1 429. deň: Rusi odpálili balistické rakety na Kryvyj Rih. EÚ poskytla vyše desať miliónov eur tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine

Čítajte viac 1 428. deň: Ukrajina po ruských útokoch na energetiku žiada o pomoc. V Davose sa očakáva ďalšie kolo mierových debát

23:33 Na dosiahnutie mierovej dohody o Ukrajine musia všetci urobiť ústupky. Povedal to podľa agentúry Reuters americký prezident Donald Trump pri návrate zo Svetového ekonomického fóra v Davose, kde dnes rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o rámcovej mierovej dohode.

Čítajte viac Všetci musia urobiť ústupky, povedal Trump k úsiliu o mier na Ukrajine

23:19 Situácia v ukrajinskej energetike bola dnes najťažšia od novembra 2022, povedal minister energetiky Denys Šmyhal. Najhoršie je podľa neho v Kyjeve a tiež v Kyjevskej a Dnepropetrovskej oblasti.

Ukrajinská energetická sústava sa dostala do mimoriadne vážnej situácie kvôli neustálym ruským útokom, ktoré mieria na samotné elektrárne, rozvodnú a distribučnú sieť aj na transformátorové stanice. „Dnešok bol na Ukrajine najťažším dňom pre energetický systém od blackoutu v novembri 2022,“ povedal Šmyhal. Od februára toho istého roku čelí Ukrajina rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.

Rusko energetickú infraštruktúru Ukrajiny systematicky ničí v čase, keď krajinu zovreli tuhé mrazy. Ľudia celé dni zostávajú bez dodávok elektriny, tepla aj vody.

Šmyhal tiež uviedol, že chápe, že ľudia sú z neustálych ruských útokov unavení a v strese. Dodal však, že útoky na opravárov sú neprijateľné.

23:03 Najmenej jednu obeť na živote a desať ranených si vyžiadal ruský útok na obec Komyšuvacha v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny, informoval šéf oblastnej správy Ivan Fedorov. Zranenia podľa neho utrpelo osem žien a dvaja muži.

Obec s asi 5000 obyvateľmi podľa Fedorova zasiahli ruské riadené letecké bomby. Šéf oblasti na sociálnej sieti varoval, že nebezpečenstvo bombardovania naďalej trvá, rovnako hrozba ostreľovania ruskými raketami.

22:33 Nadchádzajúcich trojstranných rokovaní v Spojených arabských emirátoch (SAE) sa zúčastnia diplomatickí a vojenskí predstavitelia, pričom ukrajinskú delegáciu povedie hlavný vyjednávač Rustem Umerov. Novinárom to vo švajčiarskom Davose povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý len o niečo skôr konanie schôdzky medzi zástupcami USA, Ukrajiny a Ruska oznámil. Zelenskyj sa dnes v Davose asi na hodinu stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Plánované piatkové a sobotňajšie rokovanie o ukončení vojny na Ukrajine označil prezident za pozitívny krok a povedal, že Rusko aj Ukrajina by mali pristúpiť na kompromisy. Upozornil však tiež, že zatiaľ neboli vyriešené územné otázky. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii. Ruská strana zatiaľ žiadne rokovania nepotvrdila, napísala agentúra DPA.

Ukrajinský prezident dnes pri vystúpení na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose oznámil, že dokumenty na ukončenie vojny na Ukrajine sú takmer hotové a Rusko musí byť pripravené túto vojnu ukončiť. Predtým s Trumpom rokoval zhruba hodinu.

Neskôr Zelenskyj novinárom ponúkol aj niektoré podrobnosti k doteraz nevyriešeným otázkam a k formátu chystaných rokovaní. Podľa agentúry Reuters povedal, že dokument, ktorý načrtáva bezpečnostné záruky USA pre Ukrajinu, je dokončený, ale že územné otázky doteraz vyriešené neboli. Kyjev tak ďalej odmieta ruskú požiadavku, aby v rámci mierovej dohody odovzdal aj územie niektorých svojich oblastí, ktoré ruské sily ani po štyroch rokoch bojov neboli schopné okupovať.

„Hovoríme o jednom probléme, ktorý je najťažší a nebol vyriešený, a myslím, že trojstranné stretnutia ukážu všetky varianty,“ verí Zelenskyj.

22:09 Osobitný vyslanec Spojených štátov Steve Witkoff začal vo štvrtok večer v Moskve rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedol Kremeľ v príspevku na platforme Telegram. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA.

Putin prijal osobitného vyslanca amerického prezidenta Donalda Trumpa aj vlani začiatkom decembra. Ich spoločné rokovanie vtedy trvalo päť hodín, neprinieslo však žiadny prelom.

Witkoffa v Moskve aj tentoraz sprevádza Trumpov zať a poradca Jared Kushner, ktorý sa na rokovaniach v Kremli zúčastnil aj v decembri 2025. Pre Witkoffa je to od jeho nástupu do funkcie v poradí už siedma návšteva Moskvy.

