Rada pre mier je v návrhu svojej charty opísaná ako medzinárodná organizácia, ktorej cieľom je podpora stability, obnova spoľahlivej a zákonnej správy a dosiahnutie trvalého mieru v oblastiach postihnutých či ohrozených konfliktmi. Najprv by sa zaoberala konfliktom v Pásme Gazy a potom by sa mala rozšíriť na riešenie ďalších konfliktov, píše Reuters.
„Pozvanie sme dostali, naši diplomati na tom pracujú,“ povedal Zelenskyj novinárom v rozhovore cez WhatsApp s tým, že je pre neho „veľmi ťažké predstaviť si, ako by sme mohli byť v akejkoľvek rade spoločne s Ruskom“.
Kremeľ v pondelok potvrdil, že ponuku členstva dostal tiež ruský prezident Vladimir Putin. Neuviedol, či ju hlava ruského štátu plánuje prijať. Rusko už takmer štyri roky vedie vojnu proti susednej Ukrajine.
Agentúra Bloomberg predtým uviedla, že pozvánku do rady dostali lídri zhruba 50 krajín. K členstvu v rade sa podľa médií zatiaľ prihlásili Vietnam, Maďarsko, Kazachstan, Uzbekistan alebo Bielorusko.
Medzi pozvanými je tiež Chorvátsko, uviedla v utorok agentúra HINA s odvolaním sa na zdroje z chorvátskej vlády. Kabinet sa podľa nich bude len radiť, ako s pozvánkou naloží. V pondelok vláda v Ľubľane uviedla, že členstvo v rade bolo ponúknuté tiež slovinskému premiérovi Robertovi Golobovi. Podľa neoficiálnych zdrojov, na ktoré sa odvoláva agentúra STA, premiér nemá v úmysle pozvanie prijať.
Trumpova Rada mieru by sa potenciálne mohla stať konkurentom Bezpečnostnej rady OSN, ktorá vznikla po druhej svetovej vojne, poznamenala predtým AP. Pätnásťčlenná BR OSN, kde má päť stálych členov právo veta, naráža v posledných rokoch opakovane na odpor niektorých z nich. Stálymi členmi sú Rusko, USA, Čína, Británia a Francúzsko.
Agentúra AP zverejnila výber fotografií, ktoré jej reportéri tento rok zachytili na Ukrajine, brániacej sa už štvrtý rok rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.
Čítajte viac Francúzsko odmietlo Trumpovu Radu mieru, Kanada za ňu nechce platiť. Orbán zatiaľ súhlasil ako jediný
