Ešte pred nástupom do funkcie Carney bez váhania označoval Peking za hlavnú bezpečnostnú hrozbu pre Kanadu. Po minulotýždňovom stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom však zvolil výrazne zmierlivejší tón. „Berieme svet taký, aký je. Nie taký, aký by sme si priali,“ povedal Carney novinárom.
Zároveň sa podľa idnes.cz. objavujú informácie, že Donald Trump presúva svoju pozornosť práve na Kanadu. Podľa stanice NBC News sa prezident USA v rozhovoroch so svojimi poradcami čoraz častejšie sťažuje na zraniteľnosť Kanady voči rivalom Spojených štátov v Arktíde, medzi ktorých radí Rusko aj Čínu.
„Konsolidácia“ západnej hemisféry
Ochrana severnej hranice Kanady má byť kľúčovou súčasťou jeho vízie „konsolidácie“ západnej hemisféry. „Trump je naozaj znepokojený tým, že USA naďalej strácajú vplyv v západnej hemisfére, a sústredia sa na túto otázku,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ.
Vzťahy medzi Ottawou a Washingtonom sa pritom po Trumpovom návrate k moci citeľne zhoršili. Prispeli k tomu jeho vyjadrenia o možnom pripojení Kanady ako 51. štátu USA aj rozhodnutie uvaliť clá na kanadský tovar.
Kanada zároveň čelí revízii obchodnej dohody medzi USA, Kanadou a Mexikom, ktorú Trump označuje za zbytočnú. Ottawa preto reaguje diverzifikáciou svojich obchodných vzťahov, a to aj smerom ku krajinám, ktoré sú považované za rivalov Spojených štátov.
Carney sa stal prvým kanadským premiérom, ktorý od roku 2018 navštívil Čínu. Vzťahy medzi oboma krajinami vtedy výrazne poškodilo zadržanie finančnej riaditeľky Huawei Meng Wan-čou na žiadosť USA.
Premiér otvorene priznal, že jeho návšteva Pekingu má pragmatický rozmer – snahu zabezpečiť Kanade miesto v novom globálnom usporiadaní. „Nové strategické partnerstvo“ medzi Ottawou a Pekingom označil za prípravu na „nový svetový poriadok“.
„Spoločne môžeme nadviazať na to najlepšie z minulých vzťahov a vytvoriť nové vzťahy prispôsobené novým globálnym realitám,“ uviedol Carney s tým, že by to mohlo „zlepšiť“ multilaterálny systém, ktorý „v posledných rokoch čelil veľkému tlaku“. Hoci amerického prezidenta Donalda Trumpa menovite nespomenul, z jeho slov bolo zrejmé, na koho naráža. Podľa Carneyho sú súčasné vzťahy s Čínou „predvídateľnejšie a výsledky sú vidieť“.
Kanada sa s Čínou zároveň dohodla na zmiernení ciel na dovoz elektromobilov výmenou za zníženie ciel na vybrané poľnohospodárske produkty. Tento krok však znepokojuje americké automobilky, ktoré s čínskymi výrobcami súperia o kanadský trh.
Americký obchodný zástupca Jamieson Greer dohodu označil za „problematickú“ a varoval, že Kanada ju môže časom ľutovať. Trump naopak vyhlásil, že ak Kanada vidí priestor na dohodu s Čínou, mala by ju využiť.
Európa hľadá svoju vlastnú cestu
Kanada pritom nie je jedinou západnou krajinou, ktorá prehodnocuje svoj postoj k Číne. Do Pekingu v decembri vycestoval francúzsky prezident Emmanuel Macron, v januári ho nasledoval írsky premiér Micheál Martin – prvý po viac než desiatich rokoch. Podľa stanice RFI tieto kroky poukazujú na „hlboké rozdiely v názoroch na to, ako by sa Európa mala postaviť medzi nespoľahlivú Ameriku a asertívnu Čínu“.
Írsko patrí medzi málo krajín EÚ, ktoré majú s Čínou obchodný prebytok, najmä vďaka prítomnosti amerických farmaceutických a technologických firiem, ktoré z krajiny zásobujú ázijské trhy. Zároveň je však Dublin mimoriadne citlivý na zmeny nálad vo Washingtone. Hrozby Trumpovej administratívy o obmedzení daňových úľav preto nútia írsku vládu hľadať nové stratégie.
Podľa nemeckých médií sa do Číny vo februári chystá aj kancelár Friedrich Merz, čo neuniklo pozornosti čínskych médií. Portál Global Times návštevu spája s hospodárskymi problémami Nemecka, ktoré prehlbujú aj americké clá. „Kľúčové teraz je, aby Nemecko odložilo svoje predchádzajúce nepochopenie Číny, zaujalo realistický postoj a zapojilo sa do praktickej, konkrétnej spolupráce. Potom by potenciál čínsko-nemeckej spolupráce mohol zostať silný a sľubný,“ uvádza portál.
Trump a paradox posilňovania Číny
Think-tank European Council on Foreign Relations (ECFR) upozorňuje, že Trumpovo spochybňovanie liberálneho medzinárodného poriadku paradoxne vytvára priestor na užšie vzťahy s Pekingom. Štáty podľa neho získavajú „voľnosť na nadviazanie silnejších väzieb s Čínou, pretože už necítia potrebu podriaďovať sa aliančnému systému vedenému USA“. V dôsledku toho „Trump robí Čínu znova veľkú“.
ECFR sa odvoláva na prieskum z novembra minulého roka, podľa ktorého respondenti z 21 krajín očakávajú rast globálneho vplyvu Číny, zatiaľ čo význam USA má klesať. V rámci EÚ rovnaký podiel opýtaných – osem percent – označuje Čínu aj USA za „protivníka, s ktorým sme v konflikte“.
Čínu považuje za spojenca päť percent Európanov, Spojené štáty len 16 percent, čo je vzhľadom na dlhoročné spojenectvo prekvapivo málo. Analytici dodávajú, že v kontexte napätia okolo Grónska môže skepsa Európanov voči USA ešte rásť.