Ruské štátne tlačové agentúry uviedli, že okrem Kushnera sú na rokovaniach prítomní aj ruský vyjednávač Kirill Dmitrijev a poradca ruského prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov.

Úlohou Witkoffa je sprostredkovať riešenie v záujme ukončenia takmer štyri roky trvajúcej vojny, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, pripomína DPA, podľa ktorej kritici Witkoffovi v minulosti viackrát vyčítali, že sa až príliš stotožňoval s postojmi Moskvy.

20:50 Európska únia poskytla prvých desať miliónov eur novému Osobitnému tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine (STCAU). TASR o tom informuje s odvolaním sa na štvrtkový príspevok vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci Kaje Kallasovej na platforme X.

„Ruskí lídri sú zodpovední za túto vojnu a musia byť braní na zodpovednosť. Nemôže existovať žiadna beztrestnosť,“ napísala Kalasová.

Špeciálny tribunál pre zločin agresie proti Ukrajine je ad hoc medzinárodný súdny orgán, ktorého cieľom je stíhať Ruskú federáciu a popredných ruských a bieloruských predstaviteľov za inváziu ruských jednotiek na Ukrajine. Vznikne pod záštitou Rady Európy (RE) a bude dopĺňať existujúci Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý sa zaoberá vojnovými zločinmi, genocídou a zločinmi proti ľudskosti, ale nemôže stíhať samotný zločin agresie, ak zúčastnený štát nie je zmluvou stranou ICC, čo Rusko nie je.

Vytvorenie tribunálu schválili ministri zahraničných vecí členských štátov RE na stretnutí v ukrajinskom Ľvove 9. mája 2025. Formálne bol zriadený dohodou medzi RE a Ukrajinou, ktorú obe strany podpísali 25. júna 2025 v Štrasburgu.

20:16 Český prezident Petr Pavel vo štvrtok podotkol, že v súvislosti s lietadlami českej armády L-159, o ktoré má záujem Ukrajina, vychádzal vždy zo stanoviska armády. To podľa neho hovorí, že by sa bez nich zaobišla a obranyschopnosť ČR by pritom narušená nebola.

Čítajte viac Pavel: Stanovisko armády k L-159 som si nevymyslel, je tu už dlhšie

18:53 Predaj štyroch lietadiel L-159 Ukrajine by českú obranyschopnosť podľa skorších vyjadrení armády nenarušil. Vyplynulo to z dnešného vyjadrenia prezidenta Petra Pavla pri návšteve Olomouckého kraja. Prezident minulý týždeň na Ukrajine hovoril o možnosti poskytnúť niekoľko menších lietadiel pre obranu proti dronom, prostriedky včasného varovania a generátory pre prípad výpadku dodávok elektriny z bežnej siete. Vládna koalícia neskôr predaj strojov odmietla.

Premiér Andrej Babiš (ANO) už skôr povedal, že koalícia o veci nerozhodovala, len skonštatovala, čo jej povedal minister obrany Jaromír Zůna (za SPD). Armáda podľa Babiša lietadlá potrebuje.

„Predpokladám, že stanovisko armády, ktoré hovorí, že štyri lietadlá môžeme chýbať bez narušenia obranyschopnosti, vojde v známosť,“ uviedol dnes Pavel. Podľa neho sa teda ukáže, že je to vec, „o ktorej sa tu už otvorene bavíme dlhší čas.“

Foto: Armáda ČR / Martin Král

Bojové lietadlo L-159 ALCA. Bojové lietadlo L-159 ALCA.

Minister zahraničia Petr Macinka (Motoristi) v nedeľu v relácii Českej televízie Otázky Václava Moravca uviedol, že prezident ponuku s vládou nekonzultoval a zachoval sa ako slon v porceláne. Pavol kritiku odmietol. „Ja som si určite žiadne stanovisko nevycucal z prsta,“ povedal dnes.

18:40 Ruské veľvyslanectvo v Berlíne vo štvrtok pohrozilo odvetnými opatreniami v súvislosti s rozhodnutím Nemecka vyhostiť ruského diplomata pre jeho údajnú spoluprácu so ženou podozrivou zo špionáže v prospech Moskvy. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Dali sme jasne najavo, že nepriateľské kroky Berlína nezostanú bez odozvy,“ uviedlo veľvyslanectvo. Vo svojom vyhlásení pre agentúru AFP označilo obvinenia Berlína za „smiešnu, unáhlenú a vymyslenú provokáciu“.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí predtým oznámilo, že si predvolalo ruského veľvyslanca Sergeja Nečajeva, aby ho informovalo o vyhostení diplomata, „ktorý robil špionáž v prospech Ruska“.

Podľa nemeckého časopisu Der Spiegel je ruský diplomat dôstojníkom vojenskej rozviedky GRU, ktorý formálne pôsobil ako zástupca ruského vojenského atašé. Nemecký týždenník ho čiastočne identifikoval ako Andreja M. a informoval, že Berlín mu nariadil opustiť krajinu do 72 hodín.

