V sociálnej sieti si neprávom hovejú stovky Slovákov
Na čísle 0800 191 222 eviduje Ústredie práce stovky zväčša anonymných hlásení o zneužívaní dávok. O finančných únikoch svedčia aj kontroly, ktoré preukázali neoprávnené vyplácanie príspevkov. Často sa zneužíva príspevok na začatie samostatného podnikania. Ten sa vypláca z eurofondov pod podmienkou, že prijímateľ do dvoch rokov rozbehne vlastnú živnosť. „V roku 2009 vykonali miestne úrady práce 1 114 previerok využitia týchto príspevkov a zistili neoprávnené čerpanie vo výške 408 689 eur,“ vyčíslil hovorca ústredia Peter Zeman. Užívateľom, ktorí príspevok nevrátili, hrozia žaloby. Len vlani bolo podľa Zemana v tejto súvislosti podaných 14 oznámení o podozrení z trestnej činnosti, tohto roku zatiaľ dve.
Príslušné miestne úrady práce odhalili aj množstvo prípadov neoprávneného poberania prídavkov na dieťa. „Ak ho rodičia nevyužívali na výživu a výchovu detí či nedbali na plnenie povinnej školskej dochádzky, uplatnili sme inštitút osobitného príjemcu, keď prídavky preberá a narába s nimi obec,“ priblížil Zeman. Objavili sa tiež prípady, keď rodič poberajúci prídavky neoznámil vylúčenie dieťaťa zo štúdia či nepriznal, že si v období medzi ukončením strednej a nástupom na vysokú školu zarábalo.
Sociálny systém často zneužívajú aj poberatelia zamestnaní v zahraničí. Podľa zákonov Európskej únie síce majú nárok na rodinné dávky v štáte zamestnania, uplatňujú si ho však aj doma. „Riešili sme veľa prípadov občanov, ktorí sa vrátili z Anglicka, no naďalej odtiaľ brali prídavky,“ spomenul Zeman. Dvojité preberanie dávok zaregistrovalo ústredie aj u mnohých Slovákov žijúcich v Česku a s trvalým pobytom v oboch krajinách.
Hojne sa tiež zneužívajú dávky a príspevky v nezamestnanosti a hmotnej núdzi. „Problémom pri posudzovaní nároku býva čierna práca v zahraničí,“ zdôraznila riaditeľka odboru pomoci v hmotnej núdzi Eva Spitzerová. Neprávom získané peniaze podľa nej nielenže musí poberateľ vrátiť s 10-percentným navýšením, ale hrozí mu aj trestné stíhanie. Z opatrení na zabránenie zneužívaniu spomenula Spitzerová napríklad preverovanie nehnuteľného majetku užívateľa cez kataster, komunikáciu so Sociálnou poisťovňou o pracovnej činnosti poberateľa či zisťovanie údajov o jeho osobných autách.
Na problém sa však s nadhľadom pozerá sociologička Zuzana Kusá. „Poskytované dávky sú beztak smiešne nízke, výrazne nižšie ako životné minimum. Nemožno sa preto čudovať, že v regiónoch s dlhodobo vysokou nezamestnanosťou si ľudia prilepšujú, ako sa dá,“ tvrdí Kusá. Podľa nej sa sústavným poukazovaním na zneužiteľnosť systému zbytočne vnáša do spoločnosti nevraživosť a obchádza sa princíp solidarity.
Zneužívanie dávok by mal pomôcť obmedziť zavádzaný operačný program Informatizácia spoločnosti – Elektronizácia štátnej správy a rozvoj elektronických služieb za 33 miliónov eur. Okrem uľahčenia podávania žiadostí zjednoduší aj kontrolu adresnosti poskytovania štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a pomoci v hmotnej núdzi.
Na dôsledných kontrolách poberateľov možno štátnej pokladnici ušetriť milióny. Írske úrady napríklad len v roku 2008 pri preverení 560-tisíc žiadostí o poskytnutie dávok a po odhalení podvodníkov ušetrili 476 miliónov eur. Slovenské ústredie napriek žiadosti redakcie porovnateľné údaje neposkytlo.