Pokúsi sa Trump obsadiť Grónsko alebo dokonca Kanadu?
Podľa mňa prezident USA naozaj túži po tom, aby anektoval Kanadu, no hovorí to aj preto, aby Kanaďanov troloval a nahneval ich. Obsadenie Grónska myslí úplne vážne. Je ním posadnutý, pretože Trump je ako malý chlapec. Keď mu poviete, že niečo nemôže urobiť, tak to jednoznačne chce spraviť. Dáni aj Američania mu hovoria, že Grónsko nemôže ovládnuť. Trumpova reakcia je však taká, že on to zariadi. Myslím si tiež, že prezident nerozumie tomu, ako Grónsko vyzerá na mape. Podľa neho je ešte oveľa väčšie, než v skutočnosti. Hovoril o tom aj novinárom, nech sa pozrú, aké je obrovské. Trump to teda s Grónskom myslí úplne vážne. Je to jeho najnebezpečnejšia fixácia, pretože ak by sa to zvrhlo do ešte väčšej konfrontácie, či dokonca násilia, mohlo by to zničiť NATO. Rozkaz na vojenskú anexiu Grónska by bol nelegálny, ale v Pentagone by sa našiel nejaký právnik, ktorý by tvrdil, že je to v poriadku. A potom by si ruský líder Vladimir Putin a ďalší povedali, že nastal čas využiť to, čo robí americký prezident.
Trump po nástupe do Bieleho domu, samozrejme, nezastavil do 24 hodín ruskú vojnu, ako tvrdil, že urobí. Dokázal vôbec niečo v súvislosti s Ukrajinou?
Vždy keď Trump povie, že na Ukrajine niečo dosiahol, Putin na to reaguje tak, že pošle na Kyjev drony a zabíja civilistov. Myslím si, že Rusi už majú Trumpa dosť. V skutočnosti ich nezaujíma, čo hovorí. V istých momentoch im bol užitočný, ale nikto z ľudí na americkej strane aj tak nevie, čo robí. Vyslanec Steve Witkoff ani netuší, čo robí. Rusi preto len pokračujú v tom, o čom som písal už počas Trumpovho prvého funkčného obdobia. Správajú sa tak, akoby USA neexistovali. Preto hovorím, že americký prezident na Ukrajine nič významné nedokázal. Ukrajinská hlava štátu Volodymyr Zelenskyj to hrá dobre. Hovorí, že chce rokovať, predkladá návrhy a tvrdí, že dohoda je blízko. Trump miluje takýto prístup. Ale ten, kto nechce mier, je Putin.
Pokúsim sa teda trochu zhrnúť Trumpovu zahraničnú politiku. Zavádza a ruší clá prostredníctvom príspevkov na svojej sociálnej sieti Truth Social, bombardoval Irán, uniesol Nicolása Madura z Venezuely, podarilo sa mu dosiahnuť aspoň istý pokrok v Gaze, no nezískal Nobelovu cenu za mier, hoci od futbalovej federácie FIFA dostal v podstate vymyslené ocenenie. Ako teda vnímate jeho zahraničnú politiku?
Trochu ironicky dodám, že je šokujúce, že prezident, ktorý spustil vojenské dobrodružstvá po celom svete, nezískal Nobelovu cenu za mier. Pri Trumpovi vidíme niečo, čo sa neraz prejavuje u autokratických prezidentov, ale aj u demokratických šéfov Bieleho domu. Keď ich frustruje domáca agenda, pustia sa do vecí, ktoré môžu kontrolovať – teda do zahraničnej politiky a vojenských záležitostí. Trump má tendenciu využívať armádu, pretože v USA je to jediná inštitúcia, ktorá naozaj musí poslúchať jeho rozkazy. Myslím si, že sa voličom snaží odkázať, aby neriešili veci, ktoré sa dejú doma. Aby sa nezaoberali dokumentmi sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina, klesajúcou popularitou prezidenta, rastúcou infláciou či clami, ktoré ľuďom zhoršujú život. Trump chce, aby sa Američania pozerali na neho – veď je vraj hrdina v Caracase, osloboditeľ v Teheráne a ochranca Grónska. Šéf Bieleho domu má však problém. Väčšina ľudí v USA sa vo všeobecnosti nestará o zahraničné záležitosti. Je to tragické, ale keď sa Američanov opýtate, kde je Grónsko, Slovensko alebo Francúzsko, mnohí odpovedia, že im je to jedno. Napriek tomu sa Trump usiluje, aby v medzinárodnej politike vyzeral ako silný a rozhodný víťaz, pretože s domácou agendou má veľké problémy.
