasovanie sa preto nesmie unáhliť, uviedol v dnes zverejnenom rozhovore pre zahraničné médiá šéf ukrajinskej Ústrednej volebnej komisie Oleh Didenko. Aktualizácia zoznamu voličov a riadna príprava si podľa neho vyžiadajú veľa času.

V rámci diplomatických snáh o ukončenie vojny americký prezident Donald Trump vyžaduje, aby Ukrajina usporiadala voľby, hoci ukrajinské zákony to počas stanného práva – platného od začiatku ruskej invázie v roku 2022 – neumožňujú. Podľa prieskumov myšlienku hlasovania počas vojny nepodporuje ani väčšina Ukrajincov.

Čo najskoršie usporiadanie volieb je súčasťou 20-bodového plánu, na ktorého dokončení v posledných mesiacoch pracujú ukrajinskí, európski a americkí vyjednávači.

Čítajte viac Zelenskyj by vo voľbách prehral, ale väčšina Ukrajincov mu dôveruje. Ako sa menila jeho popularita od ruskej invázie?

Prezident Zelenskyj pod Trumpovým tlakom minulý mesiac vyhlásil, že je pripravený voľby usporiadať, ak USA a ďalší spojenci zaistia bezpečnosť hlasovania. Na jeho žiadosť začali zákonodarcovia a experti pracovať na návrhoch legislatívnych zmien potrebných na uskutočnenie volieb.

Prímerie a bezpečné podmienky pre voličov sú predpokladom akýchkoľvek volieb, uviedol Didenko. Okrem toho Ukrajina čelí radu ďalších problémov: milióny jej občanov sú v zahraničí alebo na fronte, infraštruktúra bola zničená a zoznam voličov nereflektuje migračné zmeny, dodal.

„Otázky volebného práva sú na Ukrajine veľmi zložité aj v čase mieru, nikdy sa neriešili rýchlo ani ľahko. Teraz sú tieto otázky ešte zložitejšie, pretože existuje oveľa viac výziev,“ povedal Didenko.

Na Ukrajine sa naposledy konali prezidentské voľby v roku 2019, v ktorých Zelenskyj jednoznačne zvíťazil a stal sa hlavou štátu. Zelenského päťročné funkčné obdobie uplynulo v roku 2024; Rusko odvtedy spochybňuje legitimitu jeho vlády vždy, keď sa mu to hodí. Spojenci Kyjeva však tvrdenia Moskvy odmietli a Zelenskyj má medzi Ukrajincami naďalej vysokú podporu.

V prezidentských voľbách v roku 2019 hlasovalo takmer 19 z 30 miliónov registrovaných voličov, pričom podľa údajov z predvojnového obdobia žilo najmenej 20 percent z nich v oblastiach, ktoré dnes okupuje Rusko.

Prezident Vladimir Putin predtým uviedol, že Ukrajinci žijúci v Rusku musia mať možnosť hlasovať, čo Zelenskyj odmietol. Hlasovanie v okupovaných oblastiach neprichádza do úvahy, ale Ukrajina zaistí volebné práva pre tých, ktorí sa dostanú na územie kontrolované Kyjevom, uviedol Didenko.

Komisia tento mesiac umožnila voličom aktualizovať svoje údaje cez internet, čo od roku 2022 nebolo z bezpečnostných dôvodov možné. Agentúra OSN pre utečencov (UNHCR) v januári registrovala približne 5,8 milióna ukrajinských utečencov mimo samotnej Ukrajiny, väčšina z nich sa nachádza v Európe. Zatiaľ však neexistuje konečný odhad počtu voličov v zahraničí, keďže mnohí z utečencov si registráciu neaktualizovali.

„Musíme voličov lokalizovať a vytvoriť hlasovaciu infraštruktúru,“ uzavrel Didenko.

