Trump ich troloval aj pred cestou na Svetové ekonomické fórum vo švajčiarskom Davose, na ktorom zajtra vystúpi. Na svojej sociálnej sieti Truth Social zverejnil obrázok, na ktorom sedí s európskymi lídrami v Oválnej pracovni a má tam mapu. Na nej americká vlajka pokrýva Kanadu, Grónsko aj Venezuelu.
Zložité rozhodnutie
Prezident USA už cez víkend oznámil, že 1. februára začnú platiť 10-percentné clá na tovar z Dánska, Nórska, zo Švédska, z Francúzska, Nemecka, Británie, Holandska a Fínska, ktoré sa neskôr môžu zvýšiť na 25 percent. Cieľom tohto kroku je, aby sa Dánsko vzdalo Grónska. Trump tvrdí, že ostrov získa po dobrom alebo po zlom.
„Je to v podstate vyhlásenie ekonomickej vojny. Sme v kríze a Európa sa musí zjednotiť,“ povedal pre Pravdu profesor medzinárodných vzťahov Scott Lucas z University College v Dubline.
„Toto by naozaj mohlo ukončiť fungovanie NATO, ako ho poznáme. Celá táto hra o Amerike na prvom mieste teda znamená, že Amerika bude samotná. Ruský líder Vladimir Putin nemohol od Trumpa dostať lepší darček ako tento. Je absurdné, že prezident Spojených štátov vôbec uvažuje o ovládnutí Grónska. Európania sa podľa mňa musia tvrdo brániť. Verejne musia jasne poukázať na to, že pre tieto nešťastné Trumpove dobrodružstvá trpí kolektívna bezpečnosť, americká dôveryhodnosť a záväzky USA,“ reagoval pre Pravdu aj David McCuan, politológ a expert na zahraničnú politiku zo Sonomskej štátnej univerzity v Kalifornii.
Čítajte viac Grónsko? Trumpovi skôr či neskôr dôjdu miesta, ktoré sa dajú bombardovať, vraví profesor stratégie
Európska únia teda stojí pred mimoriadne zložitým rozhodovaním. Zajtra sa v Bruseli koná mimoriadny summit dvadsaťsedmičky a nie je jasné, aký odkaz EÚ dokáže Trumpovi vyslať. Únia bude len ťažko hľadať jednotný postup. A ako to už platilo aj pri decembrovej vrcholnej schôdzke EÚ, ktorá riešila otázku využitia zmrazených ruských peňazí pre Ukrajinu, aj teraz sa pozornosť upriamila na Bratislavu, Budapešť a Prahu.
„EÚ hľadá spôsoby, ako riešiť situáciu, a proces dosiahnutia spoločného stanoviska by mohol závisieť najmä od troch krajín: Slovenska, Maďarska a Česka,“ informovala televízia Euronews.
Slovenský premiér Robert Fico v pondelkovom vyhlásení po telefonáte s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom priamo Grónsko ani Dánsko nepodporil a viac sa venoval kritike EÚ. Predseda vlády sa cez víkend stretol s Trumpom v jeho floridskom sídle Mar-a-Lago.
„Prezident USA ide jednoznačne po národnoštátnych záujmoch USA. Keby takto konala EÚ, boli by sme úplne inde, ako sme teraz. Svetoví lídri neberú EÚ úplne vážne a môžeme to pripísať našim nezmyselným klimatickým cieľom a samovražednej migračnej politike,“ tvrdí Fico, čím v podstate kopíruje Trumpov pohľad na úniu.
Čítajte viac Posadnutosť pokračuje. Trump neustúpil ani európskym vojakom v Grónsku. Obetuje prezident NATO?
„Ak sa jednota nedá dosiahnuť, tie vlády, ktoré nie sú ochotné konať – ako napríklad Maďarsko, ale aj iné – musíme vyradiť a musí to mať následky. Solidarita je obojsmerná a nie bezpodmienečná,“ povedal pre Euronews Fabian Zuleeg z bruselského Centra pre európsku politiku. Podľa neho by štáty, ktoré na európskej úrovni blokujú kolektívne rozhodnutia, nemali mať možnosť plne využívať výhody spoločnej obrany, bezpečnostnej spolupráce alebo priemyselných investícií.