Čítajte viac Posadnutosť pokračuje. Trump neustúpil ani európskym vojakom v Grónsku. Obetuje prezident NATO?
Je Amerika na globálnej scéne silnejšia alebo slabšia ako pred rokom?
Je oveľa slabšia. Robíme veci, ktoré z nás robia terč posmechu. Po Trumpovom oznámení o vytvorení Zlatej flotily a triedy bojových lodí, ktoré by mali niesť jeho meno, sa museli v Pekingu váľať po zemi od smiechu. Tieto plavidlá nikdy nepostavia. Trump nevie, o čom hovorí, a aktívne podkopáva NATO, čo nás všetkých oslabuje. Americké sily roztrúsil po celom svete. Aby mohol vykonať operáciu vo Venezuele, presunul do Karibiku bojovú skupinu lietadlovej lode USS Gerald Ford. Viete, že som veľa rokov učil stratégiu na US Naval War College. Myslím si, že môžem s istou autoritou povedať, že Karibik je bezpečný. Je to jediné miesto, kde USS Gerald Ford naozaj nepotrebujeme. Táto loď by mala byť v Perzskom zálive alebo v severnom Atlantiku. Trump je však ako mačiatko, ktoré po celom svete naháňa bod z laserového ukazovadla. Oslabuje Ameriku, naše sily sú roztrieštenejšie a naši nepriatelia to vedia.
Čítajte viac KVÍZ: Nový záliv, stretnutie s Putinom či nobelovka. Ako dobre poznáte Trumpa od jeho návratu k moci?
V rozhovore pre New York Times dostal Trump otázku, či existujú nejaké hranice jeho moci. Odpovedal, že nepotrebuje medzinárodné právo a že je obmedzený iba vlastnou morálkou. Tá však podľa prezidentových kritikov neexistuje a Trump je obklopený krajne pravicovými ideológmi, ako je napríklad zástupca šéfa kancelárie Bieleho domu Stephen Miller. Stanú sa Spojené štáty oficiálne neokoloniálnou imperiálnou krajinou? Trump si už vlastne privlastňuje západnú pologuľu.
Miller je dnes v podstate americký premiér. Niektorí moji kolegovia a priatelia z akademickej obce, ktorí Trumpa sledujú, sa pýtajú, či prezident nechcel povedať, že ho obmedzuje len vlastná smrteľnosť. (V angličtine sú to podobné slová – morality (morálka) a mortality (smrteľnosť), pozn. red.) Teda že kým žije, môže robiť, čokoľvek chce. Ak Trump o sebe tvrdí, že má dobrú morálku, veľa to vypovedá o tom, v akej situácii sa nachádzame. V zahraničných záležitostiach však zrejme naozaj cíti, že si môže robiť, čo sa mu zachce. Je ako malý chlapec s vojačikmi, ktorý si ich svojvoľne rozmiestňuje. Ako som už povedal, vychádza to aj z toho, že sa mu v domácej politike nedarí tak, ako by chcel. Je to vlastne dobrý signál – no, samozrejme, zlý pre americkú zahraničnú politiku. V nej, ako aj v bezpečnostných otázkach, má Trump ako prezident v rámci systému veľkú moc. Neviem, kam chce až zájsť, ale skôr či neskôr mu dôjdu miesta, ktoré sa dajú bombardovať, a bude musieť čeliť realite.
Keď sme sa rozprávali pred prezidentskými voľbami v roku 2024, povedali ste, že považujete Trumpa za existenčnú hrozbu pre americkú demokraciu. Čo vám v tejto oblasti ukázal prvý rok jeho pôsobenia v úrade?
Že predstavuje ešte väčšiu hrozbu, než sme si mysleli. Zároveň som však optimista. Počas prvých troch alebo štyroch mesiacov v Bielom dome Trump vytvoril tím, ktorý bol veľmi dynamický a jasne zameraný na ničenie amerických demokratických inštitúcií. Tlačil na univerzity, právnické firmy, médiá a robil zmeny v armáde, FBI a bezpečnostných zložkách. Trumpov problém však spočíva v tom, že jeho ľudia sú neschopní. Majú tendenciu viac bojovať medzi sebou než s kýmkoľvek iným. Za rok sa preto mnohé Trumpove plány rozpadli, čo ma naozaj prekvapilo. Napríklad všetky snahy stíhať prezidentových oponentov sa zmenili na obrovskú hanbu a obvinenia súdy zosmiešnili. Trumpov pokus poslať vojakov do ulíc sa musel zastaviť, pretože ho nepodporili súdy – dokonca ani Najvyšší súd. Má imigračnú službu ICE, ktorá pobehuje po Amerike a mláti ľudí, no krajina sa obracia proti nej. Podľa prieskumov si po prvýkrát väčšina voličov myslí, že ICE by bolo v podstate treba zrušiť. To je veľmi dôležité, pretože imigrácia bola jedinou témou, ktorú Donald Trump skutočne ovládal. Teraz však nad ňou stráca kontrolu. Vidíme teda paradoxnú situáciu: Trump je oveľa slabší než povedzme ešte pred šiestimi mesiacmi, no zároveň je zúfalejší a nebezpečnejší.
