1441. deň: Rubio po rokovaní o konci vojny na Ukrajine: Máme dobrú a zlú správu

Spúšť v Odese po ruskom nálete dronov

27. január 2026

Fotogaléria 10 fotiek

+7

Čítajte viac 1440. deň: Zelenskyj: Moskva na americkú prosbu odpovedala rekordným útokom, očakávam reakciu. Trump reagoval

22:15 Rusko v stredu oznámilo, že už nie je viazané obmedzeniami počtu jadrových hlavíc, keďže platnosť jeho poslednej jadrovej dohody so Spojenými štátmi sa skončí vo štvrtok 5. februára. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

Čítajte viac Padne posledná jadrová brzda: Rusko hlási voľné ruky pri zbraniach a varuje svet

21:48 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že „v blízkej budúcnosti“ očakáva novú výmenu vojnových zajatcov s Ruskom. Jeho vyjadrenie prichádza v čase, keď Moskva a Kyjev ukončili prvý deň rokovaní v Spojených arabských emirátoch o takmer štyri roky trvajúcej vojne na Ukrajine. Počet obetí na životoch v radoch ukrajinských vojakov od začiatku invázie je podľa Zelenského približne 55-tisíc, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Urobíme aj významný krok: V blízkej budúcnosti očakávame výmenu vojnových zajatcov. Musíme priviesť našich zajatcov domov,“ povedal ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom videoposolstve.

Zelenskyj tiež v rozhovore pre francúzsku televíznu sieť France 2 v stredu uviedol, že od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zahynulo približne 55-tisíc ukrajinských vojakov. Ako dodal, „vysoký počet“ ďalších je nezvestných v boji.

20:30 Ukrajinský prezident očakáva, že sa čoskoro uskutoční ďalšia výmena vojnových zajatcov s Ruskom. Volodymyr Zelenskyj to uviedol po tom, čo hovoril s ukrajinskými vyjednávačmi na trojstranných americko-rusko-ukrajinských rokovaniach v Abú Zabí. Bola by to prvá výmena zajatcov po pauze trvajúca štyri mesiace, poznamenal server RBK-Ukrajina.

Trojstranné rokovania musia viesť k skutočnému mieru, a nie poskytnúť Rusku ďalšiu príležitosť pokračovať vo vojne, zdôraznil Zelenskyj, ktorého krajina sa bezmála štyri roky bráni ruskej agresii.

„Naša ukrajinská pozícia je veľmi jasná: Vojna musí naozaj skončiť. Na to musí byť pripravené Rusko. A partneri musia byť tiež pripravení to skutočne zabezpečiť svojimi reálnymi zárukami, bezpečnostnými zárukami, a reálnym tlakom na agresora. Aby ľudia na Ukrajine pocítili, že sa situácia naozaj posúva k mieru, ku koncu vojny, a nie do bodu, keď Rusi využijú všetko vo svoj prospech a budú pokračovať v útokoch,“ vyhlásil Zelenskyj v prejave na sociálnych sieťach.

19:53 Rusko dnes zdôraznilo, že je otvorené diplomacii v oblasti jadrovej bezpečnosti, ale že bude rozhodne čeliť akýmkoľvek novým hrozbám. Moskva označila za chybné a poľutovaniahodné rozhodnutie Spojených štátov neviazať sa ďalej obmedzeniami počtu jadrových hlavíc a ich nosičov, ktoré stanovila končiaca zmluva New START. Uviedli to agentúry s odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí.

Zmluva, ktorú v roku 2010 podpísali v Prahe vtedajší prezidenti oboch krajín Barack Obama a Dmitrij Medvedev a ktorá obmedzovala veľkosť ruského a amerického strategického arzenálu, vyprší na konci dnešného dňa. Obe strany doteraz nezačali žiadne rokovania o jej náhrade. Bezpečnostní experti majú obavy, že ukončenie platnosti zmluvy by mohlo otvoriť cestu k novým pretekom v zbrojení, v ktorých by významným hráčom bola aj Čína, poznamenala agentúra Reuters.

Rusko bude po konci zmluvy New START konať na základe analýzy krokov USA, varovala ruská diplomacia podľa štátnej agentúry TASS. Moskva podľa vyhlásenia svojej diplomacie zostáva otvorená hľadaniu politických a diplomatických ciest k stabilizácii strategickej situácie, hodlá si počínať zodpovedne a uvážlivo, ale je pripravená k ráznym vojenským a technickým protiopatreniam na zmiernenie potenciálnych nových hrozieb pre národnú bezpečnosť.

Čítajte viac Týždeň do chaosu: Putin ponúka odklad, Trump váha. USA a Rusko bez dohody riskujú jadrovú eskaláciu

19:40 Čína pociťuje negatívne ekonomické dôsledky ruskej agresie proti Ukrajine, napriek tomu je podľa britského vojensko-politického analytika ochotná tieto straty akceptovať. Dôvodom má byť strategický a geopolitický prospech, ktorý Peking v konflikte vidí. V komentári pre Sky News to uviedol analytik Michael Clarke.

Čítajte viac Čína má dva dôvody radovať sa z naťahovania vojny na Ukrajine, píše Sky News

18:50 Rusko míňa na armádu podstatne viac, než oficiálne uvádza, upozornila v stredu nemecká spolková spravodajská služba BND, ktorá zároveň varovala pred rastúcou hrozbou, ktorú Moskva znamená pre východnú hranicu Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Podľa analýzy ruských rozpočtových údajov boli vojenské výdavky v rokoch 2022 a 2023 približne o 66 percent vyššie, než Moskva priznala. „Tieto čísla konkrétne ukazujú rastúcu hrozbu, ktorú Rusko predstavuje pre Európu,“ uviedla BND vo výnimočne zverejnenom stanovisku.

