Prečo bola dohoda New START dôležitá?
Sú na to dva hlavné dôvody. V prvom rade sa týkala obmedzenia počtu nasadených jadrových hlavíc, ktorých mohlo byť maximálne 1 550. Bol to veľmi dôležitý prvok pre stabilitu medzinárodného systému, lebo obmedzoval motiváciu na preteky v zbrojení. Je tu však aj druhá vec, ktorá bola veľmi často v úzadí, ale z môjho pohľadu je rovnako dôležitá. Týka sa toho, že súčasťou dohody boli verifikačné mechanizmy, ktoré potvrdzovali dodržiavanie dohody, a vzájomné pravidelné návštevy, ktoré Washingtonu a Moskve slúžili aj na informovanie sa. Akademicky sa dá povedať, že to vytvorilo pevné inštitucionálne zázemie na spoluprácu medzi Spojenými štátmi a Ruskom, čiže zainteresované strany si pravidelne vymieňali poznatky a názory.
Ako to vyzeralo?
Boli to pravidelné stretnutia medzi ruskými a americkými predstaviteľmi, technikmi a odborníkmi. Navštevovali sa, a to svojím spôsobom stabilizovalo vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou. Najmä keď jedna strana videla, že sa tá druhá nesnaží podvádzať či klamať. Faktom však je, že spomenuté pevné inštitucionálne zázemie už až tak nefungovalo. V roku 2020 sa pre covidovú pandémiu zo zdravotných dôvodov zastavili návštevy a od roku 2023 už Rusi ustanovenia dohody prestali v praxi uplatňovať. Čiže posledných päť rokov už nebola funkčná inštitucionálna časť zmluvy. Zostali sme iba pri obmedzení počtu nasadených jadrových hlavíc.
Mohla by dohoda naďalej nejako fungovať?
Šéf Kremľa Vladimir Putin ponúkol, že je ochotný dohodu o rok predĺžiť. Išlo by však len o obmedzenie počtov jadrových hlavíc. Súčasťou predĺženia zmluvy by nebolo fungovanie verifikačných mechanizmov ani obnovenie návštev.
Bolo by napriek tomu dobré predĺžiť platnosť zmluvy? Mali by na to Američania pristúpiť alebo je to viac-menej len nejaká Putinova hra?
Malo by zmysel, keby USA prijali ruský návrh. Ide o to, že Američania by mohli ďalší rok využiť na rokovania o nejakej ďalšej dohode. Biely dom je však viazaný domácou legislatívou, podľa ktorej by akákoľvek ďalšia zmluva o obmedzení zbrojenia s Rusmi mala zahŕňať aj otázky taktických jadrových zbraní. Okrem toho platí, že americkí politici už za éry prezidenta Joea Bidena hovorili, že ďalšie zmluvy by sa mali týkať aj Číny. Tvrdil to aj Biden, keď predĺžil platnosť New START o päť rokov. Washington často verejne vyzýva Peking, aby sa pridal k dohodám o odzbrojení. Túto rétoriku však nikdy nepodporil hlbšími diskusiami a snahou pritiahnuť Čínu, a aj Rusko, do debaty. Sú tu teda tieto dva spomenuté aspekty, ktoré z pohľadu Američanov nie sú vyriešené, a to otázka taktických jadrových zbraní a Číny. Ak by sa New START o rok predĺžil, mohlo by to vytvoriť priestor na rokovania, ale neviem si predstaviť, že by zapojené krajiny dokázali za taký krátky čas vyriešiť existujúce problémy.
Dá sa však s Ruskom rokovať, keď pokračuje vo vojne proti Ukrajine a vedie hybridné útoky proti Európe? Dali by sa vyjednávania o jadrových zbraniach nejako využiť?
Myslím si, že áno. Je to už asi jediná oblasť, v ktorej môžu mať Rusi s Američanmi v tejto chvíli rozumnú diskusiu. Podľa mňa by Moskva bola okamžite ochotná začať túto diskusiu a mentálne by jej to urobilo veľmi dobre. Rusko chce byť totiž vnímané ako veľká mocnosť a celé by to preň bolo pokračovaním toho, ako za studenej vojny rokovalo so Spojenými štátmi. Nejaké debaty by sa teda mohli začať, ale problém vidím aj na americkej strane.
