Ruský prezident Vladimir Putin o poskytnutí peňazí Rade mieru hovoril vo štvrtok na stretnutí so šéfom palestínskej samosprávy Mahmúdom Abbásom v Moskve. Abbás na záver svojej dvojdňovej návštevy Ruska rokoval s Putinom o vývoji na Blízkom východe.
Putin tiež uviedol, že Rusko myšlienku využitia zmrazených ruských aktív pre Radu mieru preberalo už skôr so Spojenými štátmi a že otázka využitia týchto aktív bude tiež témou dnešného rokovania s americkými predstaviteľmi v Moskve.
Čítajte viac Witkoff oznámil pokrok v rokovaniach a mieri do Moskvy: Ostáva jediný bod, ktorý treba vyriešiť. Peskov ho schladil
Rada mieru sa najprv zameria na presadenie mieru v palestínskom Pásme Gazy, chce sa ale venovať aj ďalším konfliktom. Trump uviedol, že nová medzinárodná inštitúcia dohliadne na demilitarizáciu a obnovu Gazy.
Medzi štátnikmi, ktorí dokument podpísali, bol okrem iného maďarský premiér Viktor Orbán. Na ceremónii boli prítomné približne dve desiatky svetových lídrov vrátane azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva, bulharského premiéra Rosena Žeľazkova, argentínskeho prezidenta Javiera Mileia či indonézskeho prezidenta Prabowa Subianta.
Rada mieru mala byť pôvodne malým zoskupením štátov dohliadajúcich na dodržiavanie prímeria v Pásme Gazy, no časom sa vyvinula do oveľa ambicióznejšieho projektu. „Máme veľa skvelých ľudí, ktorí sa chcú zapojiť. Bude to najprestížnejšia rada, aká bola kedy vytvorená,“ vyhlásil v stredu Trump počas rokovania s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím.
Česká republika dostala pozvánku k členstvu v Rade mieru, ktorú ustanovil americký prezident Donald Trump. Na otázku ČTK to vo štvrtok uviedla hovorkyňa vlády Karla Mráčková. Stanovisko pre vládu teraz podľa nej pripravuje ministerstvo zahraničia. Trump spolu s pozvanými štátnikmi radu formálne ustanovil dnes na okraj Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose.
K členstvu v Rade mieru by sa mala Česká republika vyjadriť až podľa podmienok a jej právomocí, povedal vo štvrtok prezident Petr Pavel novinárom pri návšteve Olomouckého kraja. Nikto doteraz nevidel štatút alebo mandát rady, nevie sa o nej skoro nič, dodal. Pozvánku na členstvo v Rade mieru dnes Česko dostalo rovnako ako rad ďalších štátov.
Pavel pripomenul, že dlhodobé členstvo v Rade mieru je spojené s vkladom jednej miliardy dolárov (zhruba 21 miliárd Kč) a Trump sa volal do čela rady s právom veta. „Bude určite zaujímavé, ak budeme toto pozvanie posudzovať, na čo by takáto rada mala slúžiť, za akých podmienok, s akými právomocami, podľa akých pravidiel a až potom sa k tomu vyjadriť,“ povedal Pavel.
Pozvánku stať sa členom dostalo podľa zdrojov svetových agentúr približne 60 krajín. Otvorene ju prijali Izrael, Spojené arabské emiráty, Maroko, Vietnam, Kazachstan, Maďarsko, Argentína, Bielorusko, Kosovo, Egypt, Arménsko, Azerbajdžan, Bahrajn, Indonézia, Jordánsko, Katar, Pakistan, Saudská Arábia, Turecko a Uzbekistan.
Pozvané boli okrem iných aj Rusko, Čína, Európska komisia, Poľsko či Austrália. Účasť zatiaľ odmietli Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nórsko, Švédsko a Slovinsko. Nie je známe, či pozvánku dostala aj SR alebo ČR.
Paríž medzitým odkázal, že sa k Rade mieru nepripojí. Základný dokument rady podľa hovorcu francúzskej diplomacie nezodpovedá mandátu na ukončenie vojny v Pásme Gazy stanovenému rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN a je tiež v rozpore s Chartou OSN.
Trump tvrdí, že Rada mieru by mohla v budúcnosti plniť niektoré funkcie Organizácie Spojených národov (OSN). Niektoré krajiny sa podľa jeho slov chcú pridať, ale potrebujú súhlas národných parlamentov.
Novozriadená Rada mieru má síce oficiálne spolupracovať s OSN, no niektorí diplomati a krajiny vyjadrili obavy, že jej ambiciózny mandát riešiť globálne konflikty by mohol oslabiť alebo konkurovať úlohe OSN ako hlavnej platformy pre medzinárodný mier a bezpečnosť.
