PROFIL SADDÁMA HUSAJNA

Bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna v sobotu krátko pred 04.00 h SEČ popravili obesením. Exprezidenta, zosadeného v apríli 2003 Spojenými štátmi vedenou inváziou, odsúdili 5. novembra za zločiny proti ľudskosti, ktorých sa dopustil zabitím 148 šiitov v meste Dudžajl po neúspešnom pokuse o atentát na jeho osobu v roku 1982.

Jeden z najnásilnejších despotov súčasnosti, iracký vodca Saddám Husajn, sa narodil 28. apríla 1937 v dedinke al-Awdža neďaleko Tikrítu. Študoval právo na univerzite v Káhire i v Bagdade.

V roku 1955 sa začal v Bagdade aktívne angažovať v politike a vstúpil do strany Baas, ktorú pomáhal budovať aj v ilegalite. Bol účastníkom atentátu na irackého generála Abdala Karíma Kásima, podarilo sa mu však ujsť do Sýrie a odtiaľ do Káhiry. Do Bagdadu sa  vrátil v roku 1963 a ujal sa postu asistenta šéfa strany Baas.

V roku 1968 sa strana po štátnom prevrate dostala k moci pod vedením generála Ahmada Hasana al-Bakra a jeho vzdialený synovec Saddám sa stal podpredsedom Rady revolučného velenia a viceprezidentom Iraku. V roku 1970 sa zúčastnil rokovaní so  separatistickými kurdskými vodcami a poskytol im autonómiu. Podpísaná  zmluva sa však nenapĺňala, konflikt s Kurdmi postupne akceleroval. Saddám dal tiež deportovať tisícky šiitov iránskeho pôvodu.

Štát v tomto období prevzal ropné bohatstvo krajiny, aby sa z Iraku mohla stať ekonomická i vojenská veľmoc Blízkeho východu. Saddám presadil aj množstvo sociálnych zmien, medzi inými bezplatnú lekársku starostlivosť, rozvoj školstva, podporu rodín padlých vojakov, zavedenie elektrickej energie do miest i vidieckych oblastí, stavbu ciest a pozemkovú reformu. V roku 1973 bol vymenovaný do funkcie generála irackých ozbrojených síl.V roku 1979 prinútil generála al-Bakra rezignovať, v čistkách popravili stovky členov strany Baas a dôstojníkov. Až do roku 2003 stál Husajn na čele krajiny ako prezident a tiež ako premiér.

Vytvoril legislatívny systém podľa vzoru západného sveta a umožnil ženám angažovať sa v politike a verejnom živote. Husajnovým snom bolo vytvorenie federácie arabských štátov pod nadvládou Iraku.

Svoju krajinu, zmietanú neutíchajúcimi náboženskými a etnickými konfliktmi, voviedol do niekoľkých vojen a to predovšetkým do iránsko-irackej vojny (1980-88).

V roku 1982 šiitskí militanti prepadli jeho konvoj v dedine Dudžajl. Saddám unikol, v následných represáliách bolo zabitých okolo 150 šiitov. V roku l987 zaútočil proti kurdským rebelom, pričom zahynuli desiatky tisíc ľudí, medzi nimi veľa civilistov.

V roku 1990 sa začala invázia do Kuvajtu, ale vojna v Perzskom zálive trvala krátko (1990-91), koalícia pod vedením amerických jednotiek prinútila Irak stiahnuť sa.

V marci 2003 začali americké jednotky ofenzívu proti Iraku, iracká armáda vzdorovala tri týždne a Bagdad padol. Saddám sa ukrýval na severe krajiny, v blízkosti rodiska, kde ho americké jednotky zadržali 13. decembra 2003 v podzemnom úkryte v dedine Adwar, južne od Tikrítu. Obaja jeho synovia zahynuli ešte v júli 2003 pri  prestrelke s Američanmi.

Proces so Saddámom Husajnom a ďalšími siedmimi vysokými irackými funkcionármi sa začal 19. októbra 2005. Iracký špeciálny súd Saddáma 5. novembra 2006 odsúdil za zločiny proti ľudskosti na trest smrti obesením. Saddámovo odvolanie bolo 26. decembra zamietnuté a trest smrti potvrdený s tým, že už neexistuje možnosť odvolať sa a popravu vykonajú do 30 dní od tohto dátumu.