„Keďže spojenci ako Venezuela, Sýria a Irán sú ostreľovaní alebo bombardovaní, Putinove sľuby na medzinárodnej scéne sú vnímané ako prázdnejšie než kedykoľvek predtým a jeho klamstvá ako menej presvedčivé,“ poznamenáva denník.
Washington Post zároveň zdôrazňuje, že podľa analytikov dôvera vo Vladimira Putina rýchlo klesá – a to v Rusku i na medzinárodnej scéne, najmä v očiach Donalda Trumpa, kľúčových spojencov Moskvy a provojnovej komunity. Po zajatí Nicolasa Madura a americkej podpore protestov v Iráne sa Putin obmedzil na výzvu USA k dodržiavaniu medzinárodného práva.
Čítajte viac Britský exvýsadkár pre Pravdu zhodnotil zásah USA vo Venezuele. Mohli by Európania uniesť Trumpa, keby napadol Grónsko?
Obzvlášť nešťastnou pre Putinov režim bola epizóda zaistenia ruského ropného tankera Američanmi v Atlantiku po týždňovej naháňačke, do ktorej bola zapojená jadrová ponorka a ruské lietadlá. Putin na to verejne takmer nereagoval.
„Putinova reakcia vyzerá zvláštne, ale je veľmi logická: neútočí na Trumpa, pretože dúfa v symetrické pochopenie ruských potrieb. Putin vie, že ak bude reagovať prehnane, ak ukáže, že ho to bolí, všetci uvidia jeho slabosť,“ poznamenal politológ Vladimir Pastuchov.
V Rusku tiež narastá rozhorčenie nad „večnou“ vojnou na Ukrajine, ktorá už trvá dlhšie ako účasť Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne. Blogeri podporujúci vojnu píšu o porážke, stratách a o tom, že plody vojny poputujú do USA a Číny. Prieskumy ukazujú prudký nárast pesimizmu a takmer univerzálnu túžbu po mieri.
