Profily relevantných nemeckých politických strán
KRESŤANSKODEMOKRATICKÁ ÚNIA (CDU) - Jedna z hlavných politických strán v Nemecku vznikla v roku 1945. Na celonemeckú stranu v bývalej NSR okrem Bavorska sa sformovala v roku 1950. V rokoch 1982-98 bola vládnucim zoskupením. Táto pravicová strana s dôrazom na kresťanské hodnoty sa sama označuje za centristickú. Jej členskú základňu tvoria samostatne hospodáriaci občania, ale tiež robotníci a ženy v domácnosti.
Podporuje sociálne trhové hospodárstvo, pričom zdôrazňuje slobodu a zodpovednosť podnikateľov. Vo vzťahu k nezamestnanosti presadzuje skôr zmenu v ekonomike a podpore investícií, než zvyšovanie sociálnych dávok. Je zástancom európskej integrácie.
Na historickom zjazde strany 10. apríla 2000 za predsedníčku zvolili delegáti po prvý raz ženu, Angelu Merkelovú. Na zjazde sa prvýkrát od roku 1951 nezúčastnil bývalý dlhoročný kancelár Helmut Kohl.
Merkelovú opätovne zvolili do funkcie 23. septembra 2003, potvrdili ju 6. decembra 2004.
Viac na: http://www.cdu.de
SOCIÁLNODEMOKRATICKÁ STRANA NEMECKA (SPD) - Počiatky SPD siahajú až do 19. storočia, kedy bola premenovaná zo Socialistickej strany Nemecka. Od roku 1933 do konca druhej svetovej vojny prestala existovať, opätovne začala fungovať v lete v roku 1945.
Je členom Socialistickej internacionály, označuje sa za ľudovú stranu s dôrazom na záujmy zamestnancov. Presadzuje sociálnu spravodlivosť, stavia sa proti zásahom štátu do hospodárstva a spolupracuje s odbormi. Nemalú pozornosť venuje výstavbe východu krajiny, vnútornej bezpečnosti Nemecka a boju proti kriminalite.
Voľby predsedu strany prebehli na mimoriadnom zjazde SPD 21. marca 2004 v Berlíne. Delegáti zvolili Franza Münteferinga, ktorého na tento post navrhli 6. februára 2004.
Viac na: http://www.spd.de
SLOBODNÁ DEMOKRATICKÁ STRANA (FDP) - Jej počiatky sa datujú už do roku 1945, oficiálne však vznikla zlúčením západných liberálnych strán v roku 1948. Táto liberálna strana má parlamentné zastúpenie iba v štyroch spolkových krajinách - v Bádensku-Württembersku, Hesensku, Porýní-Falcku a severonemeckom Šlezvicku-Holštajnsku. Žiadnu podporu nenachádza v nových východných spolkových krajinách.
Vo svojom volebnom programe sa uvádza ako liberálna strana Nemecka, ktorá je reformnou silou a politickou stabilitou krajiny. V európskej politike podporuje spoločnú menu euro a slobodný svetový obchod. Svoju pozornosť venuje cudzineckej politike a daňovej reforme.
Delegáti celorepublikového zjazdu 3. až 5. mája 2001 zvolili za predsedu strany Guida Westerwelleho, v tejto funkcii ho potvrdili 5. mája tohto roku na zjazde v Kolíne nad Rýnom.
Viac na: http://www.fdp.de
KRESŤANSKOSOCIÁLNA ÚNIA (CSU) - Založili ju v roku 1945 v Mníchove, pôsobí iba v Bavorsku. Úzko spolupracuje s CDU, takže sa hovorí niekedy o dvojstrane, ktorá tvorí spoločnú parlamentnú skupinu, je však organizačne samostatná.
Zdôrazňuje jedinečnosť Bavorska a je konzervatívnejšia než CDU. Dôležitými nosnými líniami v programe je odstránenie nezamestnanosti, vnútorná bezpečnosť Nemecka a boj proti kriminalite. Nekompromisne presadzuje vyhostenie kriminálnych cudzincov a prehodnotenie poskytovania azylu utečencom. Nemalú pozornosť kladie stavu vzdelávania v Nemecku.
Sídlo strany je v Mníchove a jej dlhoročným a neohrozeným predsedom je Edmund Stoiber.
Viac na: http://www.csu.de
SPOLOČENSTVO 90/ZELENÍ - Po prvýkrát sa táto politická strana dostala do nemeckého Spolkového snemu v predčasných parlamentných voľbách v roku 1983, vtedy ešte pod názvom Zelení. V parlamente bola zastúpená aj po voľbách v roku 1987 a od roku 1990 už pod súčasným názvom.
