Informoval o tom denník The Times, ktorý sa odvoláva na novú správu iránskych lekárov. Väčšina obetí je mladšia ako 30 rokov, pričom polícia podľa svedkov najčastejšie strieľa do oblasti hlavy, krku alebo hrudníka.
„Toto je genocída pod rúškom digitálnej temnoty,“ popísal situáciu v krajine iránsko-nemecký doktor Amír Parásta. Obeťami sú väčšinou mladí ľudia. Je medzi nimi 23-ročná študentka Robina Amínianová, ktorá sa chcela stať módnou návrhárkou, alebo traja mladí futbalisti, vrátane jedného, ktorý mal iba 17 rokov.
Medzi mŕtvymi je podľa The Times aj 28-ročný študent Jasín Mirzají. Keď 8. januára vyrazil v meste Kermánšáh na svoj prvý protest v živote vraj už tušil, že môže byť aj jeho posledným. „Ak ma zabijú, povedzte všetkým, že som sa stal mučeníkom na ceste za slobodou,“ spomína na synovcove slová jeho strýko Mirzají. Mladík zomrel po strele do hlavy.
Demonštrácie, spočiatku ekonomicky motivované, vypukli koncom decembra v Teheráne a čoskoro sa rozšírili do celej krajiny a zmenili sa na protesty proti režimu. Niektorí účastníci volali aj po smrti iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího či po návrate bývalého korunného princa a predstaviteľa iránskej opozície Rezy Pahlavího, ktorého otec bol zvrhnutý revolúciou v roku 1979.
Čítajte viac Teherán hrozí protestujúcim smrťou, bývalý korunný princ poslal z exilu odkaz. Trump: Irán sa pozerá na slobodu, USA sú pripravené pomôcť
Chameneí tiež prvýkrát od začiatku protestov v sobotu verejne priznal, že pri protestoch boli zabité tisíce ľudí, „niektorí neľudským a brutálnym spôsobom“.
Úplné odpojenie internetu v posledných 12 dňoch zanechalo desiatky tisíc Iráncov v neistote a nevedomosti, či sú ich blízki nažive, alebo či sú mŕtvi, zatiaľ čo režim brutálne potláčal protesty ozbrojenou a neprimeranou silou. Podľa mimovládnej organizácie NetBlocks zostáva pripojenie k internetu v krajine aj naďalej úplne minimálne.
Lekárska správa do sveta prenikla vďaka bezplatnému internetovému pripojeniu prostredníctvom satelitnej služby Starlink, ktorú Iráncom ponúka spoločnosť SpaceX miliardára Elona Muska. Napriek tomu jej používanie nesie veľké riziko. Satelitné vysielanie je režimom zakázané a iránske revolučné gardy pravidelne pátrajú po anténach Starlinku.
Nová úroveň brutality
Očný chirurg Parásta, ktorý ošetroval zranených pacientov už počas protestov po smrti Mahsy Amíníovej v rokoch 2022, podotýka, že aktuálne protivládne demonštrácie nadobúdajú novú úroveň brutality.
„V roku 2022 používali gumové projektily a brokovnice, ktoré ľuďom spôsobovali devastujúce poranenia očí. Teraz nasadzujú vojenské zbrane. To, čo vidíme, sú strelné a šrapnelové zranenia hlavy, krku a hrudníka,“ povedal podľa The Times Parásta, ktorý pomohol vytvoriť sieť lekárov po celom Iráne.
Podľa dostupných správ bezpečnostné zložky tvorené iránskymi revolučnými gardami a milíciami basídž na potlačenie protestov nasadzujú ostrú muníciu a ťažké zbrane, vrátane kalašnikovov a guľometov na pick-upoch. Objavili sa aj správy o zapojení šiitskych milícií Hašíd Šábí z Iraku.
Iránske úrady požadujú za vydanie tiel ľudí zabitých pri nepokojoch premrštené sumy. Pár z Isfahánu sa podľa denníka The Times niekoľko dní márne snažil v nemocniciach nájsť svoju dcéru. Nakoniec musel bezpečnostným zložkám zaplatiť 700 miliónov tomanov (približne 4 300 eur). Potom rodičia išli päť hodín do iného mesta, kde našli telo svojej dcéry pohodené v opustenom hrobe.
Telá sú tajne prevážané a pochovávané bez evidencie i identifikácie blízkymi a rodinnými príbuznými. O obetiach potom neexistujú žiadne záznamy, prípadne je ich vydanie podmieňované vysokým výkupným.
Čítajte viac Irán už neprotestuje len za slobodu. Ide o každodenné prežitie, a režim to vie, hovorí Matouš Horčička
Vláda sľubuje zrušenie blokády internetu zruší
Iránske úrady avizovali, že do štyroch dní ukončia blokovanie prístupu na internet v krajine. Podľa viceprezidenta pre vedu, techniku a znalostnú ekonomiku Hosejna Afšina bude situácia „normalizovaná“ do piatka, informovala agentúra DPA, píše TASR.
Toto rozhodnutie bolo podľa úradov prijaté v reakcii na straty, ktoré blokáda internetu spôsobovala digitálnej ekonomike.
Iránska populácia je od internetu odrezaná od 8. januára, ktorý bol 12. dňom protivládnych protestov vyvolaných predovšetkým prudkým znehodnotením národnej meny, eskalujúcou infláciou a rôznymi ďalšími ekonomickými ťažkosťami.
Blokovanie internetu spôsobilo, že do zahraničia sa dostalo len málo správ o násilnostiach, ktoré sprevádzali najnovšiu vlnu masových protestov v Iráne. Nefunkčné boli aj telefónne služby, a to pevné aj mobilné linky.
