„Prezident Putin skutočne dostal prostredníctvom diplomatických kanálov tiež návrh, aby sa stal členom Rady mieru. V súčasnosti skúmame všetky detaily tohto návrhu,“ vyhlásil podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. “Veríme, že po kontaktoch s americkou stranou objasníme všetky nuansy,“ dodal hovorca. Peskov ale nepriblížil, aký postoj by k návrhu mohol prezident zaujať. Putin však už v minulosti ocenil Trumpove snahy o vyriešenie konfliktov.
„Naozaj toho (Trump) robí veľa, aby vyriešil zložité krízy, ktoré trvali celé roky či dokonca desaťročia,“ povedal Putin ešte vlani v októbri. V súvislosti so situáciou na Blízkom východe ruská hlava štátu tiež zdôraznila, že „pokiaľ by sa podarilo dosiahnuť všetko, o čo sa Donald usiloval… pôjde o historický moment“.
Čítajte viac S Trumpom prichádza mier, vyhlásil Orbán a prijal pozvanie do jeho Rady mieru
Pozvanie dostala aj Leyenová
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová dostala pozvanie, aby sa pripojila k tzv. Rady mieru pre Pásmo Gazy, ktorá je súčasťou mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa. V pondelok to oznámil hovorca EK Olof Gill. Cieľom tejto rady je dohliadať na správu a rekonštrukciu v tejto palestínskej enkláve. TASR o tom informuje podľa správy portálu Euronews.
„Môžem potvrdiť prijatie pozvánky, za ktorú ďakujeme,“ povedal Gill. Leyenová je podľa neho v úzkom kontakte s lídrami EÚ vo všetkých geopolitických otázkach. „Cieľom je dosiahnuť mier a prispieť ku komplexnému plánu na ukončenie konfliktu v Gaze,“ dodal hovorca. Podľa agentúry AP neuviedol, či predsedníčka EK pozvanie prijala.
Trumpova Rada mieru by sa potenciálne mohla stať rivalom Bezpečnostnej rady OSN, ktorá vznikla po druhej svetovej vojne, poznamenala v pondelok AP. Pätnásťčlenná BR OSN, kde má päť stálych členov právo veta, naráža v posledných rokoch opakovane na veta uznesenia zo strany stálych členov. Tými sú Rusko, USA, Čína, Británia a Francúzsko.
Ruská invázia na Ukrajinu a vojna v Pásme Gazy medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas narušili dobré vzťahy Moskvy a Izraela, kde žije veľká komunita ľudí ruského pôvodu, pripomína AFP. Kremeľ opakovane kritizoval ofenzívu Izraela po útoku hnutia Hamas zo 7. októbra 2023 a vyzýval na zdržanlivosť.
Trump pozval 60 krajín, aby sa pridali k Rade mieru, no stále členstvo podmienil platbou vo výške jednej miliardy dolárov, zatiaľ čo on sám by v nej mal doživotné predsedníctvo. Rada je súčasťou Trumpovho mierového plánu, s ktorým súhlasili Izrael aj palestínski militanti z hnutia Hamas. V Pásme Gazy platí od 10. októbra 2025 prímerie a vznik rady je súčasťou implementácie jeho druhej fázy.
Čítajte viac Chcete byť členom Trumpovej Rady mieru? Pripravte si miliardu dolárov
Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó podľa agentúry AP miestnym médiám medzitým povedal, že premiér Viktor Orbán súhlasí s pozvaním. Podľa oficiálneho vyhlásenia vietnamskej diplomacie rovnaký krok urobil aj generálny tajomník vietnamskej komunistickej strany To Lam. Reuters píše, že pozvánku dostal tiež kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev, ktorý sa rozhodol k Rade mieru pripojiť. Vstúpi do nej tiež uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev. Rovnako sa rozhodol aj bieloruský autoritársky líder Alexander Lukašenko, uviedol jeho hovorca podľa Reuters. Bielorusko je verným spojencom Moskvy, umožnilo napríklad ruskej armáde, aby z jeho územia vo februári 2022 vpadla na Ukrajinu. Pozvánku do Rady mieru dostal tiež poľský prezident Karol Nawrocki, píše server onet.pl s odvolaním sa na dva zdroje. Nawrocki patrí k veľkým Trumpovým stúpencom.