Čítajte viac Zelenskyj odkázal Trumpovi, že s voľbami nemá problém, môžu byť do 60-90 dní

Kým Zelenskyj uviedol, že bezpečnosť je kľúčovou otázkou pre akékoľvek voľby, Rusko systematicky odmieta návrhy prímeria. Putin v decembri povedal, že Moskva je pripravená „uvažovať“ o zabezpečení bezpečnosti na Ukrajine v čase volieb.

Len deväť percent Ukrajincov podporuje myšlienku volieb pred prímerím, ukázal decembrový prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu KIIS. Približne 57 percent považuje voľby za možné až po konečnej mierovej dohode a konci vojny.

12:06 Vyslanec ruského prezidenta Kirill Dmitrijev tento týždeň odcestuje do švajčiarskeho Davosu, kde sa stretne s americkou delegáciou na okraj Svetového ekonomického fóra (WEF). Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na dva nemenované zdroje oboznámené so záležitosťou.

Ukrajinský vyjednávač Rustom Umerov v nedeľu uviedol, že rozhovory s americkými činiteľmi o ukončení rusko-ukrajinskej vojny, ktorú začal Putin svojím rozkazom invázie do susednej krajiny, budú tento týždeň pokračovať na WEF.

Americký prezident Donald Trump sa tohtoročného výročného stretnutia zúčastní osobne, sprevádzať ho bude početná americká delegácia.

Kremeľ uviedol, že sa chystá privítať Trumpovho vyslanca Steva Witkoffa a Trumpovho zaťa Jareda Kushnera v Moskve na rokovaniach o ukončení vojny. Zatiaľ však nebol stanovený žiadny konkrétny dátum.

12:05 Špeciálne jednotky Centra špeciálnych operácií ‚Alfa‘ Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) v roku 2025 výrazne zasiahli ruský systém protivzdušnej obrany. Podľa údajov SBU dosiahla celková hodnota zničených a vyradených prostriedkov nepriateľskej PVO približne 4 miliardy dolárov. SBU zároveň zverejnila video z útočných akcií.

Čítajte viac VIDEO: Špeciálna jednotka Alfa trhá ruské protivzdušné systémy a otvára koridory pre drony. Kontrarozviedka ukázala miliardovú skazu

11:26 Koalícia ANO, SPD a Motoristov rozhodla, že Česko nepredá lietadlá L-159 Ukrajine. Novinárom to po rokovaní lídrov strán vládnej koalície povedal predseda SPD Tomio Okamura.

Čítajte viac Česká vláda nepredá lietadlá L-159 Ukrajine. Sebecké, kritizuje Petr Pavel

10:10 Ukrajinská energetická spoločnosť DTEK oznámila, že Rusko v noci výrazne poškodilo jej energetické zariadenie v Odese. Vyše 30.000 rodín je bez elektriny, uviedla firma na telegrame.

„Škody sú značné a opravy budú trvať dlho, kým sa zariadenie vráti do prevádzkyschopného stavu,“ uviedla firma DTEK k ruskému nočnému útoku na energetiku v Odeskej oblasti. „Prioritou je obnoviť napájanie kritických infraštruktúrnych objektov, aby bolo možné zabezpečiť dodávky tepla a vody do domácností,“ dodala firma.

10:05 Šéf vojenskej správy Sumskej oblasti Oleh Hryhorov informuje o nočných ruských útokoch na civilnú infraštruktúru v ním spravovanom regióne, ktorý leží pri hraniciach s Ruskom. „Našťastie nedošlo k žiadnym úmrtiam ani zraneniam,“ dodal činiteľ.

Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 145 bezpilotnými lietadlami, z ktorých 126 zlikvidovala protivzdušná obrana, oznámilo ráno ukrajinské letectvo na telegrame. Ďalších 13 dronov podľa neho zasiahlo 12 bližšie nespresnených miest. Útok pokračuje, vo vzdušnom priestore sa nachádza niekoľko nepriateľských bezpilotných lietadiel, dodali vzdušné sily.