Rozdiely vznikajú aj preto, že Rusko definuje obranné výdavky odlišne od štandardov NATO a nezahŕňa napríklad vojenskú výstavbu, IT projekty či sociálne platby rodinám vojakov. Po započítaní týchto „skrytých“ položiek dosiahli ruské výdavky v roku 2024 až 202 miliárd eur oproti oficiálne uvádzaným 140 miliardám.

Za prvé tri štvrťroky 2025 BND odhaduje celkové výdavky na 163 miliárd eur, kým Moskva uvádza len 118 miliárd. V rokoch pred inváziou na Ukrajinu boli skryté výdavky takmer rovnako veľké ako tie oficiálne.

18:41 V Abú Zabí sa v stredu začalo ďalšie kolo rokovaní o ukončení vojny Ruska proti Ukrajine. Napriek tomu, že celkový výhľad pre Kyjev zostáva podľa pozorovateľov nepriaznivý, portál Politico upozorňuje na signály, ktoré by mohli naznačovať posun v postoji Moskvy. Aktuálne rozhovory by podľa viacerých zdrojov mohli priniesť odpoveď na otázku, či ruský prezident Vladimir Putin myslí mierové urovnanie vážne.

Čítajte viac Rusko podľa zdrojov mení tón, rokovania v Abú Zabí naznačujú posun. Je Putin pripravený na mier? Dozvieme sa čoskoro

18:00 Ukrajina označila stredajšie trojstranné rokovania s Ruskom a Spojenými štátmi v Abú Zabí za vecné a produktívne. Hlavný vyjednávač Rustem Umerov na sieti X bez ďalších podrobností napísal, že sa zamerali na konkrétne kroky a praktické riešenia. Ruská strana stretnutie bezprostredne nekomentovala.

Schôdzka v Abú Zabí sa konala v nadväznosti na predchádzajúce trojstranné rozhovory v metropole Spojených arabských emirátov. Pokračovať budú vyjednávači podľa plánov vo štvrtok. K sporným bodom naďalej patria územné nároky Ruska a žiadna strana zatiaľ neprejavila ochotu dosiahnuť kompromis.

„Rokovanie bolo vecné a produktívne, sústredilo sa na konkrétne kroky a praktické riešenia. Pripravujeme správu pre prezidenta Volodymyra Zelenského,“ napísal tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Umerov.

Ukrajinskú delegáciu okrem neho tvorili šéf prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov, jeho poradca Oleksandr Bevz, predseda poslaneckého klubu vládnej strany Sluha národa Davyd Arachamija a prvý námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Serhij Kyslycia.

Spojené štáty na rokovaniach zastupovali vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff, zať Donalda Trumpa Jared Jushner, poradca Bieleho domu Josh Gruenbaum, ako aj tajomník ministerstva obrany pre pozemné sily Daniel Driscoll a veliteľ amerických síl v Európe generál Alexus Grynkewich.

Za Rusko sa podľa Umerova zúčastnili vysokopostavení vojenskí predstavitelia.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio vyhlásil, že hoci sa zoznam nevyriešených otázok týkajúcich sa ukončenia vojny na Ukrajine za posledný rok výrazne zmenšil, tie najproblematickejšie v ňom podľa neho naďalej zostávajú.

17:45 Americký prezident Donald Trump dnes telefonicky hovoril s čínskou hlavou štátu Si Ťin-pchingom o obchode, armáde, vojne na Ukrajine, situácii v Iráne či otázke Taiwanu. Napísal to na sociálnej sieti Truth Social, kde rozhovor označil za excelentný, vzťah s Čínou potom za extrémne dobrý. Prezident Si podľa čínskych médií Trumpovi povedal, že prikladá veľkú dôležitosť vzájomným vzťahom a je ochotný pre ne urobiť ďalšie dobré veci.

Americký prezident vo svojom príspevku rozhovor označil za dlhý a podrobný. Dotkli sa v ňom podľa Trumpa tiež jeho chystanej aprílovej návštevy v Číne, na ktorú sa podľa svojich slov veľmi teší. Hovorili vraj aj o dodávkach lietadiel či nákupoch ropy, plynu a poľnohospodárskych produktov zo strany Číny. O všetkých témach sa podľa Trumpa rokovalo veľmi pozitívne.

„Vzťah s Čínou a môj osobný vzťah s prezidentom je extrémne dobrý a obaja si uvedomujeme, aké dôležité je, aby to tak zostalo,“ uviedol tiež Trump, ktorý verí, že v ďalších troch rokoch jeho prezidentského funkčného obdobia sa podarí dosiahnuť množstvo pozitívnych výsledkov vo vzťahu s Čínou.

17:35 V Abú Zabí sa skončila dnešná časť rokovaní vo formáte USA-Ukrajina-Rusko o vojne na Ukrajine, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroj v diplomacii. Podľa nej sa očakáva, že budú rozhovory pokračovať aj vo štvrtok, čo agentúre AFP povedala aj hovorkyňa ukrajinskej delegácie. O tom, že rokovania budú pokračovať aj vo štvrtok, dnes hovoril s novinármi tiež americký minister zahraničia Marco Rubio. Podľa neho na dojednanie zostávajú tie najťažšie otázky.