16:30 Francúzsko zadržalo v Stredozemnom mori tanker pochádzajúci z Ruska, ktorý plával pod cudzou vlajkou. Oznámil to dnes francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého loď podlieha medzinárodným sankciám zavedeným kvôli ruskej agresii proti Ukrajine.

Čítajte viac Francúzsko zadržalo tanker porušujúci protiruské sankcie, oznámil Macron

16:25 Dokumenty na ukončenie vojny na Ukrajine sú takmer hotové a Rusko musí byť pripravené túto vojnu ukončiť. V prejave na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose to vo štvrtok vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý predtým zhruba hodinu rokoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej invázii. Zelenskyj tiež oznámil, že vyjednávacie tímy Ukrajiny, USA a Ruska sa v piatok a v sobotu stretnú v Spojených arabských emirátoch. Formát takéhoto rokovania však nespresnil.

Čítajte viac Ukrajina, USA a Rusko zasadnú k jednému stolu. Zelenskyj v Davose nešetril nikoho, Trump poslal Putinovi odkaz

13:56 Ruské bezpečnostné zložky vo štvrtok oznámili, že zadržali ruského občana pre podozrenie zo špionáže v prospech Moldavska. Krok prichádza v čase zhoršujúcich sa vzťahov medzi oboma krajinami.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) vo vyhlásení uviedla, že zadržaný muž pricestoval do Moskvy v decembri 2025, aby splnil úlohu pre moldavskú Informačnú a bezpečnostnú službu. Podľa FSB bol zatknutý a v prípade odsúdenia mu hrozí trest odňatia slobody až na osem rokov.

Moldavská Bezpečnostná a informačná služba (SIS) obvinenia ruských úradov odmietla. Pre miestne médiá uviedla, že ide o pokus manipulovať verejnú mienku a zvyšovať napätie v regióne.

13:51 Pri dnešnom ruskom vzdušnom útoku balistickými strelami na mesto Kryvyj Rih Rusi zasiahli dvojposchodový bytový dom a zranili 11 ľudí vrátane detí, napísal neskôr server Ukrajinska pravda.

Gubernátor ruského Krasnodarského kraja Veniamin Kondraťjev podľa ruskej služby stanice BBC oznámil, že ním spravovaný región čelil rozsiahlemu útoku a že v stredu večer boli zasiahnuté terminály v prístave Tamaň v obci Volna, kde vzpláli nádrže na skladovanie ropy. Traja miestni pracovníci tam boli zabití a osem ďalších zranených, uviedla s odvolaním sa na regionálny operačný štáb ruská štátna agentúra TASS.

Ukrajinský generálny štáb neskôr uviedol, že armáda v noci zaútočila na ropný terminál vo Voľne, ktorý podľa neho zohráva úlohu v poskytovaní podpory ruským ozbrojeným silám. „Cieľ bol zasiahnutý, na mieste boli výbuchy a požiar. Rozsah škôd sa spresňuje,“ uviedlo velenie ukrajinských ozbrojených síl.

13:48 Prezidenti Spojených štátov a Ukrajiny Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok stretli vo švajčiarskom Davose na okraj Svetového ekonomického fóra (WEF), témou schôdzky je cesta k mieru na Ukrajine.

Čítajte viac Ukrajina, USA a Rusko zasadnú k jednému stolu. Zelenskyj v Davose nešetril nikoho, Trump poslal Putinovi odkaz

13:25 Ministerstvo vnútra vyvesí pred budovou v deň štvrtého výročia ruskej agresie na Ukrajinu, teda 24. februára, ukrajinskú vlajku. ČTK o tom dnes informovala hovorkyňa PMÚ Ivana Nguyenová. Minister školstva Robert Plaga (za ANO) v stredu oznámil, že tiež na výročie agresie vyvesí ukrajinskú vlajku, podobný krok skôr avizoval aj Úrad vlády ČR.

„V súvislosti s výročím ruského napadnutia Ukrajiny bude ukrajinská vlajka pred budovou ministerstva vnútra vyvesená,“ oznámila ČTK Nguyenová. Minister vnútra Lubomír Metnar (ANO) nechal ukrajinskú vlajku z budovy sundať pred vianočnými sviatkami. Vtedy uviedol, že v budúcnosti budú pred budovou iba vlajky ČR a EÚ a prípadne ešte štátu, z ktorého príde do Česka významná štátna návšteva.

Na niektorých ministerstvách, napríklad spravodlivosti a zdravotníctve, ukrajinská vlajka po ruskej invázii nevisela, podľa hovorcov to neumožňujú technické možnosti budov. Ministerstvá vedené ministrami za SPD, teda obrany, dopravy a pôdohospodárstva, ukrajinskú vlajku vyvešovať nebudú, uviedla v stredu na otázku ČTK hovorkyňa hnutia Lenka Čejková.