V tohtoročných celonemeckých voľbách sa usiluje zachovať si postavenie štvrtej najväčšej politickej parlamentnej strany a spoločne s SPD vytvoriť spoločnú červeno-zelenú vládnu koalíciu.
Hlavnými líniami jej programu je ekologická a daňová reforma, vystúpenie z programov využívania atómovej energetiky, opätovné vytvorenie Aliancie pre prácu a reforma vzdelávania a školstva.
Nemeckí Zelení si 2. októbra 2004 na svojom zjazde v Kieli zvolili nové dvojčlenné vedenie. Delegáti potvrdili vo funkcii predsedu Reinharda Bütikofera a za druhú predsedníčku zvolili poslankyňu Spolkového snemu Claudiu Rothovú. Okrem dvoch predsedov si Zelení, ktorí v Nemecku vládnu so sociálnymi demokratmi, zvolili aj širšie vedenie strany.
Nemeckí Zelení v prípade víťazstva v predčasných voľbách nebudú presadzovať zvýšenie DPH, ale väčšie zaťaženie bohatších vrstiev obyvateľstva. Tento bod je súčasťou volebného programu, ktorý 10. júla 2005 schválilo asi 750 delegátov zjazdu. Účastníci zjazdu opäť potvrdili vo funkcii jediného volebného lídra strany ministra zahraničných vecí Joschku Fischera, ktorý v zápalistom prejave vyzval Zelených na zomknutosť a odhodlanosť.
Viac na: http://www.gruene.de
Ďalšie tri strany majú svojich poslancov v parlamentoch spolkových krajín.
ĽAVICOVÁ STRANA - Do júlového straníckeho zjazdu existovala pod názvom Strana demokratického socializmu (PDS). Založená bola v roku 1946 zlúčením Komunistickej strany Nemecka a Sociálnodemokratickej strany Nemecka v sovietskom okupačnom pásme ako Jednotná socialistická strana Nemecka (SED).
Do roku 1989 totalitne vládla v bývalej Nemeckej demokratickej republike. V súčasnosti sa vyslovuje za pluralitnú demokraciu, zaistenie práva na prácu, bezplatné vzdelanie, družstevné a ľudové vlastníctvo v priemysle, antifašizmus a internacionalizmus.
Ľavicová strana má poslancov vo východonemeckých spolkových krajinách Brandenbursko, Meklenbursko-Predpomoransko, Sasko, Sasko-Anhaltsko, Durínsko a Berlín.
Do predvolebného boja ide Ľavicová strana na čele s reformným komunistom a posledným predsedom SED Gregorom Gysim, ktorý sa pokúsi o druhý návrat do sveta veľkej politiky. Spolu s ním je na čele kandidátky ľavičiarov aj Oskar Lafontaine, bývalý minister financií a niekdajší šéf SPD, dnes predseda Volebnej iniciatívy práca a sociálna spravodlivosť (WASG).
Viac na: http://sozialisten.de
NÁRODNODEMOKRATICKÁ STRANA NEMECKA (NPD) - Extrémne pravicová strana, ktorá požaduje obnovu Nemecka v hraniciach z roku 1937 a sebaurčenie na základe "zdravej krvi nemeckého ľudu", vznikla v roku 1964.
Na zjazde Národnodemokratickej strany NPD 31. októbra 2004 došlo k spojeniu s militantnými neonacistami a Nemeckou ľudovou úniou (DVU). Znovuzvolený predseda NPD Udo Voigt na záver zjazdu v durínskom meste Leinefeld povedal, že historický národný socializmus je mŕtvy, ale národní socialisti majú dvere do NPD otvorené.
NPD, ktorá sa pohybuje na hranici ústavnosti, získala v septembrových voľbách 2004 v Sasku 9,2 percenta hlasov a prvýkrát od roku 1968 je s 12 poslancami zastúpená v zákonodarnom zbore.
NEMECKÁ ĽUDOVÁ ÚNIA (DVU) - V krajinských voľbách v Brandenbursku získala ultranacionalistická strana 6,1 percenta hlasov a opäť zasadla v tamojšom parlamente, kde disponuje šiestimi poslaneckými mandátmi.
Okrem týchto ôsmich strán sa o podporu voličov v nedeľu usiluje ďalších 26 politických zoskupení, ich šance na vstup do spolkového parlamentu sú však mizivé.
Medzi nimi je napríklad Bavorská strana, Anarchistická Pogo-strana Nemecka (APPD), Nemecká sociálna únia (DSU), Strana humánneho hospodárstva, Aliancia pre zdravie, mier a sociálnu spravodlivosť (AGFG), Humánna strana (HP), Marxisticko-leninistická strana Nemecka (MLPD) či Strana za sociálnu rovnosť (PSG).