Rubio podľa agentúry Reuters povedal, že dnes a vo štvrtok sa konajú v Abú Zabí rokovania medzi technicko-vojenskými tímami z Ukrajiny a Ruska. Časti rokovaní sa podľa neho zúčastnili aj americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner. Rubio tiež novinárom povedal, že za jeden rok sa výrazne skrátil zoznam sporných otázok medzi Ruskom a Ukrajinou. „To je dobrá správa. Zlou správou je, body, ktoré zostávajú, sú tie najnáročnejšie. A medzitým vojna pokračuje,“ uviedol minister.

16:35 Rusko bude mať počas tohto roka dostatok zdrojov na pokračovanie vojny na Ukrajine, pričom vážnejšie ekonomické problémy by sa v krajine mohli objaviť až od polovice roku 2027. Ako referuje web Espreso TV, povedal to politický analytik Vadym Denysenko.

„Čo sa týka toho, či Rusko má dosť zdrojov na pokračovanie vojny, môžem potvrdiť, že v roku 2026 Rusku určite vystačia prostriedkov na vedenie vojny. Ďalej bude záležať od toho, ako sa bude vyvíjať situácia s cenami ropy,“ povedal expert.

Podľa jeho slov už v Rusku pozorujú krízové javy v niektorých kľúčových odvetviach ekonomiky. „Ak bude cena ropy nízka a nebudú prijaté správne manažérske rozhodnutia ohľadom kurzu dolára, od polovice roku 2027 sa očakáva vážna ekonomická kríza. Ak však cena ropy porastie, bohužiaľ to predĺži život tohto režimu ešte na dlhší čas,“ dodal Denysenko.

16:30 V Abú Zabí sa skončila dnešná časť rokovaní vo formáte USA-Ukrajina-Rusko o vojne na Ukrajine, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroj v diplomacii. Podľa nej sa očakáva, že budú rozhovory pokračovať aj vo štvrtok. Agentúra AFP cituje hovorkyňu ukrajinskej delegácie, podľa ktorej rovnako dnes rokovania skončili a budú pokračovať vo štvrtok.

Americkú stranu podľa ruskojazyčného webu stanice BBC na rokovaní zastupujú splnomocnenec amerického prezidenta Steve Witkoff a zať šéfa Bieleho domu Jared Kushner. Na čele ruskej delegácie je náčelník vojenskej rozviedky GRU Igor Kosťukov, ktorý viedol vyjednávací tím už pri predchádzajúcich priamych rokovaniach v Abú Zabí. Ukrajinskú delegáciu vedie predseda ukrajinskej bezpečnostnej rady Rustom Umerov.

Prvé kolo trojstranných rozhovorov sa v Spojených arabských emirátoch konalo 23. a 24. januára.

Najcitlivejšími otázkami sú podľa agentúry Reuters trvajúce požiadavky Moskvy, aby sa Kyjev vzdal územia, ktoré si Rusko nárokuje, ale nedokázalo ho vojensky dobyť, a tiež osud Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú Rusi okupujú. Moskva žiada, aby Kyjev stiahol svoje jednotky z celej Doneckej oblasti, kde sa nachádza pás silne opevnených miest. Podľa Kyjeva by konflikt mal byť zmrazený pozdĺž súčasnej frontovej línie.

Rusko okupuje asi 20 percent ukrajinského územia vrátane polostrova Krym a podľa vojenských analytikov ruská invázna armáda od začiatku roka 2024 dobyla asi 1,5 percenta ukrajinského územia, dodal Reuters. Rusko tvrdí, že dosiahne svoje ciele vojenskou silou, ak neuspejú rokovania. Ruské sily každodenne útočia na ukrajinské ciele vrátane energetickej infraštruktúry. V terajšom chladnom počasí sú tak desaťtisíce Ukrajincov bez tepla a elektrického prúdu.

16:10 Veľvyslanci členských štátov pri Európskej únii sa zhodli na podobe právneho rámca pôžičky Ukrajine vo výške 90 miliárd eur na najbližšie dva roky. Informovalo o tom cyperské predsedníctvo. Rada EÚ, ktorá zastupuje členské štáty, sa teraz bude usilovať o rýchlu dohodu s Európskym parlamentom, ktorá by umožnila vyplatenie prvej splátky začiatkom apríla.

O poskytnutí pôžičky rozhodol decembrový summit EÚ. Česko, Slovensko a Maďarsko si vtedy na stretnutí Európskej rady vyrokovali, že sa nepripoja ku garanciám, ktoré s tým budú spojené, a za pôžičku sa tak zaručí len zvyšných 24 štátov EÚ.

„Dnešná dohoda ukazuje, že EÚ aj naďalej rozhodne rokuje s cieľom podporiť Ukrajinu a jej ľud,“ uviedol cyperský minister financií Makis Keravnos. Nové financovanie podľa neho pomôže Ukrajine čeliť pokračujúcej ruskej agresii. „Zároveň tým vysielame jasný signál, že suverenita a územná celistvosť štátov musia byť plne rešpektované v súlade s medzinárodným právom,“ dodal.

Pôžička pomôže Ukrajine riešiť naliehavé finančné potreby v čase, keď Rusko už takmer štyri roky pokračuje vo vojne. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už skôr uviedol, že peniaze budú použité na obranu, kým bude vojna pokračovať, a na obnovu, ak bude ukončená. Časť peňazí Ukrajina tiež využije na chod štátu. Bez peňazí z EÚ by totiž hrozil Ukrajine od druhého kvartálu 2026 štátny bankrot.

