Tento 34-stranový dokument, prvý od roku 2022, je na vojenský plán nezvyčajne politický. Kritizuje partnerov od Európy po Áziu za to, že sa spoliehali na podporu minulých amerických administratív, ktoré dotovali ich obranu, a volá po „razantnej zmene – v prístupe, zameraní aj tóne“. Podľa Pentagonu to znamená, že spojenci budú musieť viac niesť ťarchu obrany proti štátom od Ruska po Severnú Kóreu.
„Príliš dlho americká vláda zanedbávala – dokonca odmietala – uprednostňovať Američanov a ich konkrétne záujmy,“ znie úvodná veta dokumentu.
Záujem o Grónsko a Panamu
Nová národná obranná stratégia USA uzatvára týždeň plný napätia medzi Trumpovou administratívou a tradičnými spojencami, najmä v Európe. Trump hrozil zavedením ciel niektorým európskym partnerom, aby presadil svoj zámer získať Grónsko, kým napokon oznámil dohodu, ktorá napätie čiastočne zmiernila.
Dokument varuje, že ministerstvo obrany predloží „hodnoverné možnosti, ako zabezpečiť prístup americkej armády a obchodu do kľúčových oblastí“, najmä do Grónska a Panamského prieplavu. Pre spojencov, ktorí už vnímajú určitú nepriateľskú rétoriku zo strany USA, to bude pravdepodobne nepríjemná správa.
Čítajte viac Dohodli sa o nás bez nás, kritizuje Trumpa a Rutteho grónska politička. Čo to vlastne znamená pre Grónsko?
Stratégia tiež vyzýva na spoluprácu s Kanadou a ďalšími susedmi, no súčasne vysiela jasné varovanie. „Budeme rokovať v dobrej viere s našimi susedmi, od Kanady až po partnerov v Latinskej Amerike, ale zabezpečíme, aby rešpektovali naše spoločné záujmy a plnili svoj diel zodpovednosti za obranu týchto záujmov,“ uvádza dokument. „A ak tak neurobia, budeme pripravení prijať cielené a rozhodné opatrenia, ktoré konkrétne napomôžu záujmom USA.“
Koniec éry zamerania na Čínu
Podobne ako predchádzajúca národná bezpečnostná stratégia Bieleho domu, aj nová obranná stratégia posilňuje Trumpovu filozofiu America First, teda „Amerika na prvom mieste“. Dokument podporuje politiku nezasahovania do zahraničných záležitostí, spochybňuje dlhodobé strategické vzťahy a kladie americké záujmy na prvé miesto. Posledná národná obranná stratégia bola zverejnená v roku 2022 za vlády Joea Bidena a zameriavala sa predovšetkým na Čínu ako na hlavnú strategickú výzvu pre USA.
Osobitná pozornosť sa venuje prístupu k Panamskému prieplavu a Grónsku. Prichádza len niekoľko dní po tom, ako Trump oznámil, že so šéfom NATO Markom Ruttom dosiahol rámec budúcej dohody o arktickej bezpečnosti, ktorá by USA poskytla „plný prístup“ ku Grónsku, územiu Dánska, člena NATO.
Trump už skôr navrhol, že USA by mali zvážiť znovuzískanie kontroly nad Panamským prieplavom, a obvinil Panamu z prenechania vplyvu Číne. Na otázku, či je znovuzískanie prieplavu stále na programe dňa, odpovedal Trump tento týždeň vyhýbavo. Pentagon tiež vyzdvihol operáciu, pri ktorej bol začiatkom tohto mesiaca zosadený venezuelský prezident Nicolás Maduro, s tým, že všetci narkoteroristi by si z nej mali vziať ponaučenie.
Budúcnosť Taiwanu a Európy
Nová obranná stratégia vníma Čínu, ktorú predchádzajúca Bidenova administratíva považovala za hlavného protivníka, ako ustálenú silu v indo-pacifickom regióne, ktorú treba odradiť od snahy o dominanciu nad USA alebo ich spojencami. Dokument zdôrazňuje, že cieľom nie je Čínu ovládnuť, poškodiť ani ponížiť, ani vyvolať zmenu režimu či existenciálny konflikt.
Podľa dokumentu sa Trump usiluje o stabilný mier, férový obchod a rešpektujúce vzťahy s Čínou, čo nasleduje po uvoľnení napätia v obchodnej vojne a po období vysokých ciel. Stratégia tiež sľubuje rozšírenie vojenskej komunikácie medzi armádami USA a Číny.
Stratégia nikde výslovne nespomína ani nezaručuje podporu Taiwanu, samosprávneho ostrova, ktorý si nárokuje Peking a chce ho v prípade potreby ovládnuť silou. Americké zákony však USA zaväzujú poskytovať Taiwanu vojenskú podporu. Pre porovnanie, stratégia Bidenovej administratívy z roku 2022 uvádzala, že USA budú podporovať asymetrickú sebaobranu Taiwanu.
Čítajte aj Polovica Európanov považuje Trumpa za „nepriateľa Európy“, vyplýva z prieskumu
Ďalším príkladom prenášania zodpovednosti za regionálnu bezpečnosť na spojencov je Južná Kórea. Tá by podľa dokumentu mala byť schopná prevziať hlavnú zodpovednosť za odstrašenie Severnej Kórey, s kritickou, ale obmedzenou podporou zo strany USA.
Stratégia uvádza, že Rusko zostane pretrvávajúcou, ale zvládnuteľnou hrozbou pre východných členov NATO, pričom spojenci majú dostatočnú silu na to, aby prevzali hlavnú zodpovednosť za konvenčnú obranu Európy. Pentagon bude aj naďalej zohrávať kľúčovú úlohu v NATO, hoci prispôsobí rozmiestnenie svojich síl v Európe tak, aby sa viac zameral na priority bližšie k domovu. USA už potvrdili zníženie počtu svojich jednotiek na hraniciach NATO s Ukrajinou, čo vyvoláva u spojencov obavy, že by mohlo vzniknúť bezpečnostné vákuum, zatiaľ čo Európa čelí čoraz agresívnejšiemu Rusku.