13:00 Rusko prichádzalo v bojoch s Ukrajinou v decembri denne asi o 1 000 vojakov, pričom ide o padlých, nie o zranených. V panelovej diskusii na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose to uviedol generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte.

Čítajte viac Afganistan bol nič oproti tomu, čo sa deje na Ukrajine. Šéf NATO odhalil brutálnu bilanciu bojov

12:22 Poľským domácnostiam začali v uplynulých dňoch do schránok doručovať príručky od ministerstiev obrany a vnútra. Publikácia o príprave na krízové situácie vrátane vojny informuje, ako si vypracovať vlastný krízový plán, ako sa správať v prípade náletov, prírodných katastrof, kybernetických hrozieb, či v prípade podozrivých aktivít, informuje varšavský spravodajca TASR.

Čítajte viac Poľsko sa pripravuje na najhoršie: do schránok chodia vládne príručky, ako prežiť vojnu, nálety i jadrový útok

12:18 Návrat k vzťahom s Ruskom je veľmi komplikovaný, keďže krajina pokračuje v agresii proti suverénnej Ukrajine. V prejave k zahraničným veľvyslancom pôsobiacim v Česku to dnes povedal minister zahraničných vecí Petr Macinka (Motoristé). Česká vláda podľa neho podporuje diplomatické kroky na ukončenie vojny.

Macinka tiež poďakoval svojmu ukrajinskému náprotivku Andrijovi Sybihovi za jeho pohostinnosť počas nedávnej návštevy Ukrajiny. „Bolo dôležité vidieť situáciu v Kyjeve, rovnako ako jednotu ukrajinských občanov v ich snahe ukončiť vojnu,“ poznamenal minister.

Šéf diplomacie tiež uviedol, že Česko chce obnoviť štandardnú úroveň vzťahov s Čínou, ktorá bude zodpovedať reláciám mnohých ďalších krajín Európskej únie s touto ázijskou veľmocou. Vyzdvihol potom dlhoročnú spoluprácu so Spojenými štátmi, ktoré podľa neho teraz menia svoje priority, čo Česko musí vziať do úvahy. Niektoré postoje amerického prezidenta Donalda Trumpa, napríklad k „zelenému alarmizmu“, sú podľa Macinku blízke pozíciám českej vlády.

Čítajte viac Návštevou Ukrajiny chcela nová česká vláda vyslať signál, vyhlásil Macinka. Dorazil v čase mohutných útokov

Základným geopolitickým rámcom pre Česko je podľa Macinku Európa a transatlantický priestor. Krajina podľa neho bude v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii (NATO) pôsobiť konštruktívne, aktívne a pozitívne. Oba bloky však podľa ministra čelia novým výzvam vzhľadom na dynamiku medzinárodného prostredia.

Nová vláda Andreja Babiša (ANO) podľa prezidenta Petra Pavla síce zmenila prístup Českej republiky k pomoci Ruskom napadnutej Ukrajine, vzájomné vzťahy medzi Českom a Ukrajinou to ale zatiaľ výrazne nepoznačilo. Česká republika by mala s Ukrajinou naďalej udržiavať čo najužší a najpriateľskejší kontakt, vráti sa jej to potom pri povojnovej obnove aj prenose bohatých skúseností s vedením moderného boja, ktorý ukrajinská armáda už štyri roky zvádza s Ruskom. Pavel to dnes povedal pri debate so študentmi Gymnázia Hejčín v Olomouci, kde začal dvojdňovú návštevu Olomouckého kraja.

V uplynulých rokoch podľa prezidenta pomoc na Ukrajinu prúdila nielen vďaka českej vláde, ale aj občanom, ktorí usporiadali početné zbierky zdravotníckeho materiálu či sa zložili na nákup tanku, raketometu a vrtuľníka pre ukrajinskú armádu, čo svedčí o obrovskej miere solidarity. „Teraz, keď došlo k zmene kurzu novej vlády, ktorá už dáva najavo, že nie je pripravená tak iniciatívne a aktívne podporovať Ukrajinu z našich vlastných zdrojov, tak to samozrejme môže vyvolávať určité obavy,“ povedal Pavel.

Nová vláda ale na druhej strane podľa Pavla napríklad pri nedávnej návšteve ministra zahraničia Petra Macinku (Motoristi) v Kyjeve dala najavo, že dodávky životne dôležitej munície pre ukrajinskú armádu budú pokračovať. „To, že by sme mohli byť v niektorých veciach možno ústretovejší, to neskrývam. Vidím to osobne tak, že si to vo vzťahu k tomu, akému riziku čelíme my a akému čelí Ukrajina, môžeme dovoliť. Ale je to predovšetkým vecou vlády, ako sa rozhodne. Myslím si, že Ukrajina to zatiaľ nevníma ako zmenu postoja od priateľského k nepriateľskému,“ poznamenal Pavel.