16:05 Pápež Lev XIV. v stredu varoval pred rizikom „nových zbrojných pretekov,“ keďže platnosť poslednej jadrovej dohody medzi Spojenými štátmi a Ruskom vyprší vo štvrtok.

New START, posledná zmluva o obmedzení jadrových zbraní medzi Washingtonom a Moskvou po desaťročiach dohôd siahajúcich až do čias studenej vojny, má vypršať vo štvrtok 5. februára.

„Naliehavo vás žiadam, aby ste sa tohto nástroja nevzdali bez snahy zabezpečiť jeho konkrétne a účinné pokračovanie,“ povedal pápež na svojej pravidelnej týždňovej generálnej audiencii.

„Súčasná situácia si vyžaduje, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili novému zbrojeniu, ktoré ďalej ohrozuje mier medzi národmi,“ povedal.

Dodal tiež, že je „dôležitejšie ako kedykoľvek predtým nahradiť logiku strachu a nedôvery spoločnými etickými princípmi, ktoré sú schopné usmerňovať rozhodnutia smerom k spoločnému dobru“.

Približne rok po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pozastavil šéf Kremľa Vladimir Putin v roku 2023 účasť Ruska na dohode New START. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Moskva nemôže vpustiť inšpektorov NATO kontrolovať ruský jadrový arzenál, lebo Západ koordinuje a riadi útoky Ukrajiny na strategické ciele v Rusku. Putin ale súčasne vyhlásil, že Moskva bude naďalej dodržiavať limity, ktoré sa týkajú bojových hlavíc, rakiet a ťažkých bombardérov.

Vlani v septembri Kremeľ navrhol Bielemu domu, že Moskva bude dodržiavať obmedzenia vyplývajúce zo zmluvy New START ešte rok po uplynutí jej platnosti. Aj keď americký prezident Donald Trump v povedal, že predĺženie zmluvy „znie ako dobrý nápad“, odvtedy obe strany nepodnikli žiadne konkrétne kroky. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov tesne pred vypršaním platnosti dohody povedal, že aj mlčanie Washingtonu je možné chápať ako odpoveď.

Zmluva sa už nedá prolongovať, lebo umožňovala len jedno predĺženie, na ktorom sa na obdobie piatich rokov dohodol vo februári 2021 Putin s bývalým prezidentom USA Joem Bidenom.

16:00 Ruský prezident Vladimir Putin sa zaväzuje po skončení platnosti jadrovej dohody New START so Spojenými štátmi „konať zodpovedne“, informoval v stredu Kremeľ.

Podľa poradcu Kremľa Jurija Ušakova Putin počas telefonátu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom vyhlásil, že Rusko bude po skončení dohody „konať rozvážnym a zodpovedným spôsobom“. Moskva je „otvorená hľadaniu ciest k dialógu a zabezpečeniu strategickej stability“, povedal Ušakov novinárom.

Zmluva NEW Start vyprší 5. februára a formálne tak zbaví Moskvu aj Washington obmedzení týkajúcich sa ich strategických jadrových arzenálov.

Dohoda, ktorá bola podpísaná v roku 2010, obmedzovala pre obe strany počet nasadených strategických hlavíc na 1 550 a počet odpaľovacích zariadení na 800. Rusko v roku 2023 svoju účasť pozastavilo, ale limity naďalej dobrovoľne dodržiavalo.

Putin vlani v septembri navrhol ročné predĺženie dohody. Americký prezident Donald Trump to označil za „dobrý nápad“, ale oficiálna odpoveď podľa Kremľa nikdy neprišla. Moskva minulý rok otestovala nové nosiče jadrových zbraní bez hlavíc, čo viedlo Trumpa k rozhodnutiu presunúť dve americké jadrové ponorky bližšie k Rusku.

Medzinárodná organizácia ICAN, ktorá presadzuje zákaz jadrových zbraní, vyzvala Moskvu aj Washington na dodržiavanie obmedzení podľa zmluvy New START, až kým nedosiahnu novú dohodu.

„Bez New START hrozí zrýchlenie novej zbrojnej špirály – viac hlavíc, viac nosičov, viac cvičení,“ upozornila šéfka ICAN Melissa Parkeová. Dodala, že ostatné štáty s jadrovým arzenálom sa „budú cítiť pod tlakom, aby s nimi držali krok“ .

14:50 Najmenej sedem ľudí zabili a osem zranili dnešné ruské útoky na obec Družkivka v Doneckej oblasti, oznámil šéf regionálnej správy Vadym Filaškin na telegrame. Rusi podľa neho ostreľovali miesto kazetovou muníciou a zasiahli trh, kde sa ráno zhromažďujú ľudia. V Chersonskej oblasti ruská armáda zaútočila na zdravotnícke vozidlo a zabila zdravotnú sestru, pri ostreľovaní Chersonu zabila 38-ročného muža, píše server Ukrajinska pravda. Agentúra AFP informovala o dvoch obetiach ruských útokov v Dnepropetrovskej oblasti.

Čítajte viac Rusi poslali kazetovú muníciu na trhovisko plné ľudí. Na mieste sú mŕtvi

14:30 Vstup Ukrajiny do Európskej únie už v roku 2027 nie je realistický cieľ, zhodli sa v rozhovoroch pre TASR analytici Marek Dabrowski z think-tanku Bruegel a Zuzana Stuchlíková z think-tanku Europeum. Podľa Fabiana Zuleega z Centra pre európsku politiku (EPC) bude tempo integrácie závisieť od vonkajšieho tlaku a vývoja vojny.

