„Je to dohoda, po ktorej ľudia skočili, pre USA naozaj fantastická. Dáva všetko, čo sme chceli, vrátane skutočnej národnej i medzinárodnej bezpečnosti,“ prezradil Trump novinárom v stredu večer po stretnutí s Ruttem.
Spokojný bol i generálny tajomník NATO, podľa ktorého sa so šéfom Bieleho domu nebavili o tom, či Grónsko zostane autonómnym územím Dánska. „Veľmi sa sústredí na to, čo musíme spraviť, aby sme zabezpečili ten obrovský arktický región,“ uviedol Rutte pre televíziu Fox News.
Podobne ako na Cypre
Ako teda vyzerá rámcová dohoda, ktorá má Grónsko zachrániť pred pričlenením k USA? Jej približné obrysy opísali viaceré svetové médiá odvolávajúce sa na informované zdroje z vysokej politiky, či už ide o americký denník New York Times, spravodajský portál Axios, britské noviny Daily Telegraph, alebo nemecké denníky Die Welt a Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).
Základom je posilnená prítomnosť americkej armády v Grónsku a niekoľko opatrení. Prvým z nich je, že Dánsko a Európska únia vyjdú v ústrety Spojeným štátom a umožnia im, aby v Grónsku vybudovali ďalšie vojenské základne. Vzorom bude zmluva, akú uzavrela Veľká Británia s Cyprom.
Briti si na tomto ostrove v Stredozemnom mori, ktorý bol do roku 1960 ich kolóniou, dodnes udržali dve letecké základne – Akrotiri a Dhekelia. Podľa štatútu upraveného zmluvou sa pritom obe považujú za britské územie.
Čítajte viac Európa nie je pri Grónsku bezmocná. Proti Trumpovi dokáže vytiahnuť obranu aj obchod
Američania majú v Grónsku iba jeden oporný bod – základňu vesmírnych síl Pituffik (predtým nazývanú Thule), no ešte v časoch studenej vojny mali na ostrove až 17 základní.
Podľa dohody by teda ich počet mohli zvýšiť tak, aby zaistili svoju národnú bezpečnosť. Dánska i grónska vláda sa už dávnejšie vyjadrili, že by s takým riešením súhlasili.
Podľa FAZ o tom Rutte pred pár dňami v Bruseli rokoval s dánskym ministrom obrany Troelsom Lundom Poulsenem a grónskou šéfkou diplomacie Vivian Motzfeldtovou.
USA majú už v súčasnosti povolené budovať a prevádzkovať vojenské základne na ostrove a zároveň majú neobmedzenú „slobodu pôsobenia“ medzi určenými oblasťami obrany vrátane vzdušných, pozemných a námorných síl.
Nová dohoda by im – tak ako Britom na Cypre – umožnila, aby sa ich základne v Grónsku stali americkým územím. Teoreticky by tak mali právo rozširovať svoju činnosť aj do oblastí bohatých na nerastné suroviny, čo bolo Trumpovým zámerom.
Súčasťou rámcovej dohody má byť tiež otvorenie zmluvy o obrane z roku 1951, ktorá USA oprávňuje umiestniť v Grónsku vojenské jednotky. Mala by sa doplniť tak, aby zahŕňala i výstavbu amerického systému protiraketovej obrany zvanú Zlatá kupola.
Washington by získal aj rozhodujúce slovo v tom, kto môže na ostrove investovať. Keby chcel zablokovať projekty z krajín, ktoré nie sú členmi NATO, mohol by uplatniť právo veta. Vďaka tomu by zabránil, aby sa k nerastom či nehnuteľnostiam na ostrove dostali Číňania alebo Rusi.
Čítajte viac Írsky minister pre Pravdu: S Trumpom chceme dialóg, ale o Grónsku sa nedá vyjednávať
Európski partneri v NATO sa zároveň zaviažu k silnej angažovanosti v Arktíde a vojenskej podpore USA v regióne. Biely dom za to zruší všetky dodatočné clá, ktorými európskym krajinám hrozil za to, že do Grónska vyslali vojenské jednotky.
Trump po stretnutí s Ruttem vo Švajčiarsku netajil spokojnosť. Novinárom povedal, že je to najlepšia dlhodobá dohoda, ktorá bude platiť „večne“.
