Situácia sa upokojila až po tom, čo americký prezident Donald Trump v stredu v Davose vylúčil vojenský zásah USA s cieľom získať tento arktický ostrov. Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen sa odmietol k týmto informáciám vyjadriť.
Rozkaz dostali dánski vojaci v čase, keď Trump odmietal vylúčiť použitie sily vo svojej snahe získať Grónsko, poloautonómne územie Dánskeho kráľovstva. Podľa verejnoprávneho média sa na pláne obrany zhodli vládne aj opozičné strany. Hoci politici nepovažovali vojenský úder Spojených štátov za pravdepodobný, podľa stanice DR si Dánsko nemohlo byť isté, kým Trump nevyhlásil, že nechce použiť vojenskú silu.
Dánski vojaci boli v uplynulých týždňoch vyslaní na ostrov v rámci cvičení Arctic Endurance, ktoré podľa Kodane potrvá väčšinu roka. K cvičeniu sa pridalo Nemecko, Francúzsko, Británia, Nórsko, Švédsko, Fínsko a Holandsko. V reakcii na toto cvičenie Trump pohrozil zmieneným štátom vrátane Dánska zavedením desaťpercentných ciel. Po stredajšom hovore so šéfom Severoatlantickej aliancie Markom Ruttem o budúcej dohode týkajúcej sa Grónska a celej arktickej oblasti od ciel upustil.
Dohoda predpokladá, že Severoatlantická aliancia zosilní ostrahu Arktídy. Trump po rokovaní s Ruttem povedal, že súčasťou dohody bude prístup ku grónskym nerastným surovinám pre Spojené štáty aj ich európskych spojencov a tiež spolupráca na americkom protiraketovom štíte Golden Dome (Zlatá kopula). Rutte však vo štvrtok podľa agentúry Reuters uviedol, že o využívaní dôležitých nerostných surovín s Trumpom nehovoril.
Ďalšie rokovania o Grónsku sa uskutočnia dnes. Podľa agentúry AFP sa bude prejednávať aktualizácia dohody z roku 1951 medzi Dánskom a Spojenými štátmi. Táto zmluva poskytuje americkej armáde rozsiahly prístup do Grónska, okrem iného na výstavbu a prevádzku vojenských základní. Dánska premiérka Mette Frederiksenová vo štvrtok uviedla, že je pripravená viesť s USA konštruktívny dialóg o bezpečnosti a ďalších investíciách, ale odmieta vyjednávať o územnej celistvosti Dánskeho kráľovstva.