Čítajte viac Vstup Ukrajiny do Európskej únie v roku 2027? Analytici zhodnotili reálne šance Kyjeva

13:50 Rusko bude vo vojne proti Ukrajine pokračovať, kým Kyjev nepristúpi na podmienky Moskvy na ukončenie štyri roky trvajúcej invázie. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to vyhlásil pred novinármi v stredu, keď sa začína druhé kolo trojstranných mierových rokovaní v Abú Zabí.

„Naša pozícia je známa. Kým kyjevský režim neurobí príslušné rozhodnutia, špeciálna vojenská operácia pokračuje,“ zdôraznil Peskov v súlade s dlhodobou tvrdou rétorikou Moskvy. Jeho vyjadrenie aj pokračujúce ruské údery na ukrajinskú energetickú sieť pri pretrvávajúcich mrazivých teplotách vrhajú tieň na začiatok rokovaní Spojených arabských emirátoch.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už v utorok reagoval, že ruské útoky na energetiku „dokazujú, že Moskva svoj postoj nezmenila: ďalej sa spoliehajú na vojnu a ničenie Ukrajiny a diplomaciu neberú vážne“. Bez ďalších podrobností dodal, že vyjednávací tím tomu prispôsobí svoju prácu.

Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa ruský prezident Vladimir Putin dodržal svoje slovo týkajúce sa týždňovej prestávky v útokoch na Kyjev a kritickú infraštruktúru. „Viete, týždeň je veľa, vezmeme hocičo, lebo je tam naozaj veľká zima“ vyhlásil v utorok.

„Chcem, aby vojnu skončil,“ vyjadril sa na Putinovu adresu s tým, že by bol rád keby prestávku v útokoch predĺžil.

Hlavným sporným bodom rokovaní stále zostáva budúci status území na východe Ukrajiny. Ako podmienku akejkoľvek mierovej dohody požaduje Moskva stiahnutie ukrajinských síl z veľkých častí Donbasu vrátane silne opevnených miest s bohatými zásobami nerastných surovín. Zároveň žiada o medzinárodné uznanie území, ktoré počas invázie obsadila.

Okrem Donbasu si nárokuje Luhanskú, Chersonskú aj Záporožskú oblasť a ďalšie územia v najmenej troch ďalších východoukrajinských regiónoch napriek tomu, že nad nimi nemá kontrolu.

Kyjev tvrdí, že konflikt by mal byť zmrazený v súčasných hraniciach frontovej línie a odmieta jednostranné stiahnutie vojenských jednotiek. Zároveň varuje, že územné ústupky Moskvu len povzbudia, aby neprijala dohodu, ktorá by zabránila budúcej agresii.

13:05 Muž, ktorý konal v prospech ruskej vojenskej spravodajskej služby a ktorého informácie mohli pomôcť okupantom pri pokuse o atentát na ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského, bol v Poľsku odsúdený na niekoľko rokov väzenia. Na platforme X to oznámil hovorca poľského ministra-koordinátora špeciálnych služieb Jacek Dobrzyński.

Čítajte viac Rusom mohol pomôcť s atentátom na Zelenského, teraz spoznal trest

12:50 Ruský prezident Vladimir Putin súhlasil s neútočením na mestá na Ukrajine od nedele do nedele. Novinárom to povedal šéf Bieleho domu Donald Trump, ktorý reagoval na otázku ohľadom rozsiahleho vzdušného útoku na Ukrajinu, ktorý Rusko podniklo v noci na utorok a ktorý v mrazivom počasí opäť zasiahol energetiku. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po údere podľa denníka The Wall Street Journal (WSJ) obvinil Moskvu z nedodržania dohody a z jej využitia na nahromadenie munície.

Čítajte viac Putin súhlasil s prerušením vzdušných útokov od nedele do nedele, povedal Trump

12:35 Platnosť Zmluvy o strategických útočných zbraniach New START sa skončí už vo štvrtok 5. februára. Táto zmluva je poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou, ktoré sú najväčšími jadrovými veľmocami vlastniacimi približne 90 percent všetkých jadrových zbraní.

Dokument podpísali 8. apríla 2010 na Pražskom hrade prezidenti USA a Ruska Barack Obama a Dmitrij Medvedev s platnosťou na desať rokov od ratifikácie. Dohoda New START nadobudla účinnosť 5. februára 2011. Nahradila Zmluvu o znížení stavu strategických útočných zbraní START (Strategic Arms Reduction Talks), ktorú 31. júla 1991 podpísali prezidenti USA a Sovietskeho zväzu George Bush st. a Michail Gorbačov. Tá nadobudla platnosť v decembri 1994 a jej účinnosť vypršala v decembri 2009.

Čítajte viac Týždeň do chaosu: Putin ponúka odklad, Trump váha. USA a Rusko bez dohody riskujú jadrovú eskaláciu

Posledná funkčná poistka proti nekontrolovanému rastu amerických a ruských jadrových arzenálov znížila ich počet na princípe nukleárnej parity o približne jednu tretinu na 1550 jadrových hlavíc. Súčasne na 700 redukovala počty jadrových nosičov medzikontinentálnych rakiet na súši, rakiet odpaľovaných z ponoriek a strategických bombardérov. Medzi kľúčové body zmluvy patrili mechanizmy kontroly, ktoré zahŕňali vykonávanie inšpekcií a pravidelnú výmenu údajov o jadrových silách.