Čítajte viac Uvidí svet opäť atómové hríby? Expert: Ak Trump obnoví jadrové testy, víťazom bude Čína
V čom spočíva?
Hovoríme o technicky mimoriadne náročných rokovaniach, na ktoré potrebujete odborníkov. Z amerického ministerstva zahraničných vecí však mnohých ľudí prepustili a s nimi odišla aj expertíza. Rovnako platí, že na viacerých pozíciách chýbajú politickí nominanti, keďže neboli navrhnutí, respektíve ich zatiaľ neschválil Senát. Takéto rokovania by teda boli pre Američanov technicky aj kapacitne zložité. Ale, ako vravím, Rusi by sa do diskusie radi pustili. Dokonca si viem predstaviť, akú dohodu by mohli Američanom ponúknuť.
Čítajte viac Grónsko vždy dalo Amerike, čo chcela. USA tam stratili jadrové bomby
Akú?
Bola by veľmi zlá pre Európu. Viem si predstaviť, že Rusi by Američanom mohli navrhnúť stiahnutie substrategických jadrových zbraní do vnútrozemia, napríklad aj za Ural. Bolo by to výmenou za to, že USA tie svoje odstránia z Európy. Myslím si, že vo vláde Donalda Trumpa sú ľudia, ktorým by sa tento nápad mohol páčiť, hoci by nebol dobrý pre NATO ani pre Európu. Americký minister obrany Pete Hegseth povedal, že USA dodržia svoje záväzky týkajúce sa jadrovej obrany Európy. Ako som však povedal, keby Rusi prišli so spomenutým návrhom, určite by sa v Spojených štátoch našli ľudia, ktorí by sa nad ním vedeli zamyslieť.
Priblížili sme sa bez New START k jadrovej vojne? Námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov povedal, že Rusko je pripravené na svet bez atómových limitov.
Nemyslím si, že by to mohlo zohrať až takú dôležitú úlohu. Spojené štáty a Rusko asi pôjdu v počtoch jadrových hlavíc nad doteraz stanovené limity, ale nepredpokladám, že ich prekročia masívne. Moskva si to nemôže dovoliť z finančného hľadiska a pre Washington by to v tejto chvíli tiež nedávalo veľký zmysel. Američania majú záujem zvýšiť počty jadrových zbraní v istých oblastiach, ale to viac súvisí s Čínou než s Ruskom. Počet jadrových zbraní bude vyšší, ale bol by som veľmi prekvapený, keby sme boli svedkami masívneho nárastu. Samozrejme, ničomu nepomáhajú ruské vyjadrenia ani to, ako Moskva na Ukrajine používa rakety Orešnik. Nemôžem však povedať, že by ma súčasná situácia privádzala do zúfalstva.
Rozpadol sa celý rámec zmlúv týkajúcich sa jadrových zbraní, ich počtov a nasadenia. Čo znamená táto nová realita?
Ako som vravel, základným faktom je, že jadrových zbraní bude viac. Dôležité však bolo aj to, čo celý systém zmlúv znamenal. Dohody, ktoré obmedzovali zbrojenie, boli signálom, že zapojené krajiny chcú spolupracovať na riešení veľkých globálnych problémov a vedeli sa zhodnúť na spoločnej definícii problému. Teraz viac sledujeme, že všetkých zaujímajú krátkodobé národné záujmy, či už ide o ľudské práva, obchod, alebo medzinárodnú bezpečnosť. Po anglicky sa tomu hovorí short-termism. Krajiny sa zaujímajú predovšetkým o to, z čoho majú okamžitý prospech. A to je podľa mňa horšie než to, či Rusko alebo USA budú mať o niekoľko jadrových zbraní viac. Moskva sa najmä od začiatku vojny úplne presunula k tomuto krátkodobému vnímaniu sveta. Čína sa v prvom rade usiluje akcelerovať svoj rast a v Spojených štátoch sú noví lídri, ktorí majú tiež úplne iný pohľad na svet. A to nehovorím len o Trumpovi, ale aj o viceprezidentovi JD Vanceovi a ľuďoch okolo neho.
