Napísala o tom agentúra AFP. Niektorí obyvatelia ostrova plnia mrazničky potravinami a kanistrami vodou či benzínom, nakupujú generátory. Iní spriadajú plány na evakuáciu.
Ulrikke Andersenová, ktorá sa živí prenájmom turistických ubytovaní, sa domnieva, že možnosť vojny existuje. „Mám pocit, že stať sa to môže, a človek si hneď začne predstavovať, čo by robil. Keď som na prechádzke, keď venčím psa, predstavujem si, ako by vyzerali tieto ulice. Žijem tu pokojne už 40 rokov,“ zverila sa AFP.
Televízor v jej obývacej izbe, obložený dekoráciami s motívmi domorodých Inuitov, vysiela stále dookola zábery amerického prezidenta. Ten úplne ignoruje prianie Grónčanov, ktorí ašpirujú na získanie nezávislosti, rovnako ako námietky Dánska, ktoré nad najväčším ostrovom sveta držia ochrannú ruku. Trump vyhlasuje, že chce toto arktické územie „tak či onak“ získať do vlastníctva USA.
Čítajte viac Trump tvrdo udrel: Kvôli Grónsku zavádza desaťpercentné clo pre osem krajín. Nenecháme sa zastrašiť, reagujú Európania
Ostrov, ktorý je z 81 percent pokrytý ľadom, nemá cestné spojenie. Približne 20-tisíc obyvateľov Nuuku sa tak z hlavného mesta môže v prípade potreby dostať jedine lietadlom či po mori.
„Skôr som bola pripravená za svoju krajinu zomrieť, ale keď som potom mala dieťa, všetko sa zmenilo,“ hovorí Ulrikke s odkazom na svoju dvanásťročnú nevlastnú dcéru Anike.
Ulrikke preto zvažuje dva únikové plány. V prípade plazivého prevzatia kontroly nad ostrovom zo strany Spojených štátov chce táto štyridsiatnička odletieť s celou rodinou do Dánska, krajiny, ktorej sú občanmi. V prípade náhlej vojenskej invázie ujde loďou do chaty vo fjorde.
„Môžeme loviť, rybárčiť, žiť z prírody. Sme vo všetkých smeroch zvyknutí žiť v extrémnych podmienkach a máme aj všetko, čo potrebujeme, ako toaletný papier, kávu, čaj,“ opisuje. Také podmienky „máme vo svojej DNA“ ako národ, ktorý na prežitie potrebuje len harpúny, pušky a rybárske háčiky," hovorí. Až im dôjdu zásoby, chystá sa Ulrikke s rodinou vrátiť na farmu na juhu ostrova, do oblasti, ktorá je dostatočne úrodná pre chov oviec a poľnohospodársku činnosť.
V tomto druhom scenári by však jej 79-ročný otec a 71-ročná matka, ktorí bývajú o poschodie vyššie, s nimi ísť nemohli, hoci na lodi aj v chate je miesto pre desať osôb. Rodičom to už oznámila. „Oni to chápu, pretože som im povedala, že potrebujeme ľudí, ktorí sú schopní prežiť a prispôsobiť sa životu v úplnej núdzi. Pre nich by to bolo príliš ťažké a oslabilo by to skupinu,“ zdôrazňuje Ulrikke.
„V kultúre Inuitov je prežitie absolútnou prioritou. Ak niektorí členovia skupiny spotrebujú príliš veľa zdrojov a komunitu oslabujú, obetujú sa,“ vysvetľuje a na okamih prejavia potláčané emócie.
Grónske úrady nevydali žiadne pokyny, ako sa pripraviť na prípadnú krízu. Možno preto, že obyvateľstvo je na extrémne situácie na vysokom severe zvyknuté, možno preto, aby zbytočne nevyvolali paniku, píše AFP. Supermarkety sú naďalej dobre zásobené a nezdá sa, že by ľudia skupovali tovar základné potreby.
„Premýšľam, kde by som sa schovala a aké lieky by sme mali nakúpiť,“ hovorí študentka Nuunu Binzerová. „Ale ešte som to neurobila,“ dodáva.
Šesťdesiatdvaročná podnikateľka Inger Brandtová naopak uisťuje, že zostane: „Neodídem, budem sa snažiť pomáhať svojej krajine, kým mi to sily dovolia. Odísť môže byť lákavé, ale je nás tak málo, že sa navzájom potrebujeme.“
Dánsko posiela do Grónska ďalších vojakov
Do Grónska smeruje väčší počet dánskych vojakov vrátane náčelníka generálneho štábu Petera Boysena. S odvolaním sa na armádu o tom dnes informovala dánska televízna stanica TV2. Dánsko už skôr uviedlo, že do grónskej metropoly Nuuk vyslalo približne stovku vojakov a podobný počet sa nachádza aj v meste Kangerlussuaq na juhozápade arktického ostrova. Dánsko a Grónsko čelia tlaku prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa, ktorý od Kodane žiada predaj Grónska, ktoré je autonómnou časťou Dánskeho kráľovstva.
Dánsko v Grónsku organizuje cvičenie Arctic Endurance, do ktorého sa zapojilo niekoľko európskych členov Severoatlantickej aliancie. Napríklad Nemecko vyslalo do Grónska niekoľko vojakov na prieskumnú misiu, aby preverili, ako by mohlo Berlín podporiť Dánsko pri obrane Arktídy. Nemeckí vojaci sa cez víkend vrátili späť do vlasti.
Novo vyslaní dánski vojaci, ktorí do Grónska priletia dnes večer, mieria podľa informácií armády do Kangerlussuaqu. TV2 poznamenala, že skutočnosť, že do Grónska cestuje aj Boysen, je významným signálom.
Čítajte viac Posadnutosť pokračuje. Trump neustúpil ani európskym vojakom v Grónsku. Obetuje prezident NATO?
Trump tvrdí, že USA potrebujú získať Grónsko kvôli svojej národnej bezpečnosti. Ak sa tak nestane, hrozí podľa amerického prezidenta to, že sa ostrov dostane pod vplyv Ruska a Číny.
Arktický ostrov bol do 50. rokov 20. storočia dánskou kolóniou a v roku 1979 získal čiastočnú autonómiu po zriadení vlastného parlamentu. Kodaň má stále pod kontrolou zahraničné záležitosti, obranu či menovú politiku Grónska. V roku 2009 získalo Grónsko na základe referenda možnosť vyhlásiť úplnú nezávislosť.