Približne rok po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pozastavil šéf Kremľa Vladimir Putin v roku 2023 účasť Ruska na tejto dohode. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že Moskva nemôže vpustiť inšpektorov NATO kontrolovať ruský jadrový arzenál, lebo Západ koordinuje a riadi útoky Ukrajiny na strategické ciele v Rusku. Putin ale súčasne vyhlásil, že Moskva bude naďalej dodržiavať limity, ktoré sa týkajú bojových hlavíc, rakiet a ťažkých bombardérov.

Čítajte viac Koniec jadrovej dohody s USA. Medvedev: Hodiny súdneho dňa tikajú

Vlani v septembri navrhol Kremeľ Bielemu domu, že Moskva bude dodržiavať obmedzenia vyplývajúce zo zmluvy New START ešte rok po uplynutí jej platnosti, ak to isté urobia aj USA. Americký prezident Donald Trump na návrh doteraz nereagoval. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov tesne pred vypršaním platnosti zmluvy povedal, že aj mlčanie Washingtonu možno chápať ako odpoveď.

Zmluva sa už nedá predĺžiť, pretože umožňovala len jedno predĺženie, na ktorom sa na obdobie piatich rokov dohodol vo februári 2021 Putin s bývalým prezidentom USA Joem Bidenom.

Trump začiatkom tohto mesiaca naznačil, že by mohol nechať platnosť zmluvy uplynúť bez prijatia ponuky Ruska. „Ak vyprší, tak vyprší,“ povedal v rozhovore pre denník The New York Times o dohode New START. „Proste uzavrieme lepšiu dohodu,“ dodal americký prezident.

Čítajte viac Hodiny posledného súdu ukazujú 85 sekúnd do katastrofy. Svet nikdy nebol bližšie ku skaze

Trump požaduje, aby nová zmluva, ktorá nahradí New START, zahŕňala aj ďalšie štáty vrátane Číny. V podobnom duchu sa vyjadril aj Putin, ktorý naznačil, že nová zmluva by mala zahŕňať tiež jadrové arzenály Francúzska i Spojeného kráľovstva. Peking však túto požiadavku odmieta.

Deväť štátov vlastniacich jadrové zbrane malo podľa odhadov začiatkom Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) začiatkom minulého roka k dispozícii dovedna 12.241 jadrových hlavíc. Ako krajiny s jadrovými zbraňami vymenúva SIPRI Spojené štáty, Rusko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Čínu, Indiu, Pakistan, Severnú Kóreu a Izrael. Posledný menovaný štát však svoj jadrový arzenál nikdy nepriznal.

SIPRI varuje pred nebezpečnými novými pretekmi v jadrovom zbrojení. Skončením platnosti zmluvy New START totiž nebudú najväčšie jadrové veľmoci na svete prvýkrát za viac ako polstoročie viazané žiadnymi limitmi a podľa expertov môže špirála jadrového zbrojenia priniesť svetu nepredvídateľné riziká.

12:28 Ruský prezident Vladimir Putin počas stredajšieho videohovoru so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom ocenil ekonomické, politické a bezpečnostné vzťahy Moskvy s Pekingom. Podľa jeho slov predstavujú stabilizujúci faktor v súčasnej geopolitickej situácii na celom svete.

„Uprostred rastúcich turbulentných časov zostáva zahraničnopolitický zväzok medzi Moskvou a Pekingom dôležitým stabilizujúcim faktorom,“ vyhlásil Putin v prenose v ruskej štátnej televízii.

„Sme pripravení pokračovať v čo najužšej koordinácii pri riešení globálnych a regionálnych otázok na dvojstrannej úrovni, a tiež na všetkých multilaterálnych fórach ako OSN, BRICS, Šanghajská organizácia pre spoluprácu (SCO) i ďalších,“ dodal ruský prezident.

Rusko-čínske partnerstvo a strategická spolupráca majú podľa Putina ukážkový charakter. Zdôraznil, že krajiny si tento rok pripomínajú 25 rokov od podpísania Dohody o dobrých susedských vzťahoch, priateľstve a spolupráci. Putin tento dokument označil za základný dokument, od ktorého sa vzťahy medzi Pekingom a Moskvou odvíjajú.

Ruský líder nazval Si Ťin-pchinga svojim „drahým priateľom“. Čínsky prezident počas videokonferencie uviedol, že obidve krajiny musia svoje strategické partnerstvo neustále prehlbovať. Zopakoval zároveň víkendové vyjadrenie čínskeho ministra zahraničných vecí, že vzťahy medzi krajinami vstupujú do novej etapy vývoja.

Posledné verejné kontakty ruského a čínskeho lídra vo forme videokonferencie sa uskutočnili koncom januára 2025. Prezidenti sa naposledy osobne stretli a rokovali vlani v septembri, keď Putin navštívil Peking pri príležitosti osláv 80. výročia ukončenie druhej svetovej vojny, pripomína TASS.

12:10 Po ruskom útoku na Ukrajinu v noci na utorok republikánsky senátor Lindsey Graham vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby začal proces dodávok rakiet Tomahawk pre Ukrajinu. Graham to uviedol v príspevku na sociálnej sieti X.

Vyhlásil, že súčasný tlak, ktorý USA vyvíjajú na ruského prezidentom Vladimira Putina s cieľom dostať ho za rokovací stôl a nastoliť mier, príliš nefunguje.

„Spojené štáty a Európa by mali dôrazne podporiť myšlienku prezidenta Trumpa zaútočiť na Putinovych ropných klientov, ktorí podporujú jeho vojnovú mašinériu. Prezident Trump podkopal Putinovu ekonomiku tým, že zaútočil na ropné spoločnosti a rafinérie,“ zdôraznil Graham.