10:00 Ukrajina musí zlepšiť možnosti dovozu elektrickej energie i jej prenosu zo západu na východ krajiny. Nový ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhaľ to dnes uviedol medzi opatreniami, ktorými chce Ruskom napadnutá krajina stabilizovať situáciu v energetickom sektore. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň vyhlásil stav energetickej núdze v dôsledku ruských útokov.

Zvýšiť technické možnosti dovozu elektriny, realizovať projekty na zlepšenie prenosu elektriny zo západu Ukrajiny na východ, urýchliť opravárenské práce a maximálne zjednodušiť pripájanie decentralizovaných zdrojov energie, ako sú výkonné generátory a kogeneračné jednotky. Tieto naliehavé úlohy podľa Šmyhaľa vyplynuli z jeho stretnutia s predstaviteľmi ukrajinskej energetickej spoločnosti Ukrenerho.

Kvôli pokračujúcim ruským útokom Zelenskyj minulý týždeň vyhlásil stav núdze v energetickom sektore. Krajina podľa prezidenta nedokáže pokryť viac ako tretinu energetických potrieb. Šmyhaľ v tej súvislosti oznámil, že Ukrajina už nemá ani jednu plne funkčnú elektráreň.

Rusko opakovane ničí energetické objekty v susednej krajine. K energetickej kríze prispieva vlna chladného počasia z posledných dní, keď sa teplota v Kyjeve i ďalších ukrajinských mestách pohybuje okolo mínus 15 stupňov Celzia. Milióny Ukrajincov musia prežívať bez dodávok elektrického prúdu, vody aj tepla.

K problémom ukrajinskej prenosovej sústavy prispieva fakt, že tri funkčné ukrajinské jadrové elektrárne, ktoré v súčasnosti zabezpečujú väčšinu výroby elektriny na Ukrajine, sa nachádzajú na západe krajiny. Východná Ukrajina sa predtým spoliehala na tepelné elektrárne, ktoré boli takmer úplne zničené.

Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 operátori prenosových sústav v EÚ a na Ukrajine postupne zvyšujú možnosti cezhraničného obchodu s elektrinou. Kým v prvých rokoch vojny bola Ukrajina v niektorých obdobiach schopná elektrinu do EÚ vyvážať, neskôr sa situácia kvôli pokračujúcim ruským útokom na energetickú infraštruktúru obrátila a Ukrajina teraz väčšinou elektrinu z EÚ už iba dováža.

9:30 České vládne hnutie Sloboda a priama demokracia (SPD) vrátane ministra obrany Jaromíra Zůnu (za SPD) je proti predaju lietadiel L-159 Ukrajine. Novinárom to pred zasadnutím koaličnej rady povedal predseda SPD a snemovne Tomio Okamura. Lietadlá podľa neho majú síce aktuálne nízku zostatkovú hodnotu, ale ich bojová hodnota je vysoká. Oveľa viac peňazí ako predaj by tiež stálo obstarať náhradu, uviedol Okamura.

Čítajte viac Česká vláda nepredá lietadlá L-159 Ukrajine. Sebecké, kritizuje Petr Pavel

8:35 Ruské drony v noci na dnes poškodili energetickú infraštruktúru v juhoukrajinskej Odeskej oblasti. Oznámil to dnes Oleh Kiper, šéf vojenskej správy oblasti, ktorá je opakovane cieľom ruských útokov. Jeden človek utrpel zranenia.

„V následku nepriateľských aktivít sú škody na obytnej, energetickej a plynárenskej infraštruktúre,“ napísal Kiper na telegrame. Doplnil, že v odeskom okrese bezpilotné lietadlo zasiahlo výškovú obytnú budovu. Poškodené sú dva byty, fasáda domu, jeho zasklené časti, súkromné autá zaparkované pri dome. Škody sú podľa Kipera tiež v areáli bližšie neurčeného objektu kritickej infraštruktúry.

Ruská armáda od jesene každý deň útočí na energetickú infraštruktúru na rôznych miestach na Ukrajine. Moskva tvrdí, že sa snaží ochromiť ukrajinský vojensko-priemyselný komplex, podľa mnohých však tiež chce zlomiť morálku obyvateľov napadnutej krajiny, ktorí sa v silných mrazoch musia vysporiadať s prerušovaním dodávok elektriny, tepla a neraz aj vody.

