Do akej miery sa Írsko obáva rétoriky amerického prezidenta Donalda Trumpa týkajúcej sa ovládnutia Grónska a tiež využívania ciel ako nástroja ekonomického nátlaku? Aká je pozícia Dublinu a ako by mala reagovať EÚ?
O území inej krajiny sa nevyjednáva. Grónsko je v súlade so želaním miestnych ľudí súčasťou Dánskeho kráľovstva. Tak by to malo aj zostať, kým sa jeho obyvatelia sami nerozhodnú niečo zmeniť. Nemyslím si však, že by to chceli urobiť. Nemôže to teda závisieť len od niečieho rozmaru. V tomto musíme byť veľmi, veľmi rázni. Veríme, že vždy existuje príležitosť na dialóg s USA, ale sme tiež presvedčení, že by sme nemali robiť žiadne územné ústupky.
Dnes sa o Grónsku koná mimoriadny summit EÚ. Bolo by Írsko za použitie obchodnej bazuky proti USA – teda ekonomického nástroja, ktorý únii umožňuje odolávať hospodárskemu nátlaku?
Viem jedno: keď niekto zavedie clá, nepomôže to nikomu. Poškodzujú podnikanie, americké firmy a zvyšujú ceny pre spotrebiteľov v USA. Ak si budú chcieť kúpiť auto zo Slovenska, bude ich stáť viac. Škodí to obom stranám. Musím však pripomenúť, že tieto clá ešte neboli zavedené, takže stále je čas na diskusiu. Uvidíme, čo sa stane. Pozorne zvážime akékoľvek návrhy Európskej komisie, ak by sa táto hrozba naplnila.
Čítajte viac Trump: Grónsko bude moje. Už si ho označil na mape. Namieri EÚ na prezidenta bazuku?
Diskutovali ste o tom aj s partnermi v Bratislave? Pýtam sa aj preto, lebo slovenský premiér Robert Fico cez víkend navštívil USA, kde sa stretol s prezidentom Trumpom. Predseda vlády v podstate hovorí, že súhlasí s kritikou EÚ zo strany amerického prezidenta.
Diskutovali sme o mimoriadnom význame exportu pre naše ekonomiky. Zhodujeme sa, že byť súčasťou jednotného európskeho trhu je pre nás veľkým bonusom. Sme presvedčení, že to umožňuje rast našich priemyselných odvetví. Samozrejme, sú aj veci, v ktorých máme odlišné názory, ale v rámci únie chcú mať Írsko aj Slovensko dobré vzťahy s USA. My ich chceme, ale musia ich chcieť aj Spojené štáty.
Írsko má historicky veľmi silné väzby na USA, milióny ľudí tam majú írskych predkov. Možno by ste tieto kontakty mohli teraz využiť.
Áno, 35 miliónov ľudí v USA sa hlási k írskemu pôvodu, čo predstavuje obrovské spojenie. Máme kontakty s oboma stranami politického spektra. Chceme si to udržať, veď je to dobré pre nich aj pre nás, a máme silné väzby na mnohých členov Kongresu. Ale keď hovoríme so Spojenými štátmi, hovoríme ako súčasť tímu Európa.
Od júla bude Írsko predsedať Rade EÚ. Veľa sa hovorí o posilnení obrany a strategickej autonómii. Budú tieto témy prioritami vášho predsedníctva?
V prvom rade práve prebieha cyperské predsedníctvo a želám mu veľa úspechov. Budeme s ním úzko spolupracovať. Nechcem Cypru kradnúť pozornosť, ale spektrum možností pre naše predsedníctvo je široké: konkurencieschopnosť, sociálna Európa, naše hodnoty a, samozrejme, bezpečnosť a obrana. Spomínam si však na rozhovor s naším bývalým premiérom Bertiem Ahernom. Írsko sa pripravovalo na predsedníctvo v roku 1990, no v roku 1989 padol Berlínsky múr a všetky plány sme mohli zahodiť. Globálne udalosti môžu predsedníctvo kedykoľvek prevalcovať. Musíme byť pripravení na všetky eventuality. Sme si vedomí, že počas predsedníctva nezastupujeme len vôľu Írska, ale celú Európsku úniu.
Keď som spomenul obranu – má v tejto oblasti Írsko nejaké obmedzenia, keďže ste neutrálna krajina?
Musíme oddeliť to, čo Írsko robí pre seba, a to, čo robí ako predsednícka krajina. Každý dokument EÚ o obrane obsahuje doložku o špecifickom charaktere bezpečnostnej politiky určitých členov, čo zahŕňa Írsko, Rakúsko a ďalších. Írsko si môže ísť vlastnou cestou ako neutrálna krajina a nie je v tom problém. Chcem ľudí uistiť, že neexistuje možnosť, že by sa EÚ sama vyzbrojovala alebo vytvárala spoločnú armádu. Únia však môže reagovať na potreby členských štátov, ktoré majú konečnú zodpovednosť za svoju obranu – napríklad prostredníctvom spoločného obstarávania alebo lepšie nastavených pravidiel. Nakoniec to budú členské štáty, a tie, ktoré sú v NATO, kto rozhodne o svojej obrannej politike.