Senátor sa domnieva, že clá na Indiu sú dobrým príkladom toho, ako sa veci môžu zmeniť. Podľa neho India teraz kupuje výrazne menej ruskej ropy a ak by sa k nej pridali aj ďalší významní kupujúci, pomohlo by to zastaviť krviprelievanie.

„Napokon, po tomto masívnom útoku … vyzývam prezidenta Trumpa, aby začal proces dodávok rakiet Tomahawk Ukrajine, čo bude z vojenského hľadiska prelomové,“ dodal Graham. Podľa jeho názoru by USA mali v nasledujúcich týždňoch vyvíjať väčší tlak na Putina, pričom poznamenal, že v tejto chvíli je čas kľúčový aspekt.

11:28 Delegácia Ukrajiny pricestovala do Abú Zabí na stredajšie rokovania s USA a Ruskom o ukončení vojny. Ukrajinský tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov uviedol, že sa začali prvé rokovania, informuje TASR podľa jeho príspevku na sociálnej sieti X.

„Začalo sa ďalšie kolo rokovaní v Abú Zabí. Rokovací proces odštartoval v trojstrannom formáte – Ukrajina, Spojené štáty a Rusko. Nasledujú diskusie v osobitných skupinách podľa konkrétnych tém, po ktorých je na pláne spoločná synchronizácia pozícií,“ uviedol na X Umerov. „Pracujeme podľa jasných pokynov prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorými je dosiahnutie dôstojného a trvalého mieru. Hlavu štátu informujeme o pokroku pri každej fáze rokovaní,“ dodal.

10:55 Estónske úrady v utorok večer zadržali kontajnerovú loď plaviacu sa v estónskych vodách pod bahamskou vlajkou kvôli podozreniu, že pašuje tovar z Južnej Ameriky do Ruska. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.

„Existuje dôvod sa domnievať, že loď mohla byť využitá na pašovanie,“ uviedol vo vyhlásení estónsky daňový a colný úrad. „Na palubu lode vstúpila špeciálna policajná jednotka K-Commando, načo bolo plavidlo zadržané pod vnútroštátnym dohľadom za účelom vykonania colnej kontroly,“ uviedol úrad. Dodal, že posádka nekládla odpor.

Loď pod názvom Baltic Spirit plávala z Ekvádoru do ruského Petrohradu a do estónskych vôd priplávala kvôli doplneniu paliva. Podľa dostupných informácií nie je súčasťou takzvanej ruskej tieňovej flotily ani nepodlieha sankciám Európskej únie, dodal úrad.

Podľa nepotvrdených správ loď prevážala narkotiká, napísal server estónskej verejnoprávnej stanice ERR.

10:28 Čínsky prezident Si Ťin-pching bude v stredu prostredníctvom videohovoru rokovať s Vladimirom Putinom, informovali štátne médiá. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„V stredu popoludní 4. februára bude prezident Si Ťin-pching cez videohovor diskutovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vo Veľkej sále ľudu v Pekingu,“ potvrdila štátna televízia CCTV.

Videohovor prichádza niekoľko dní po tom, ako sa čínsky minister zahraničných vecí Wang I a tajomník Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Sergej Šojgu zhodli na posilnení bilaterálnych vzťahov. Po ich nedeľnom stretnutí obaja potvrdili, že partnerstvo Pekingu a Moskvy bude pokračovať aj v roku 2026 a mohlo by vstúpiť „do novej fázy“.

9:39 Približne 43 percent Ukrajincov neverí, že sa vojna skončí ešte tento rok, čo je o 14 percentuálnych bodov viac ako v decembri. Vyplýva to z prieskumu Kyjivského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), ktorého výsledky zverejnil v pondelok. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Prieskum, ktorý sa uskutočnili od 23. do 29. januára, tiež ukázal, že 65 percent respondentov je odhodlaných vytrvať vo vojne „tak dlho, ako bude treba“. Približne 20 percent opýtaných uviedlo, že očakáva mierovú dohodu do polovice tohto roka, kým 18 percent si myslí, že vojna by sa mohla skončiť v druhej polovici roka. Podľa autorov prieskumu to poukazuje na rastúci skepticizmus v súvislosti s pokrokom mierových rokovaní.

Ďalšie kolo mierových rokovaní sa uskutoční v Abú Zabí 4. februára a potrvá dva dni. Rozhovory by sa mali zamerať na možné energetické prímerie a budúcnosť Donbasu. Moskva žiada, aby Ukrajina stiahla vojakov z Luhanskej a Doneckej oblasti, čo Kyjev odmietol.

Podľa prieskumu KIIS 52 percent opýtaných jednoznačne odmietlo mierovú dohodu, ktorá by umožnila Rusku získať celý Donbas výmenou za bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Ďalších 40 percent respondentov uviedlo, že by bolo pripravených takúto podmienku prijať. Približne 88 percent Ukrajincov zároveň vníma ruské útoky na energetickú infraštruktúru ako snahu pripraviť obyvateľov krajiny o teplo a elektrinu a prinútiť ich ku kapitulácii.

