Diplomatická dilema Prahy
Český premiér Andrej Babiš po mimoriadnom summite v Bruseli oficiálne potvrdil, že Česká republika pozvánku do Rady mieru dostala. Podľa hovorkyne vlády Karly Mráčkovej dorazila ponuka v stredu a momentálne k nej pripravuje stanovisko oddelenie medzinárodných organizácií rezortu diplomacie. Babiš plánuje účasť v tomto orgáne konzultovať s ministrom zahraničných vecí Petrom Macinkom.
Napriek zvažovaniu tejto ponuky sa český premiér jasne vymedzil voči ďalšej Trumpovej priorite – Grónsku. Babiš zdôraznil, že ostrov je nedeliteľnou súčasťou Dánska, čo bola aj ústredná téma štvrtkového rokovania lídrov EÚ. Trump do rady pozval približne 60 krajín vrátane Poľska, Ruska či Číny, no viaceré európske štáty ako Francúzsko či Slovinsko účasť vopred odmietli.
Čítajte viac Trumpova Rada mieru je na svete, pozvánku dostalo aj Česko. Putin jej chce dať miliardu dolárov, má to však háčik
Rozchod Washingtonu s Ottawou
Kým Česko o pozvánke rokuje, Kanada o ňu definitívne prišla. Donald Trump na svojej sieti Truth Social potvrdil stiahnutie pozvania pre premiéra Marka Carneyho. Rozhodnutie prišlo po tom, čo Carney na Svetovom ekonomickom fóre v Davose hovoril o „rozpade“ globálneho poriadku pod vedením USA. Carney otvorene vyhlásil, že mocnosti strednej veľkosti sa už nemôžu spoliehať na „poslušnosť“ voči USA, ktorá ich pred agresivitou veľmocí neochráni.
Napätie medzi Kanadou a USA eskalovalo aj pre Trumpove hrozby uvalenia ciel súvisiacich s jeho plánom na prevzatie Grónska. Carneyho vláda konštatovala, že pripojenie sa k tomuto samozvanému orgánu by pre Kanadu nebolo prospešné, čím sa zaradila k najostrejším kritikom novej americkej politiky.
Čítajte aj Írsky minister pre Pravdu: S Trumpom chceme dialóg, ale o Grónsku sa nedá vyjednávať
Vážne pochybnosti Bruselu
Spoločný postup Európskej únie tlmočil predseda Európskej rady António Costa po nočnom summite, ktorý prebiehal v prísnom režime bez mobilných telefónov. Lídri EÚ majú v súvislosti s Trumpovou radou „vážne pochybnosti“, ktoré sa týkajú jej zlučiteľnosti s Chartou OSN a celkového spôsobu riadenia. Costa zdôraznil, že Únia bude brániť seba a svojich občanov pred akoukoľvek formou nátlaku.
Hoci Brusel privítal Trumpovo rozhodnutie zrušiť avizované clá a vyzval na stabilizáciu obchodných vzťahov, postoj k územnej celistvosti Dánska zostáva neoblomný. Podľa Costu by zavedenie akýchkoľvek dodatočných ciel pre otázku Grónska bolo v priamom rozpore s platnou obchodnou dohodou medzi EÚ a USA.
Španielsko sa nepripojí
Španielsky premiér Pedro Sánchez v piatok povedal, že jeho krajina sa nepridá k novozaloženej Rade mieru, ktorú inicioval americký prezident Donald Trump.
„Vážime si toto pozvanie, ale odmietame ho,“ povedal Sánchez po summite EÚ v Bruseli. „Robíme to predovšetkým a zásadne kvôli konzistentnosti,“ dodal španielsky premiér s tým, že toto rozhodnutie je v súlade „s multilaterálnym usporiadaním, systémom Organizácie Spojených národov a medzinárodným právom.“
Kto sa zatiaľ do projektu pridal?
Nová diplomatická iniciatíva Bieleho domu vyvolala vo svete vlnu protichodných rozhodnutí, ktoré prekračujú rámec tradičných spojenectiev. Do Trumpovej Rady mieru sa k dnešnému dňu oficiálne zapojila silná skupina štátov Blízkeho východu vrátane Izraela, Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Egypta, Jordánska, Kataru a Bahrajnu. Tieto krajiny vidia v novom orgáne kľúč k povojnovej správe Pásma Gazy.
K nim sa pridali aj ďalší signatári charty z Davosu, medzi ktorými figuruje Maďarsko, Turecko, Bielorusko, Kosovo, Albánsko, Arménsko a Azerbajdžan. Z mimoeurópskych regiónov účasť potvrdili aj Argentína, Paraguaj a skupina ázijských štátov na čele s Pakistanom, Indonéziou, Vietnamom a stredoázijskými republikami ako Kazachstan či Uzbekistan.
Naproti tomu stojí blok štátov, ktoré sa rozhodli americkú ponuku definitívne ignorovať alebo ju priamo odmietli. Okrem už spomínaného Francúzska a Kanady sa k odporu pridali aj Spojené kráľovstvo a Slovinsko, pričom severnú Európu v odmietavom postoji zastupujú Nórsko a Švédsko. Tieto krajiny sa obávajú najmä oslabenia vplyvu OSN. Osobitnú kategóriu tvoria štáty, ktoré zatiaľ vyčkávajú na vývoj udalostí. Poľský prezident Nawrocki síce prejavuje ochotu k spolupráci, no jeho podpis naráža na domácu politickú kontrolu.
Podobne nejasná zostáva pozícia Ruska a Číny, ktoré nateraz vyčkávajú na konkrétne ekonomické ústupky, zatiaľ čo Ukrajina vyjadruje zásadné výhrady voči zloženiu rady, v ktorej by mala zasadať po boku Ruska.