Ruské dronové a delostrelecké útoky na viacerých miestach v regióne hlási tiež šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Oleksandr Hanža. Škody sú na infraštruktúre, dopravných prostriedkoch alebo na plynovom potrubí. Nikomu sa nič nestalo.

Ruská protivzdušná obrana v noci na dnes podľa Moskvy zneškodnila 92 ukrajinských dronov. Vyše 30 ich zostrelila nad Belgorodskou oblasťou susediacou s Ukrajinou, ďalšie potom nad Saratovskou alebo Voronežskou oblasťou.

Rusko celoplošnú inváziu na Ukrajinu rozpútalo vo februári 2022. Ide o najväčší pozemný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

8:30 V minulom roku podpísalo náborovú zmluvu s ruskou armádou vyše 422.000 ľudí, uviedol v piatok na sociálnej sieti VKontakte podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska a exprezident Dmitrij Medvedev. Presné dôvody poklesu o asi šesť percent nie sú jasné, ale niektoré ruské regióny pre ekonomické problémy znížili miestne bonusy za vstup do armády.

„Pár slov k výsledkom z minulého roka: úloha stanovená najvyšším veliteľom bola splnená. Celkovo 422.704 ľudí podpísalo zmluvy o vojenskej službe. Toto sú konečné čísla, ktoré máme k dispozícii,“ povedal Dmitrij Medvedev vo videu na svojom účte VKontakte. Ďalších asi 32.000 podpísalo zmluvy ako dobrovoľníci.

V roku 2024 profesionálnu zmluvu s armádou podpísalo približne 450.000 ľudí a ďalších 40.000 sa pripojilo k dobrovoľníckym formáciám. Podľa dekrétu prezidenta Putina cudzinci bojujúci za Rusko vo vojne s Ukrajinou získajú ruské občianstvo pre seba a svoje rodiny.

Rusko od začiatku vojny vo februári 2022 spustilo sériu agresívnych náborových kampaní zacielených najmä na vidiek, menšie mestá a etnické menšiny, vrátane osadenstva väzníc.

Za podpis ponúka „kontraktnikom“ základný mesačný žold do 60.000 rubľov (asi 630 eur), pri bojovom nasadení 300.000 rubľov (asi 3160 eur) a viac, náborový bonus 400.000 rubľov (asi 4370 eur). Mnohé regióny ponúkajú ďalšie doplatky, tiež sociálne výhody pre rodinu v prípade smrti vrátane bezplatnej pomoci s bývaním.

Kremeľ sa snaží vyhnúť ďalšiemu kolu mobilizácie a násilnému povolávaniu brancov, pretože čiastočná mobilizácia v septembri 2022 viedla k zriedkavým protestom a exodu mužov v bojovom veku do zahraničia. Informácie o stratách profesionálnych vojakov vo verejnosti nemajú takú politickú citlivosť.

Moskva má stále na bojisku prevahu v ľudských silách; Kyjev počas celej vojny rieši problémy s náborom a odvodom vojakov.

Prezident Putin v minulom roku povedal, že na frontovej línii bolo nasadených 700.000 ruských vojakov. Kremeľ oficiálne údaje o obetiach nezverejňuje, BBC a nezávislá televízia Mediazona sledovaním verejných oznámení od príbuzných a miestnych úradníkov potvrdili najmenej 160.000 zabitých ruských vojakov.

8:25 Varšava potvrdila prípravy na presun deviatich stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu. Rozhodnutie už bolo prijaté na vládnej úrovni a teraz sa rieši s ukrajinským ministerstvom obrany konečná koordinácia presunu lietadiel.