O nás bez nás?
Uzavretie kompromisu ocenila aj dánska premiérka Mette Frederiksenová. Ako uviedla pre médiá, bezpečnosť v Arktíde je záležitosťou celej Severoatlantickej aliancie, preto je správne, že o téme diskutoval i Rutte s Trumpom. Aj Dánsko sa údajne zaviazalo, že bude v tejto oblasti aktívnejšie.
Frederiksenová tiež zdôraznila, že s generálnym tajomníkom NATO bola počas celého procesu v úzkom kontakte – pred jeho rozhovorom s americkým prezidentom aj po ňom – a všetko „koordinovala s grónskou vládou“.
„Dánske kráľovstvo chce pokračovať v konštruktívnom dialógu so spojencami o tom, ako môžeme posilniť bezpečnosť v Arktíde vrátane americkej Zlatej kupoly, za predpokladu, že sa tak urobí s rešpektom k našej územnej celistvosti,“ uzavrela premiérka.
Podobne reagoval i dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen, ktorý zhodnotil, že „deň sa skončil lepšie, ako sa začal“. „Sme radi, že prezident vylúčil obsadenie Grónska silou a pozastavil obchodnú vojnu,“ napísal na sociálnej sieti X .
„Poďme si teraz sadnúť a zistiť, ako môžeme riešiť americké obavy týkajúce sa bezpečnosti v Arktíde a zároveň rešpektovať červené línie Dánskeho kráľovstva,“ dodal.
Čítajte viac Grónsko vždy dalo Amerike, čo chcela. USA tam stratili jadrové bomby
Úľavu však bolo cítiť i na druhej strane oceánu, kde boli z Trumpovej politiky voči Grónsku zhrození aj mnohí členovia jeho Republikánskej strany. Ako informoval portál Politico, viacerí obavy skrývali, tvrdiac, že ich prezident hrozby nikdy nemyslel vážne.
„Všetci sme vedeli, že to nikdy nebolo na stole, ale je veľmi užitočné, že to povedal,“ komentoval jeho záverečné vyhlásenie o Grónsku kongresman Mike Rogers.
„Nikdy by sme nepoužili silu,“ presviedčal jeho kolega z Kongresu Ken Calvert. „Toto nie je Venezuela, preboha,“ citoval jeho slová server Politico. Lepšia nálada sa okamžite prejavila i na akciových trhoch, ktoré Trump pozorne sleduje a zrejme ho ovplyvnili aj pri rozhodovaní o Grónsku.
Hoci Rutte svoj postup údajne koordinoval s dánskymi a grónskymi predstaviteľmi, nie všetci politici z ostrova sú z výsledku nadšení.
Dánsky denník Børsen informoval o jednej z dvoch poslankýň v grónskom parlamente, ktorú Trumpovo správanie pobúrilo a jeho rokovanie s generálnym tajomníkom NATO označila za dohodu „o nás bez nás“.
„NATO v žiadnom prípade nemá jednostranný mandát rokovať o čomkoľvek bez nás z Grónska,“ zhrnula na sociálnej sieti X Aaja Chemnitz Larsenová zo socialistickej strany Jednota Inuitov.
Čítajte viac Trump v Davose vylúčil použitie sily na získanie Grónska. Rutte však poprel, že by téma dánskej suverenity bola vôbec súčasťou ich rokovaní
„A to, že by NATO malo mať čokoľvek dočinenia s našou krajinou a nerastnými surovinami, je úplne vylúčené,“ doplnila poslankyňa, ktorá Trumpa kritizovala už v minulosti.
Spôsob, ako rozpráva o obyvateľoch Grónska, je podľa nej ponižujúci. „Už len to, že hovoríte o ľuďoch – a tvrdíte, že si ich kúpite, je odsúdeniahodné. A neľudské,“ povedala pre denník Børsen.
„Je dosť možné, že Spojené štáty odkladajú bokom všetky dobré veci, ktoré sme poznali – demokraciu, dialóg a rešpekt. Ale to dobro sa nachádza v našich priateľoch a spojencoch. Toho sa musíme držať,“ uzavrela grónska poslankyňa.
