Šéf ruskej diplomacie na tlačovej konferencii podľa agentúry Interfax tvrdil, že Moskva je odhodlaná nájsť diplomatické riešenie vojny, ktorú vedie už štvrtý rok proti Ukrajine, a obvinil Európu z marenia iniciatív. Kyjev, naopak, v nedávnej minulosti opakovane vinil Moskvu z podkopávania mierového procesu.
„Európa je v skutočnosti zdrojom všetkých najväčších pohrôm ľudstva, počnúc otroctvom, kolonializmom a rozpútaním dvoch svetových vojen s kolosálnym počtom obetí,“ vyhlásil Lavrov na dnešnej tlačovej konferencii sumarizujúcej diplomatické aktivity Ruska v roku 2025. Ruský vrcholný diplomat ďalej podľa agentúry RIA Novosti tvrdil, že európske krajiny túto mentalitu nedokážu nijako zmeniť.
Podľa agentúry TASS zároveň uviedol, že v niektorých európskych krajinách sa objavili „zdravé sily“. „Zdravé sily v Európe sa konečne prebudili, ich hlasy sú počuť,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie. „A to nielen v Maďarsku, na Slovensku a v Českej republike, ale aj v Nemecku a Francúzsku,“ dodal s tým, že ide o „sily, ktoré sa zaujímajú predovšetkým o vlastné národné záujmy, skôr než o imperiálne ambície“.
Rusko 24. februára 2022 vpadlo na Ukrajinu a rozpútalo tým najväčší pozemný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Moskva inváziu odôvodňovala napríklad zámerom Kyjeva vstúpiť do NATO a ruský prezident Vladimir Putin hovoril o potrebe „demilitarizácie“ a „denacifikácie“ Ukrajiny. Väčšina západných krajín vrátane Spojených štátov ešte pod vedením prezidenta Joea Bidena sa postavila na stranu napadnutej krajiny. Kyjev a jeho spojenci ruskú agresiu nazvali pokusom o ukradnutie cudzieho územia v imperiálnom štýle.
Súčasný americký prezident Donald Trump po svojom minuloročnom návrate do Bieleho domu začal vyjednávať s oboma stranami o ukončení vojny, zatiaľ neúspešne. Väčšina lídrov európskych krajín vidí prekážku na ceste k mieru v neochote Moskvy. Rusko napríklad ako podmienku ukončenia bojov požaduje, aby mu Ukrajina vydala celý Donbas vrátane území, ktoré ruskí vojaci stále nedokázali dobyť. Kyjev viní Moskvu z podkopávania mierového procesu.
Lavrov dnes tvrdil, že Rusko je odhodlané k diplomatickému riešeniu vojny, a obvinil Európu z marenia mierových dohôd a iniciatív už od roku 2014. Rusko vtedy, po zvrhnutí proruského prezidenta Viktora Janukovyča prozápadnými demonštrantmi v Kyjeve, v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym a podporilo povstanie separatistov v Donbase na východe Ukrajiny. V februári 2022 potom zahájilo rozsiahlu vojenskú inváziu do susednej krajiny.
„Zakaždým naši západní, predovšetkým európski susedia urobili všetko pre to, aby tie dohody zmarili. Rovnako postupujú aj v prípade iniciatív predložených administratívou Donalda Trumpa a snažia sa všemožne odradiť americkú administratívu od dosiahnutia dohôd s Ruskou federáciou,“ vyhlásil Lavrov.
Médiá vlani na jeseň informovali o americkom 28-bodovom pláne ukončenia ruskej agresie na Ukrajine, ktorý údajne pripravili USA po konzultáciách s ruskými činiteľmi a ktorý počítal s významnými ústupkami zo strany Kyjeva. Ten sa snaží, aj s pomocou niektorých európskych lídrov, vyjednať pre Ukrajinu lepšie podmienky ukončenia vojny.
Lavrov tiež vyhlásil, že Grónsko nie je „prirodzenou súčasťou“ Dánska a že problém bývalých koloniálnych území sa v súčasnosti stáva čoraz naliehavejším.
Informovali o tom agentúry Reuters a TASS. Lavrov na tlačovej konferencii v Moskve vyhlásil, že Rusko nemá záujem zasahovať do záležitostí Grónska a že Spojené štáty vedia o tom, že Rusko nemá v pláne tento arktický ostrov zabrať. „V princípe, Grónsko nie je prirodzenou súčasťou Dánska, či je?“ spýtal sa ruský minister.
„Nebolo prirodzenou súčasťou Nórska ani prirodzenou súčasťou Dánska. Je to koloniálne dobytie. Skutočnosť, že si na to obyvatelia teraz zvykli a cítia sa pohodlne, je druhá vec,“ odpovedal si Lavrov.
Americký prezident Donald Trump v uplynulých dňoch opakovane vyhlásil, že Spojené štáty potrebujú získať kontrolu nad Grónskom pre národnobezpečnostné dôvody. V sobotu oznámil, že na osem európskych krajín – Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Veľkú Britániu, Holandsko a Fínsko – uvalí od 1. februára desaťpercentné dovozné clo, ktoré bude platiť dovtedy, kým sa nevyrieši otázka získania Grónska.
Európske krajiny tvrdia, že clá by porušili obchodnú dohodu uzavretú s Trumpovou administratívou minulý rok. Lídri členských štátov budú o možnej odvete rokovať na mimoriadnom summite vo štvrtok v Bruseli.
Čítajte viac 'Geniálny' spojenec v NATO chce predať strategický ostrov. Trump: totálni slabosi