V rozhovore pre program On the Record poľskej televízie TVP World štátny tajomník ministerstva národnej obrany Pawel Zalewski potvrdil prípravu dodávky deviatich stíhačiek MiG-29 pre Kyjev. Po rozhodnutí na vládnej úrovni už proces podľa jeho vyjadrenia pokračuje riešením praktických záležitostí, ako je stav lietadiel, logistika, plánovanie údržby a koordinácia medzi poľskými a ukrajinskými obrannými zložkami.

Poľsko získalo do roku 2004 spolu 44 lietadiel MiG-29, z nich 36 v jednomiestnej verzi a osem dvojmiestnych cvičných MiG-29UB. Z nich 22 kúpilo od Nemecka za symbolické jedno euro za kus v roku 2003 z výzbroje bývalej NDR. Do roku 2024 sa ich počet znížil na 14 (z nich tri dvojmiestne MiG-29UB). Všetky sa blížili k hranici technickej životnosti a majú byť nahradené americkými F-16 a FA-50, v ďalších rokoch aj F-35.

Pre Ukrajinu je MiG-29 vojensky relevantný – má pre tieto stroje vyškolených pilotov, pozemný personál, zbrane a dokáže si ich sama servisovať. V čase ruskej invázie vo februári 2022 sa ich počet v činnej službe odhadoval na zhruba 50, ďalších asi 70 nebolo spôsobilých na let.

Neskôr Kyjev ďalšie Mig-29 získal od Poľska, Slovenska a Azerbajdžanu. Presné údaje o ich súčasnom počte sú utajované, ale vojenskí analytici ho odhadujú na 20 až 40 strojov.

6:00 Rusko neprejavuje žiadny záujem o rokovania vedúce k mierovej dohode a namiesto toho výrazne zvyšuje výrobu zbraní, vyhlásil hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj. Moskva podľa neho plánuje tento rok vyrábať denne až 1000 dronov. Syrskyj to uviedol v rozhovore pre spravodajský portál LB.ua, ktorý zverejnili v nedeľu, informuje agentúra Reuters.

„Vidíme kroky nepriateľa a nie sú žiadne náznaky, že sa pripravujú na nejaké mierové rokovania alebo iniciatívy na bojisku. Naopak, pozorujeme zvýšenie intenzity bojových operácií, počtu útočných nepriateľských zoskupení a objemu výroby úderných zbraní, rakiet a dronov,“ povedal Syrskyj s tým, že Rusko v súčasnosti produkuje denne 404 bezpilotných lietadiel rôznych typov.

Ukrajinská armáda musí podľa neho urobiť všetko pre to, aby plány Moskvy zvýšiť produkciu narušila a spôsobila jej straty s cieľom vytvoriť podmienky pre rokovania. „Nikto nebude uzatvárať dohodu so slabou stranou,“ poznamenal Syrskyj.

Denník The New York Times ešte v septembri minulého roka napísal, že Rusko je schopné ročne vyrobiť približne 30 000 dronov typu Šáhid a že tento počet by mohlo v tomto roku zdvojnásobiť. Šéf Kremľa Vladimir Putin stanovil výrobu dronov za štátnu prioritu.

Ukrajina svoje kapacity na výrobu bezpilotných zbraní po začiatku ruskej invázie vo februári 2022 rýchlo rozvinula a počíta s ďalším pokrokom. Bezpilotné lietadlá považujú vojenskí velitelia za efektívny a lacný prostriedok boja proti ruským dronovým útokom, namiesto použitia rakiet.

Po bezmála štyroch rokoch vojny majú ruské sily pod kontrolou približne 20 percent ukrajinského územia a pri pomalom postupe na východe Ukrajiny zaznamenávajú ďalšie územné zisky, uviedla agentúra Reuters s tým, že Moskva niekoľkokrát do týždňa oznamuje dobytie nových dedín na Ukrajine.

Syrskyj v rozhovore tiež ocenil ukrajinskú armádu za údery hlboko v Rusku, ktoré sú podľa neho jej silnou stránkou. Takto zasiahnutých bolo podľa neho 719 cieľov, pričom vznikli škody vo výške 15 miliárd dolárov, a to hlavne v ruskom ropnom priemysle.