11:51 Nové lietadlá L-159 nedokáže Aero vyrobiť, pretože nie je možné zohnať niektoré diely. Chce ale Ukrajine ponúknuť stroje L-39 Skyfox, ktoré sú univerzálne, majú lacnejšiu prevádzku a je možné ich využiť pri likvidácii dronov. Novinárom to dnes povedal prezident Aera Viktor Sotona. Ukrajina má záujem o lietadlá L-159 českej armády. Prezident Petr Pavel, ktorý minulý týždeň Ukrajinu navštívil, povedal v pondelok novinárom, že prípadný predaj štyroch lietadiel L-159 Ukrajine by obranyschopnosť Česka nenarušil. Minister obrany Jaromír Zůna (za SPD) v stredu povedal, že ich predaj by nebol z českého pohľadu výhodný.

Ukrajina podľa Sotony informácie o lietadle Skyfox má už dlhší čas, no na konci minulého roka výrobca lietadiel predstavil v Dubaji lietadlo vo verzii ľahkého bojovníka. Dovtedy ukazoval len jeho cvičné verzie. „My si myslíme, že je to veľmi efektívny dron hunter,“ uviedol Sotona.

zväčšiť Foto: Armáda ČR / archív LOM PRAHA s.p.

L-39 Skyfox České lietadlá L-39 Skyfox.

Podľa Sotony by bolo možné vyrobiť skelet L-159, ale kompletné zostavenie vrátane všetkých agregátov už nie je možné. „Nedokážeme niektoré diely pozháňať,“ doplnil Sotona.

Česká armáda má teraz 24 lietadiel L-159, z toho 16 bojových a osem cvičných strojov. Ministerstvo obrany rozhodlo o modernizácii ôsmich lietadiel L-159 za 1,7 miliardy korún, a to postupne od tohto roka do roku 2029. Modernizáciu podľa Sotony Aero spúšťa v týchto dňoch.

11:38 Bývalý vyslanec amerického prezidenta Keith Kellogg povedal, že ak Ukrajina prežije túto zimu, výhoda vo vojne bude na jej strane, nie na strane Ruska. Ako referuje web glavcom.ua, povedal to počas panelovej diskusie v Ukrajinskom dome vo švajčiarskom Davose, ktorú zorganizovala Nadácia Viktora Pinčuka.

Čítajte viac Ak Ukrajina prežije túto zimu, Rusko čaká porážka, vyhlásil Kellogg. Pomenoval najväčšiu Putinovu slabinu

11:05 Poľsko poslalo zo štátnych rezerv 400 generátorov na výrobu elektriny rôznych typov, aby pomohlo Kyjevu a okolitým obciam počas pretrvávajúcich problémov v energetike. Ako referuje web United 24, uviedol to v stredu na mikroblogovacej sieti X poľský chargé d’affaires na Ukrajine Piotr Łukasiewicz.

„Drahí obyvatelia Kyjeva a okolitých obcí! Z poľských štátnych rezerv je na ceste 400 generátorov rôznych typov. Poľsko je tu, aby pomohlo,“ napísal Łukasiewicz.

Už skôr sa objavili informácie, že Poľsko pripravuje svoj 47. balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 240 až 251 miliónov dolárov (približne 213,2 milióna eur ), ktorý má byť doručený v najbližších mesiacoch.

Japonská vláda tiež oznámila, že v tomto roku poskytne Ukrajine humanitárnu a technickú podporu v hodnote šiestich miliárd dolárov (približne 5,11 miliardy eur). Uviedol to ukrajinský parlament. Tokio už dodalo viac ako 2 500 generátorov rôznych typov na výrobu elektriny, viac ako 65 transformátorov a ďalšie dôležité zariadenia na podporu a obnovu energetickej infraštruktúry Ukrajiny. Časť plánovanej finančnej pomoci poskytne krajina v prvej polovici roka.

Tokio tiež dodalo na Ukrajinu vojenské terénne vozidla znáčky Toyota. Celková finančná a humanitárna pomoc Japonska Ukrajine podľa Kyjeva presiahla 15 miliárd dolárov.

11:00 Ruský útok v noci na dnes zabil mladíka v ukrajinskej Odeskej oblasti, oznámil šéf regionálnej správy Oleh Kiper, ktorý predtým informoval o ruskom dronovom útoku. Ruské úrady hlásia troch zabitých pri ukrajinskom útoku na prístav Tamaň v ruskom Krasnodarskom kraji. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko medzitým oznámil, že k ránu zostávalo po skoršom ruskom útoku na ukrajinskú energetiku takmer 3000 výškových budov bez tepla a že metropolu naďalej sužujú núdzové výpadky v dodávkach prúdu.