Nie je však veľmi pravdepodobné, že by sa členské štáty na summite dohodli na niečom radikálnom. Maďarsko sa v tejto chvíli odmieta pripojiť k akejkoľvek deklarácii o Grónsku, podobne sa vyjadril český premiér Andrej Babiš a aj postoj Slovenska je otázny.
Príležitosť pre Európu?
Preto sa ani EÚ zatiaľ takmer určite nedohodne na tom, že by na USA mohla vytiahnuť obchodnú bazuku – teda ekonomický nástroj, ktorý únii umožňuje odolávať hospodárskemu nátlaku. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však o tejto možnosti chce diskutovať.
Spomenutý mechanizmus existuje od decembra 2023. V prípade potreby je možné ho použiť proti krajinám, ktoré vytvárajú na úniu ekonomický tlak s cieľom dosiahnuť svoje politické zámery. Dá sa povedať, že presne to Trump robí. Krajinám EÚ hrozí clami, aby získal územie jedného členského štátu. Únia by v reakcii na to mohla zaviesť clá proti USA a obmedziť americkým firmám a investorom prístup na spoločný trh.
Čítajte viac KVÍZ: Nový záliv, stretnutie s Putinom či nobelovka. Ako dobre poznáte Trumpa od jeho návratu k moci?
Namierenie európskej obchodnej bazuky na Spojené štáty by si však vyžadovalo čas. Za normálnych okolností má Európska komisia štyri mesiace na vyhodnotenie využitia tohto inštrumentu. Následne o ňom rozhodujú členské štáty kvalifikovanou väčšinou v Rade Európskej únie, takže jedna krajina ho nemôže zablokovať. Celý proces však môže trvať ďalších osem až desať týždňov a následne začne Európska komisia rokovať s krajinou, ktorá sa dostala s úniou do sporu.
Vzhľadom na pomerne zdĺhavý proces má mať nástroj proti nátlaku predovšetkým odstrašujúci účinok a EÚ ho doteraz proti nikomu nepoužila. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v Davose vyhlásila, že geopolitický šok je aj príležitosťou pre Európu.
„Ak je táto zmena trvalá, potom sa musí zmeniť aj Európa. Je čas využiť túto príležitosť a vybudovať novú, nezávislú Európu,“ povedala von der Leyenová.
Problém však spočíva v tom, že hoci európske krajiny po ohlásení grónskych ciel pritvrdili rétoriku voči Trumpovi, očividne medzi nimi nepanuje zhoda v tom, ako ďaleko sú ochotné zájsť. Najmä keď je zrejmé, že republikánsky prezident nerobí rozhodnutia na základe racionálnych argumentov a overených informácií.
Minulý týždeň Trump podľa všetkého nepochopil, že mierne posilnenie dánskej a európskej vojenskej prítomnosti v Grónsku nemalo za cieľ odstrašiť Američanov od anexie ostrova. Išlo o reakciu na Trumpove výzvy, aby sa NATO viac zaoberalo bezpečnosťou Arktídy.
Čítajte viac Posadnutosť pokračuje. Trump neustúpil ani európskym vojakom v Grónsku. Obetuje prezident NATO?
Ešte väčší rozruch spôsobila prezidentova správa nórskemu premiérovi Jonasovi Gahrovi Støremu. Trump mu odkázal, že už necíti povinnosť myslieť výlučne na mier, pretože Oslo mu neudelilo Nobelovu cenu za mier. Samozrejme, nórska vláda nerozhoduje o tom, kto Nobelovu cenu dostane, čo Støre šéfovi Bieleho domu pripomenul.
„Posolstvo Trumpovho listu nórskemu premiérovi signalizuje, že prezident skutočne žije v inej realite, v ktorej ho už neovplyvňujú ani gramatika, ani história, ani bežné pravidlá ľudskej interakcie,“ reagovala v komentári pre magazín The Atlantic známa publicistka a spisovateľka Anne Applebaumová.
