Čínska vláda v roku 2018 neďaleko Toweru zakúpila pozemok za 225 miliónov libier (takmer 258 miliónov eur). Odvtedy sa ale plány na výstavbu nového veľvyslanectva stretávali s námietkami a protestmi, tlak na vládu kvôli možným bezpečnostným rizikám vznášali aj poslanci.
Rozhodnutie v tejto veci Londýn opakovane odkladal, kritici navyše varujú, že ambasáda sa stane základňou pre špionáž a hrozbou pre čínskych disidentov v exile. Peking sa na prieťahy so získaním súhlasu opakovane sťažoval.
Zatiaľ čo britský minister pre miestnu samosprávu Steve Reed uviedol, že rozhodnutie je konečné, stále môže byť predmetom právnych sporov, ktoré avizujú obyvatelia Londýna.
Odporcovia okrem iného poukazovali, že areál je príliš blízko podzemnému spojeniu optickými káblami medzi londýnskymi finančnými strediskami. Britské médiá uvádzali, že komplex budov bude zahŕňať aj 208 tajných pivničných miestností v blízkosti dátových káblov.
Agentúra Reuters uviedla, že po utorkovom oznámení britskej vlády sa chce skupina obyvateľov z okolia budúcej ambasády obrátiť na súd.
Čína v stredu uviedla, že Spojené kráľovstvo malo povinnosť schváliť jej obrovskú ambasádu v Londýne „Poskytnutie podpory a uľahčenie výstavby diplomatických priestorov je medzinárodnou povinnosťou hostiteľskej krajiny,“ informovalo čínske ministerstvo zahraničných vecí.
Vzťahy medzi Čínou a Britániou sa za predchádzajúcej vlády Konzervatívnej strany výrazne zhoršili a nová ambasáda bola jedným z bodov sporu. Naopak, súčasný labouristický premiér Keir Starmer sa snaží obnoviť vzťahy s touto ekonomickou veľmocou a očakáva sa, že tento mesiac navštívi Peking.