8:58 Rusko v noci na dnešok zaútočilo na Ukrajinu 105 dronmi, oznámilo dnes ráno ukrajinské letectvo. Pri útoku v Dnepropetrovskej oblasti dvaja ľudia zahynuli a dvaja ďalší boli zranení, informovali ráno tamojšie úrady. Deje sa tak pred začatím druhého kola priamych trojstranných rozhovorov zástupcov Ukrajiny, USA a Ruska v Abú Zabí o možnom ukončení vojny, ktorú začala Moskva vo februári 2022 svojou inváziou do susednej krajiny.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila či zneškodnila prostriedky elektronického boja 88 bezpilotných lietadiel, uviedlo letectvo na telegrame. Ostatných 17 dronov udrelo na 14 rôznych miestach. Útok pritom pokračuje, vo vzdušnom priestore Ukrajiny sa stále nachádzajú ďalšie drony, upozornila armáda.

Pri útoku dronov na obec Vasylkivka prišli o život 68-ročná žena a 38-ročný muž, uviedol na telegrame šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Oleksandr Hanža. Ďalšie dve osoby boli zranené a hospitalizované v stredne ťažkom stave, doplnil. Útok spôsobil požiare, zničil jeden dom a ďalšie tri poškodil. Poškodené bolo aj elektrické vedenie, dodal.

Predchádzajúcu noc Rusko zaútočilo na Ukrajinu 450 drony a viac ako 60 strelami, mierilo pritom predovšetkým na energetiku a obytné domy. Išlo o prvý veľký útok od krátkeho moratória na údery proti energetickému sektoru, bez vykurovania sa ocitli státisíce ukrajinských rodín.

8:23 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že Rusko v noci na utorok porušilo energetické prímerie dohodnuté so Spojenými štátmi. Podľa Zelenského ruskí okupanti opäť ignorovali úsilie americkej strany.

„Počas stretnutia našich rokovacích tímov zaznela žiadosť amerického prezidenta o zdržanie sa útokov na energetickú a kritickú infraštruktúru. A americký prezident povedal, že by sme sa mali zdržať útokov týždeň,“ poznamenal ukrajinský líder počas utorňajšej tlačovej konferencie s generálnym tajomníkom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Markom Ruttem v Kyjeve.

Zelenskyj zdôraznil, že prímerie začalo platiť v noci z piatka 30. januára a podľa názoru Ukrajiny úderom 3. februára Rusi porušili svoj sľub. „To znamená, že buď Rusko verí tomu, že týždeň má štyri neúplné dni namiesto siedmich, alebo sa naozaj zameriavajú na vojnu. A jednoducho čakali na najchladnejšie dni tejto zimy, keď na významnom území Ukrajiny je viac ako mínus 20 stupňov Celzia,“ poznamenal ukrajinský prezident.

Hlava štátu zdôraznila, že okupanti útočili predovšetkým na energetický sektor, aby ľudí pripravili o svetlo a teplo: „Toto je skutočný postoj Ruska ku všetkému, čo sa deje.“ Ukrajina bude v tejto veci kontaktovať štáty a Zelenskyj očakáva, že „partneri nebudú mlčať“ o tom, čo sa deje.

7:23 Americký prezident Donald Trump uviedol, že chce, aby jeho ruský náprotivok Vladimir Putin ukončil vojnu na Ukrajine. Šéf Kremľa podľa Trumpa dodržal slovo pokiaľ ide o krátkodobé prímerie, v rámci ktorého ruské sily týždeň neútočili na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

„Chcem, aby ukončil vojnu,“ odpovedal Trump na otázku o obnovených ruských útokoch na Ukrajinu. Na otázku, či je sklamaný, že Putin nepredĺžil prestávku v útokoch, americký prezident odpovedal: „Chcel by som, aby ju predĺžil“.

Trump zároveň konštatoval, že Putin dodržal slovo v súvislosti s krátkodobým zastavením útokov. „Je to veľa, viete, jeden týždeň, vezmeme čokoľvek, pretože tam (na Ukrajine) je naozaj, naozaj zima,“ dodal.

Šéf Bieleho domu minulý týždeň povedal, že požiadal ruského prezidenta, aby jeho sily týždeň neútočili na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok uviedol, že obmedzené prímerie potrvá len do nedele 1. februára.

Ruská armáda v noci na utorok vyslala na Ukrajinu rekordný počet balistických striel. Masívny nočný útok spôsobil výpadky v dodávkach tepla a elektriny pre státisíce obyvateľov, keď teploty klesli pod mínus 20 stupňov Celzia.

6:31 Dvaja tínedžeri v utorok zahynuli pri ruskom dronovom útoku v meste Záporožie na juhovýchode Ukrajiny. Najmenej 11 ľudí utrpelo zranenia, uviedol šéf miestnej správy Ivan Fedorov. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA.

„Dvaja ľudia zahynuli: 18-ročný chlapec a dievča,“ napísal Fedorov na sociálnych sieťach. Lekársku pomoc podľa Fedorova vyhľadalo 11 ľudí vrátane troch detí.

K tomuto útoku sa vyjadrila aj ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková. „Medzi obeťami sú dvaja tínedžeri, práve zavraždení v Záporoží. Toto je masová vražda. Toto je genocída,“ napísala premiérka na sieti X, kde zverejnila zábery zo Záporožia po ruských útokoch.

Ukrajinské vzdušné sily v utorok hlásili v Záporoží útoky dronmi a kĺzavými bombami.

Rusko pred blížiacim sa štvrtým výročím začiatku vojny na Ukrajine takmer denne útočí na susednú krajinu dronmi i raketami, pričom svoje údery zameriava na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

Častým útokom ruských síl je vystavená aj Záporožská oblasť, ktorá je jednou zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko v roku 2022 nezákonne anektovalo.