Členské krajiny však môžu povedať, že chcú spoločnú armádu. Komisár pre obranu Andrius Kubilius nedávno uviedol, že únia by mohla potrebovať 100-tisíc vojakov na zaistenie svojej bezpečnosti.
Žiaden takýto konkrétny návrh momentálne nie je na stole. Máme bojové skupiny EÚ (battlegroups), na ktorých sa Írsko podieľa. Zohrávame významnú úlohu v mierových misiách, sme pod velením NATO v Kosove. Máme čo ponúknuť a počúvame, čo nám hovoria ostatné členské štáty.
Neočakávate teda, že by ste poslali írskych vojakov brániť Grónsko?
Nie, nie sme súčasťou NATO. Mohli by sme byť súčasťou mierového procesu na Ukrajine alebo pokračovať v práci v Libanone, ale neboli by sme súčasťou obrany konkrétnej krajiny. To nie je rola, ktorú pre seba vidíme. Našou doménou sú mierové misie, nie obrana cudzieho územia.
Spomenuli ste Ukrajinu. Považujete Rusko za hlavnú hrozbu pre bezpečnosť EÚ?
Áno, je to veľmi vážna hrozba. Či už ide o pozemnú vojnu proti Ukrajine – ak by tam uspelo, pokračovalo by ďalej, o tom niet pochýb – alebo o hybridné aktivity po celej EÚ a jeho tieňovú flotilu lodí. Íri túto hrozbu vidia a chcú, aby vláda reagovala.
Čítajte viac Expert: Netvrdím, že Rusko nás zbombarduje do kamennej doby, ale…
Úlohou predsedníctva je udržať jednotu, napríklad aj pri sankčných balíkoch. Slovenská vláda má na ruskú vojnu trochu iný pohľad. Ako chcete udržať jednotu EÚ, keď slovenský premiér Fico používa rétoriku o tom, že západná Európa podporuje zabíjanie Slovanov?
Slovensko doteraz podporilo všetky sankcie. Áno, vláda mala výhrady k určitým častiam, ale to mali všetky krajiny. Nebudem Slovensku vyčítať, že si chráni národné záujmy. Schválili sme 19 balíkov sankcií a Slovensko všetky podporilo. Jednota je dôležitá, preto som prišiel do Bratislavy, aby som pokračoval v budovaní dobrých vzťahov s kolegami. Chápem špecifiká Slovenska – máte ekonomiku silne závislú od exportu, podobne ako Írsko. Sme približne rovnako veľké krajiny a vieme, že členstvo v EÚ je pre nás nevyhnutné. To, ako jednotlivé vlády hlasujú v rámci únie, je ich vec. Všetci konáme v najlepšom záujme našich občanov a to robí aj slovenská vláda.
Bude írske predsedníctvo riešiť aj otázku dodržiavania zásad právneho štátu? Slovensko má v tejto oblasti určité spory s Európskou komisiou, podobne ako Maďarsko.
Povedzme to takto: nespájam Slovensko a Maďarsko. To je, žiaľ, kategória sama osebe. Všetky krajiny podliehajú mechanizmu právneho štátu. Náš írsky komisár Michael McGrath má túto oblasť na starosti. Aj nám v Írsku kladú otázky a my na ne odpovedáme. Pre nás je však kľúčové, aby bolo využívanie finančných prostriedkov EÚ jednoznačne podmienené dodržiavaním zásad právneho štátu. Sme čistým prispievateľom do rozpočtu únie a naši občania vyžadujú, aby to bolo férové, transparentné a nepolitické. V Írsku vidíme, že dodržiavanie právneho štátu bolo spolu so vzdelaním kľúčom k nášmu ekonomickému rastu. Firmy u nás vedia, že sa môžu spoľahnúť na súdy a stabilný systém.
Čítajte viac Obrana aj sociálne práva. V tieni Ruska a Trumpa hľadá EÚ svoju dušu
Má Írsko ambíciu uzavrieť rokovania o novom viacročnom finančnom rámci (MFF) počas svojho predsedníctva?
Ak to bude možné, urobíme to. Bude to veľmi náročné, ale našou ambíciou je aspoň posunúť tento balík na úroveň lídrov. Pripravujeme sa na to.
Čo bude predmetom najostrejších diskusií?
Všetko. Vieme, ako to funguje. Je to obrovský balík a každý bude zdôrazňovať svoje špecifiká. My ako čistý prispievateľ chceme chrániť určité oblasti, ako sú spoločná poľnohospodárska politika alebo program Horizon Europe (týka sa vedy a inovácií, pozn. red.). Iné krajiny majú odlišné priority. Výzvou bude zladiť tieto ambície, vyrovnať sa s veľkosťou rozpočtu a požiadavkami štátov, ktoré volajú po škrtoch. Verím, že írske predsedníctvo to dokáže správne usmerniť.