Energetici a ďalší príslušní pracovníci podľa Klička pracujú nepretržite, aby ľuďom obnovili dodávky tepla a elektriny. „Za uplynulú noc obnovili dodávky tepla do 227 domov,“ dodal Kličko. Ďalších 6000 bytových domov v Kyjeve zostalo bez tepla po ruskom útoku z 9. januára a v pondelok úrady informovali o ďalšom ruskom útoku na energetiku, kvôli ktorému prišlo o teplo 5635 výškových budov. Na 80 percent z nich sa podľa Klička ocitlo bez tepla už po predchádzajúcom údere.

Ukrajina sa bráni takmer štyri roky ruskej agresii a súčasťou bojov sú vzdušné údery oboch strán. „Žiaľ, v dôsledku nočného útoku nepriateľa bol smrteľne zranený mladík narodený v roku 2009,“ uviedol dnes ráno na platforme Telegram šéf správy Odeskej oblasti Kiper. O niečo skôr informoval o ruskom dronovom útoku na región, pri ktorom bezpilotné lietadlo zasiahol výškovú budovu, ale neexplodovalo. Úrady evakuovali z budovy 60 ľudí. V Dnepropetrovskej oblasti ruské útoky zranili v noci na dnes dvoch ľudí, napísal server Ukrajinska pravda.

Ukrajinské letectvo oznámilo likvidáciu 80 z celkovo 94 dronov, ktoré podľa neho v noci na Ukrajinu vyslala ruská invázna armáda. Desať bezpilotných lietadiel zasiahlo desať miest, dodalo na telegrame bez ďalších podrobností letectvo.

Ruské ministerstvo obrany informovalo o zostrelení 31 ukrajinských dronov počas noci: najprv o 17 nepriateľských strojoch a neskôr o ďalších 14 bezpilotných lietadlách nad niekoľkými ruskými regiónmi, anektovaným polostrovom Krym a nad Čiernym aj Azovským morom.

Gubernátor ruského Krasnodarského kraja Veniamin Kondraťjev podľa ruskej služby stanice BBC oznámil, že ním spravovaný región čelil rozsiahlemu útoku a že v stredu večer boli zasiahnuté terminály v prístave Tamaň v obci Volna, kde začali horieť nádrže na skladovanie ropy. Traja miestni pracovníci tam boli zabití a osem ďalších zranených, uviedla s odvolaním sa na regionálny operačný štáb ruská štátna agentúra TASS.

10:55 Európske členské štáty NATO by sa podľa prezidenta Petra Pavla mali byť v prípade nezhôd so Spojenými štátmi schopné postarať o svoju bezpečnosť vlastnými silami. Európska únia má na to dostatočnú ekonomickú aj vojenskú kapacitu. Musí však výrazne zapracovať na tom, aby sa v tejto turbulentnej dobe stala silným a rešpektovaným svetovým hráčom. Pavel to dnes povedal pri debate so študentmi Gymnázia Hejčín v Olomouci, kde začal dvojdňovú návštevu Olomouckého kraja.

„Ak to, čo sa dnes deje okolo Grónska, nepovedie k ďalšiemu prehĺbeniu určitej krízy vzťahov v rámci NATO, tak aliancia rovnako bude mať záujem na posilňovaní európskeho piliera tak, aby bol schopný fungovať aj bez účasti Spojených štátov,“ uviedol Pavel. Európske členské štáty NATO by sa podľa neho nemali od Spojených štátov dištancovať, ale majú byť ich rovnocenným partnerom, ktorý bude uprednostňovať spoluprácu. „Ale ak z akýchkoľvek dôvodov nebudú mať Spojené štáty záujem alebo kapacitu zúčastniť sa na bezpečnosti v Európe, tak musíme mať stopercentnú schopnosť si ju zabezpečiť sami,“ upozornil Pavel.

EÚ podľa prezidenta preto musí zvýšiť svoju obranyschopnosť, konkurencieschopnosť, flexibilitu a prejsť inštitucionálnymi zmenami, aby dokázala rýchlo reagovať na veľmi dynamický vývoj situácie a posilnila svoju úlohu vo svetovom dianí.

Prezident upozornil, že postupne končí svetové usporiadanie, ktoré prostredníctvom OSN zapájalo do diania veľké aj malé štáty, a v multipolárnom usporiadaní čoraz dôležitejšiu úlohu zohráva veľkosť a sila. „Európa by mala úplne vynechať debaty, do akej sféry vplyvu spadneme, ale skôr by mala začať uvažovať o tom, aby sme boli sami sebe sférou vplyvu,“ upozornil.

Podľa Pavla zatiaľ nie je potrebné podliehať obavám, že by rozpad NATO „bol za najbližším horizontom“. Ak by sa však Spojené štáty rozhodli získať Grónsko aj pomocou vojenskej sily, tak potom by sa situácia podľa prezidenta výrazne zmenila.