Pripomínajú teraz USA plutokraciu či oligarchiu?
Áno. Sme svedkami otvorenej korupcie. Trump úplne bez výčitiek svedomia ľuďom odkazuje, že ak mu dajú peniaze, niečo pre nich urobí. Pre republikánov to však nie je udržateľný politický model. Podľa mňa konečne pochopili, že niektoré veci, ktoré prejdú Trumpovi, ostatní nezvládnu. Alebo, ako hovorí jeden z mojich priateľov Rick Wilson (známy bývalý republikánsky politický stratég, pozn. red.), trumpizmus sa nerozširuje. Neprenáša sa. Pokiaľ je Trump na vrchole moci, môže kryť veľa ľudí. No myslím si, že mnohí republikáni si už dokážu predstaviť situáciu, ktorá príde po Trumpovi, a majú z nej obavy.
Takže je už z Trumpa takmer chromá kačica – lame duck – ako sa tradične hovorí americkému prezidentovi, keď sa mu končí mandát? Napríklad podľa analýzy prieskumov týždenníka Economist má prezident negatívny rating mínus 16, pozitívne ho hodnotí 40 percent Američanov, negatívne 56 percent, päť percent nevie. A republikán už, samozrejme, nemôže opäť kandidovať.
Trump ešte nie je chromá kačica. Zatiaľ je to len krívajúca kačica. Ak však demokrati získajú v novembrových kongresových voľbách Snemovňu reprezentantov – čo si myslím, že sa stane – jeho vláda sa v podstate skončí. Hoci ho zákonodarný zbor neodvolá z funkcie, bude čeliť impeachmentu. Cez Kongres Trumpovi neprejdú návrhy zákonov, clá ani ďalšie opatrenia. Posledné dva roky svojho pôsobenia v Bielom dome strávi tým, že sa bude chrániť. Možno teda máme pred sebou už len rok skutočného Trumpovho vládnutia. Prezident tiež stráca doterajších spojencov, ktorí odchádzajú z politiky. Jeho nepriateľkou sa stala Marjorie Taylor Greene. Podobne aj kongresman Thomas Massie z Kentucky, ktorý sa hlásil k princípom Trumpovho hnutia MAGA. Nečakal som to. Myslel som si, že Trumpovi ľudia vytvoria jednotnejší front. Nepredpokladal som ani to, že Elon Musk sa v podstate stane vyhnancom vo Washingtone, kde už nie je vítaný. Jeho Úrad pre efektivitu vlády (DOGE) zrušili skôr, než sa plánovalo. Niektorých ľudí, ktorých pre Muska prepustili, teraz potichu prijímajú späť, pretože ich vláda potrebuje. Viete, šéfom Úradu pre manažment a rozpočet, ktorý má na starosti implementáciu prezidentovej agendy, je Russell Vought. To je skutočný trumpovský fanatik. Myslel som si, že takých ľudí bude vo vláde viac. Mnohí z nich sú však jednoducho neschopní, vypočítaví a sebeckí.
Pozrite sa na zástupcu riaditeľa FBI Dana Bongina. Keď nastúpil do funkcie, hovoril som, že je desivé, aby niekto taký smiešny bol na takom poste. Bongino už však ohlásil odchod. Priznal, že vládna práca je náročná, nepáči sa mu, a tak sa vracia k podcastom. Bol som 25 rokov zamestnancom vlády, takže viem, že je to ťažké, často otravné, máte menej peňazí a dlhý pracovný čas. Bongino to robil asi osem mesiacov a povedal, že ide domov. Musím priznať, že som to od neho ani od jeho šéfa Kasha Patela nečakal. Myslel som si, že rozložia FBI zvnútra. Namiesto toho Bongino odišiel a Patel chodí s priateľkou na výlety do Las Vegas a Nashvillu. Skutočná oddanosť Trumpovi zrejme predsa len vyzerá trochu inak.
