O možnej neúčasti na MS sa začalo hovoriť v európskych štátoch, na ktoré chcel šéf Bieleho domu uvaliť clá vo výške 10 percent s účinnosťou od 1. februára. Ide o krajiny, ktoré sa dôrazne postavili proti jeho plánu ovládnuť Grónsko. Trump im dokonca pohrozil, že clá zvýši od 1. júna na 25 percent v prípade, že nevznikne dohoda o americkom prevzatí tohto ostrova, ktorý je poloautonómnym územím Dánskeho kráľovstva.
Americký líder síce najnovšie vo svojom v prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose ubezpečil, že sa nechystá použiť silu v Grónsku a ani nejde uvaliť clá, ale predtým už takpovediac vypustil džina z fľaše, pretože rétoriku o prevzatí ostrova nebezpečne vyostril.
Štátmi, na ktoré sa Trump nahneval, sú Británia, Nemecko, Francúzsko, Nórsko, Holandsko, Dánsko, Švédsko a Fínsko. Na MS sa nepodarilo kvalifikovať iba poslednej uvedenej krajine. Dáni a Švédi zabojujú o postup ešte v marci v baráži podobne ako slovenskí reprezentanti. (Poznámka: z Británie získali priamu miestenku na šampionát Anglicko a Škótsko, Severné Írsko a Wales čaká baráž.)
Vo Francúzsku sa vyslovil za bojkot MS na americkej pôde krajne ľavicový poslanec Éric Coquerel: „Viete si predstaviť, že by ste hrali na šampionáte v krajine, ktorá útočí na svojich susedov, vyhráža sa inváziou do Grónska, ničí medzinárodné právo, chce podkopať OSN?" napísal na sociálnej sieti X. Coquerel preto apeloval na FIFA, aby sa zápasy hrali iba na štadiónoch v Kanade a v Mexiku.
Čo si myslia o nápade opozičného poslanca vo francúzskej vláde? Na bojkot nepomýšľajú, no z vyjadrenia ministerky športu Mariny Ferrariovej vyplýva, že úplne sa to nedá vylúčiť (reagovala ešte pred prejavom Trumpa v Davose): „V tejto chvíli, keď sa rozprávame, ministerstvo nemá v úmysle bojkotovať tento veľký a veľmi očakávaný turnaj. Napriek tomu nepredvídam, čo sa môže stať," citovala ju agentúra AP. Ferrariová pritom podčiarkla, že uprednostňuje, aby sa politika oddeľovala od športu.
Ako to vidia v Nemecku? Christiane Schenderleinová, ktorá vo vláde má v agende šport, presúva zodpovednosť na iných: „Posúdenie tejto veci patrí príslušným federáciám, konkrétne Nemeckému futbalovému zväzu a FIFA. Spolková vláda to bude akceptovať," reagovala pre agentúru AFP.
Niektorí poslanci v Berlíne jasne naznačili, že nemožno vylúčiť krajné riešenie. „Ak Trump splní svoje hrozby týkajúce sa Grónska a začne obchodnú vojnu s EÚ, tak je z môjho pohľadu nepredstaviteľná účasť európskych krajín na MS," povedal konzervatívec Roderich Kiesewetter pre noviny Augsburger Allgemeine. Jeho stranícky kolega Jürgen Hardt pre denník Bild zdôraznil, že hrozba rozsiahleho bojkotu šampionátu je jediným spôsobom, ako by sa dal Trump priviesť k rozumu. (Obaja poslanci reagovali ešte pred jeho prejavom v Davose.)
Bild si dal vypracovať od ústavu Insa prieskum verejnej mienky či si o tom myslia Nemci. Spomedzi tisíc opýtaných 47 percent podporilo bojkot v prípade, že by si USA uchmatli Grónsko.
Čo sa týka Dánska, nateraz je viac-menej predčasné špekulovať, ako by sa zachovalo. Najprv sa totiž potrebuje kvalifikovať na MS. V baráži sa stretne so Severným Macedónskom a v prípade výhry by sa o postupujúcom tíme rozhodlo medzi Dánmi a lepším zo zápasu Česko – Írsko. „Samozrejme, že si uvedomujeme súčasnú citlivú situáciu. Rovnako ako mnohí iní aj my to priebežne sledujeme. Momentálne sa sústredíme na víťazstvo v dvoch marcových zápasoch," uviedol pre stanicu BBC šéf Dánskeho futbalového zväzu Erik Brogger Rasmussen. V prípade postupu na MS by Dáni hrali zápasy základnej skupiny v USA, kde je naplánovaných až 78 z celkového počtu 104 duelov.
Použitie sily v Grónsku, o ktorom sa zmieňoval Trump, ale najnovšie tvrdí, že armádu by nenasadil, by podľa dánskeho športového historika Svenda Rybnera určite viedlo k bojkotu MS: „Naša futbalová asociácia by nemala inú možnosť, pretože by bolo nepravdepodobné zúčastniť sa na športovom podujatí usporiadaného krajinou, ktorá vojensky narušila hranice nášho kráľovstva," povedal pr deník B.T.
V Británii podporili ideu bojkotu napríklad dvaja poslanci: konzervatívec Simon Hoare a liberálny demokrat Luke Taylor. Obaja vyzvali futbalové zväzy Anglicka a Škótska, aby svojich hráčov na MS neposlali. „Bolo by dobré, keby bol v Bielom dome niekto, kto by veciam rozumel a rešpektoval ich, ale teraz sa smeje. Nielen popod nos, aj otvorene do tváre," povedal Hoare počas debaty v parlamente. Vzápätí si položil rečnícku otázku, či by futbalové tímy mali hrať na amerických štadiónoch. Doplnil, že bojkot by šéfa Bieleho domu zahanbil na celom svete.
Taylor poukázal aj na zajatie venezuelského prezidenta Nicolása Madura, ktoré nariadil Trump. „Boli sme tiež svedkami únosu prezidenta nezávislého štátu. Nemáme do činenia s racionálnym človekom," komentoval Trumpovo správanie. Tayor preto očakáva od britského premiéra Keira Starmera, že uprednostní nielen bojkot MS, ale zároveň neodsúhlasí plánovanú návštevu kráľa Juraja III. v USA.
Po vystúpení Trumpa v Davose, kde cúvol v prípade použitia sily v Grónsku i čo sa týka uvalenia cla na niekoľko európskych krajín, sa dá predpokladať, že téma bojkotu pôjde do úzadia. Prihliadnuc na jeho nepredvídateľné správanie však môže byť zase táto téma v blízkej budúcnosti na stole.
Pripomeňme, že medzi najznámejšie prípady bojkotu veľkých športových podujatí patria tie, čo sa spájajú s dvoma olympijskými hrami pred štyrmi desaťročiami. Najprv USA odriekli svoju účasť na letnej olympiáde v Moskve v roku 1980, čo súviselo so sovietskou inváziou do Afganistanu. Sovietsky zväz sa Američanom revanšoval o štyri roky neskôr, keď vrcholila studená vojna medzi Západom a komunistickou ríšou. Jeho športovci chýbali na letnej olympiáde v Los Angeles v roku 1984. K bojkotu, o ktorom sa rozhodlo v Kremli, sa pridalo vtedajšie Československo ako súčasť východného bloku komunistických krajín.