Čítajte viac Prezident Pavel: Trumpov štýl je ako arabský bazár, Európu prinútil konať

10:47 Riziko, že do vzdušného priestoru Fínska sa dostanú drony v dôsledku vojny na Ukrajine, narastá. Pre agentúru AFP to uviedol šéf fínskej vojenskej spravodajskej služby FDI Pekka Turunen a súvisí to s narúšaním signálu ukrajinských diaľkových dronov zo strany Ruska.

„Riziko, že nejaký dron vletí do fínskeho vzdušného priestoru alebo na fínske územie, neustále rastie, čím viac Ukrajina útočí v oblasti blízko Fínskeho zálivu,“ povedal generálmajor Turunen.

„Ukrajina sa zameriava na ropné prístavy,… ktoré sú pomerne blízko Fínska, a teraz vieme, že Rusko proti nim bojuje narúšaním signálu GPS. Takže ak by dron používal GPS na navigáciu k svojmu cieľu, mohol by byť týmto narušením odklonený niekam inam,“ vysvetlil šéf FDI. Podľa neho však doposiaľ nedošlo k žiadnym incidentom.

Fínsky generálmajor v rozhovore pre AFP zhodnotil aj súčasnú situáciu ohľadom Grónska a hrozieb amerického prezidenta Donalda Trumpa obsadiť toto autonómne dánske územie.

„Rusko vníma túto politickú klímu ako znamenie, že Západ, NATO a Európa sú v rozvrate a na pokraji kolapsu,“ uviedol Turunen. Podľa neho otázka týkajúca sa Grónska presunula pozornosť z Ukrajiny, čo malo na Moskvu „povzbudivý vplyv“. AFP so šéfom FDI hovorila ešte pred tým, ako Trump oznámil rámec pre budúcu dohodu o Grónsku.

Hoci sa bezpečnostná situácia vo Fínsku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 zhoršila, situácia zostala v porovnaní s vlaňajškom v podstate nezmenená, uviedla FDI vo svojej štvrtkovej správe o bezpečnosti v krajine. (afp, tasr)

10:34 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval vo štvrtok do Švajčiarska, kde sa má v rámci Svetového ekonomického fóra v Davose stretnúť aj s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Ukrajinský a americký prezident sa majú stretnúť popoludní o 13.00 h. Neskôr bude mať Zelenskyj prejav na Svetovom ekonomickom fóre.

Ukrajinská hlava štátu sa stretne so šéfom Bieleho domu len niekoľko hodín predtým, ako americký vyslanec Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner budú rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve, pričom Washington sa snaží zabezpečiť dohodu ukončujúcu takmer štvorročnú vojnu na Ukrajine. (afp, tasr)

9:50 Španielsko bude naliehať na EÚ, aby sa priklonila k vytvoreniu spoločnej armády, ktorá by mala pôsobiť ako odstrašujúci prvok. Pre agentúru Reuters to v stredu uviedol španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares. Potrebné však podľa neho je, aby EÚ najskôr integrovala svoj obranný priemysel.

Šéf španielskej diplomacie zdôraznil, že cieľom takejto armády by nebolo nahradiť NATO. „Musíme však ukázať, že Európa nie je miestom, ktoré sa nechá vydierať vojensky alebo ekonomicky,“ vysvetlil.

Obava, či budú európski občania ochotní pôsobiť v spoločnej armáde, je „legitímnou súčasťou diskusie“, avšak šanca na zhromaždenie kritického množstva vojakov by v takomto scenári bola vyššia ako na národnej úrovni, myslí si Albares. „Spoločné úsilie by bolo účinnejšie ako 27 samostatných národných armád,“ uviedol.

Reuters pripomína, že koncepcia integrácie národných vojenských síl do nadnárodnej európskej armády bola prvýkrát navrhnutá v roku 1951 s cieľom čeliť Sovietskemu zväzu a zabezpečiť, aby nemecké prezbrojenie neohrozovalo jeho susedov. Francúzsky parlament však ideu v roku 1954 zamietol.

„Myšlienka európskej obrany stála pri vzniku EÚ. Je na mojej generácii, aby túto úlohu dokončila,“ deklaroval Albares.

9:25 Rokovania o ukončení rusko-ukrajinskej vojny dosiahli veľký pokrok, zostáva doriešiť poslednú otázku, povedal dnes podľa agentúr Reuters a AFP na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose splnomocnenec amerického prezidenta Steve Witkoff. Dodal, že počas dňa odcestuje do Moskvy, aby ukončenie konfliktu prerokoval s ruskými predstaviteľmi.

Hlavný ukrajinský vyjednávač Rustom Umerov o niečo skôr informoval o rokovaní s americkými zástupcami v Davose, hlavnými témami podľa neho boli ekonomický rozvoj, povojnová obnova jeho krajiny a bezpečnostné záruky.

Čítajte viac Witkoff oznámil pokrok v rokovaniach a mieri do Moskvy: Ostáva jediný bod, ktorý treba vyriešiť. Peskov ho schladil

9:00 Zbierajú sneh, aby ho doma rozpustili na vodu, spia v rukaviciach, kabátoch a čiapkach, na plynových sporákoch zohrievajú tehly, aby sa ohriali, a vo vnútri bytov si stavajú stany. Obyvatelia Kyjeva robia všetko, čo je v ich silách, aby prežili najchladnejšiu a najtemnejšiu zimu vojny.

