Gigant v stratosfére
Projekt s názvom Luanniao predstavuje obrovské sivé lietadlo v tvare trojuholníka s dĺžkou 242 metrov a dychberúcim rozpätím krídel 684 metrov. S predpokladanou vzletovou hmotnosťou 120-tisíc ton by toto plavidlo o pätinu prevýšilo aj najväčšie súčasné americké lietadlové lode, ako je USS Gerald R. Ford.
Stroj má byť kľúčovým prvkom integrovaného systému „Nebeská brána“ (Nantianmen), na ktorom pracuje spoločnosť Aviation Industry Corporation of China (AVIC). „Čína je dlhodobo druhou najsilnejšou vesmírnou mocnosťou – hneď po Spojených štátoch, no s výrazným náskokom pred Európou,“ uviedla pre Deutsche Welle (DW) expertka na vesmírnu bezpečnosť Juliana Süß.
Zbraň, ktorej neutečiete
Podľa predstáv čínskych inžinierov by Luanniao operovalo na okraji zemskej atmosféry, čím by sa vyhlo väčšine súčasných obranných systémov aj nepriaznivému počasiu. Z paluby by loď dokázala vysielať bezpilotné tryskáče a stíhačky Xuannv vybavené laserovými zbraňami či urýchľovačmi častíc.
Peter Layton z austrálskeho Griffith Asia Institute pre portál The Telegraph vysvetlil, že takáto technológia by Číne poskytla drvivú výhodu v strategických oblastiach, ako je Taiwan alebo Juhočínske more. „Bolo by schopné preletieť ponad rakety zem-vzduch a iné stíhacie lietadlá,“ dodal Layton s tým, že Peking by tak mohol útočiť priamo zhora na akýkoľvek cieľ.
Realita alebo drahý blaf?
Napriek vizuálne pôsobivým prezentáciám zostávajú technickí analytici skeptickí. Problémom je najmä pohon, chladenie a extrémne náklady na vynesenie takéhoto kolosu do vesmíru, čo nateraz presahuje možnosti aj tých najvýkonnejších rakiet, vrátane Starship od SpaceX.
Vesmírny analytik Heinrich Kreft pre DW uviedol, že projekt je z dnešného pohľadu „úplne nereálny“. Podobne situáciu hodnotí aj americký National Interest, ktorý v článku s titulkom „Peking chce, aby ste verili, že stavia lietajúce lietadlové lode“ upozorňuje na psychologický rozmer veci. Podľa autora Brandona J. Weicherta ide o „širší propagandistický tlak“, ktorého cieľom je prinútiť Západ plytvať časom a zdrojmi na vývoj protiopatrení proti zbrani, ktorá možno nikdy nebude existovať.
„Podľa mňa to znie, akoby Čína dala svetu niečo najavo práve s Taiwanom, aby zanechala po sebe stopu,“ uzavrel Kreft pre DW.

