Americký prezident začal prednedávnom znovu hovoriť o svojom odhodlaní získať pre Spojené štáty v záujme ich bezpečnosti Grónsko, ktoré je autonómnou súčasťou Dánska. Minulý víkend Trump ohlásil dodatočné desaťpercentné clá na produkciu Dánska a ďalších siedmich európskych krajín, ktoré jeho zámer odmietajú.
V stredu večer však od tohto zámeru ustúpil, keď po stretnutí so šéfom NATO Markom Ruttem oznámil zhodu na rámci budúcej dohody o Grónsku a celej arktickej oblasti. Hovorca NATO potom uviedol, že na zaistení bezpečnosti Arktídy budú krajiny aliancie pracovať spoločne.
Summit EÚ sa síce koná v pozitívnejšej atmosfére, než by sa zdalo o 24 hodín skôr, okolo budúcej dohody ohľadom Grónska však stále panuje neistota, píše Politico. Účastníci rokovania sa tak budú snažiť zistiť, na čom sa vlastne Rutte s Trumpom dohodli a ako na to reagovať.
Vzhľadom na to, že americký prezident odvolal svoju hrozbu ohľadom zavedenia ciel proti niekoľkým európskym krajinám, je nepravdepodobné, že by lídri schválili plánované odvetné obchodné opatrenia. Pracovná večera je však podľa mnohých diplomatov aj naďalej kľúčová pre prediskutovanie radu otázok súvisiacich so vzťahmi medzi EÚ a USA, či už ide o ruskú agresiu proti Ukrajine, alebo novú Trumpovu Radu mieru.
Predseda úniových summitov bude musieť čeliť rôznym táborom a smerom, podľa Politica bude zaujímavé sledovať najmä päť lídrov: francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, nemeckého kancelára Friedricha Merza, taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, poľského premiéra Donalda Tuska a Babiša.
Emmanuel Macron
V čele malej, ale rastúcej skupiny krajín, ktoré sa chcú postaviť Trumpovi, je Macron, označený ako „rozdúchavač vášní“. V utorok v Davose označil francúzsky prezident tlak na Grónsko za „imperializmus alebo nový kolonializmus“ a kritizoval Trumpovu zbytočnú agresivitu. Francúzsko dôsledne presadzuje, aby bola Európa menej závislá od USA, napríklad vyzýva spojencov, aby nakupovali viac zbraní vyrobených na kontinente. V zákulisí francúzski diplomati presadzovali nasadenie takzvanej „ekonomickej bazuky“, čo je opatrenie proti ekonomickému nátlaku (ACI).
Macrona podporujú lídri ako belgický premiér Bart De Wever, ktorý verejne vyhlásil, že „už nemá zmysel byť mäkký“ a že by bol pripravený na „obchodnú vojnu“, ak by to bolo nutné. Španiel Pedro Sánchez, jeden z mála socialistických lídrov v Európskej rade, tiež hlasno odsúdil Trumpa. Túto skupinu povzbudzuje fakt, že Biely dom podľa všetkého ustúpil aj tvárou v tvár diplomatickému a ekonomickému tlaku ohľadom Grónska.
Friedrich Merz
Ďalšiu skupinu lídrov vedie podľa Politica „váhavý podporovateľ“, nemecký kancelár Friedrich Merz. Krehká vládna koalícia spočiatku vysielala zmiešané signály, teraz sa však zdá, že sa Merz prispôsobuje Macronovej stratégii. So svojím ekonomickým zameraním nemecký kancelár hovorí za krajiny, ktoré by radšej neboli zatiahnuté do nových sporov s Trumpom, no začínajú mať pocit, že iná možnosť zrejme neexistuje.
Giorgia Meloniová
Vodcovskou postavou tretej skupiny krajín je Meloniová, ku ktorej sa upierajú zraky mnohých. Na jednej strane si totiž vybudovala s americkým prezidentom veľmi zvláštny vzťah, na druhej strane hrá kľúčovú úlohu v zahraničnej politike EÚ. Meloniovú Politico označuje za „lakmusový papierik“. Keď sa spojí s tými, ktorí chcú byť asertívnejší, je to významné znamenie, že Trump pravdepodobne zašiel príliš ďaleko.
Donald Tusk
Za „nerozhodnutého“ bruselský server označil Tuska. Dlhoročný proeurópsky politik čelí ťažkému obdobiu a vo Varšave proti nemu zároveň stojí prezident Karol Nawrocki, ktorý je naklonený Trumpovi. Poľsko a s ním aj pobaltské krajiny sú závislé od Washingtonu, ak si chcú udržať svoju vojenskú rolu v regióne. Stoja tak v čele skupiny, ktorá podporuje obhajobu európskej suverenity, no váha s čímkoľvek, čo by sa dalo vnímať ako eskalácia.
Andrej Babiš
Za vodcu poslednej skupiny potom označilo českého premiéra Andreja Babiša, ktorého nazvalo Trumpovým sympatizantom. Server poznamenal, že ide len o druhý summit od chvíle, kedy sa „miliardár a podnikateľ Babiš vrátil do úradu“. „Zatiaľ žartoval, že si kúpil glóbus, aby videl, kde je Grónsko, a vyhlásil, že Trumpove obavy z Ruska a Číny sú legitímne, no vyzval k mierovej dohode v rámci zachovania NATO,“ pripomenul server.
Ďalším lídrom, ktorého treba sledovať, je slovenský premiér Robert Fico. Európsku úniu často kritizuje, ostro sa stavia najmä proti odpútaniu sa od Ruska v oblasti plynu a ropy, no v dôležitých rozhodnutiach zvyčajne hlasuje so zvyškom lídrov. Politikom, ktorý sa postaví proti takmer všetkému, na čom sa ostatní zhodnú, je potom maďarský premiér Viktor Orbán, dlhoročný Trumpov fanúšik. Podľa diplomatov má Budapešť určité obavy z nepredvídateľného Washingtonu, no Orbán nechce robiť žiadne zásadné kroky vzhľadom na to, že ho v apríli čakajú voľby a Trumpova podpora sa mu hodí.