Čítajte viac Spia v kabátoch, sneh rozpúšťajú na vodu. Rusko mení zimu v Kyjeve na boj o prežitie

8:22 Majitelia vozidiel Porsche a BMW v Rusku sa stretávajú s poruchami, ktoré spôsobujú rušičky dronov. Tieto zariadenia, určené na mätanie a zneškodňovanie ukrajinských bezpilotných lietadiel, zasahujú aj do fungovania satelitných systémov ochrany proti krádeži drahých vozidiel: motor zhasne, nedá sa znovu naštartovať a je nutné privolať odťah. Napísal to server The Moscow Times s odvolaním sa na informácie zo sociálnych sietí a autoservisov. Spoločnosť Porsche Russland problém potvrdila, díleri BMW sa zatiaľ nevyjadrili, dodal server.

Problém sa týka predovšetkým vozidiel Porsche Macan a Cayenne vyrobených v rokoch 2016 až 2018, no môže sa vyskytnúť pri všetkých modeloch z rokov 2013 až 2019 – od Porsche 911 cez Panameru, Cayenne, Macan, Boxster a Cayman 718 až po exkluzívny model 918 Spyder.

Podobnými ťažkosťami podľa portálu trpí aj celý modelový rad vozidiel BMW vybavených systémom ConnectedDrive. Majitelia sa sťažujú, že im autá náhle zhasnú a vyžadujú si odťah, píše server.

Dmitrij Ilinych, majiteľ vozidla Porsche a autoservisu v meste Perm, uviedol, že počas jedného mesiaca vyhľadalo jeho služby päť klientov, ktorých trápili poruchy na vozidlách Porsche Cayenne. Šéf siete autodielní Fit Service Andrej Kuzin potvrdil, že tieto problémy sa skutočne vyskytujú a riešia sa preprogramovaním vozidla.

Automechanici vysvetľujú, že v dôsledku rušičiek dostávajú vozidlá so satelitnou ochranou proti krádeži skreslený alebo „cudzí“ signál. Auto si preto „myslí“, že bolo ukradnuté, a automaticky zablokuje motor. Vozidlá Porsche majú v motorovom priestore kartu eSIM, ktorá pri výpadku správneho spojenia môže spustiť ochranné opatrenia vrátane vypnutia motora.

Jednému vodičovi Porsche Macan sa stalo, že mu auto vypovedalo službu v centre mesta. Preprogramovanie ho stálo 28 000 rubľov (približne 280 eur) bez akejkoľvek záruky, že sa problém nebude opakovať, a odtiahnutie do servisu ďalších 32 000 rubľov (asi 320 eur).

Trh zareagoval ponukou rôznych riešení, ktoré sú však spoplatnené. Najdrahšou možnosťou je preprogramovanie riadiacej jednotky motora s deaktiváciou satelitného blokovania, čo stojí až 150 000 rubľov (približne 1 500 eur). Lacnejšou alternatívou je odpojenie systému ochrany proti krádeži za 20 000 až 30 000 rubľov (zhruba 200 až 300 eur).

Spomínané problémy sa v Rusku prvýkrát objavili vlani začiatkom decembra, spočiatku však išlo len o ojedinelé prípady. V súčasnosti sa vyskytujú oveľa častejšie a v servisoch sa tvoria rady na preprogramovanie vozidiel, dodali The Moscow Times.

6:05 Americký prezident Donald Trump plánuje dnes na okraj Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose rokovať so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Šéf Bieleho domu sa má zúčastniť aj na vyhlásení Charty Rady mieru, ktorú zakladá. O 9.30 SEČ na fóre vystúpi nemecký kancelár Friedrich Merz.

Trump stretnutie s ukrajinským prezidentom ohlásil po svojom stredajšom prejave na fóre. Zelenskyj v utorok uviedol, že chce prísť do Davosu na zasadnutie WEF len v prípade, že by tam so Spojenými štátmi podpísal dokumenty o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a o obnove krajiny. Zatiaľ nie je jasné, či rokovanie Trump – Zelenskyj bude mať virtuálnu podobu. Podľa informácií servera Axios je však možné, že ukrajinský prezident zamieri do Švajčiarska osobne.

Trump v stredu vyhlásil, že chce zastaviť krviprelievanie na Ukrajine a že rokuje aj so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Zopakoval svoje skoršie tvrdenia, že vojna na Ukrajine by sa v roku 2022 nezačala, keby bol v tom čase prezidentom.

Očakáva sa tiež, že americký prezident dnes dopoludnia oznámi podrobnosti o Charte Rady mieru, ktorú zakladá. Trump má dnes z Davosu odletieť späť do Washingtonu.