Envirofond priklepol pol milióna eur neznámemu združeniu

Ochranári naznačujú, že pri prideľovaní dotácií často zohrávajú dôležitejšiu úlohu politické kontakty než kvalita projektov.

Riaditeľ Environmentálneho fondu Roman Kováč záležitosť bližšie nevysvetlil. „O poskytnutí prostriedkov z Environmentálneho fondu rozhoduje minister na základe odporúčania Rady Environmentálneho fondu, ktorá je jeho poradným orgánom,“ reagoval s tým, že činnosť žiadateľov sa nepreveruje, iba projekty, ktoré predkladajú.

Ani ministerstvo životného prostredia nerieši, kto vlastne peniaze dostal. Zodpovednosť za dotácie presúva na fond. „Minister neskúma jednotlivé žiadosti, envirofond je samostatný subjekt so štatutárom. Riaditeľ envirofondu má k dispozícii hodnotiteľov a Radu Environmentálneho fondu, ktorí posudzujú žiadosti po formálnoprávnej, resp. obsahovo-vecnej stránke. Následne sú ich návrhy predkladané ministrovi životného prostredia s odporučením na schválenie,“ odkázala hovorkyňa rezortu Jana Kaplanová.

Ochranárske organizácie sa výške dotácie pre Eko-budúcnosť čudujú. O združení, ktoré podľa oficiálnych dokumentov funguje pol druha roka, doteraz nepočuli a neznáme sú pre nich aj jeho aktivity. Mimovládka nemá ani webovú stránku. „Toto združenie z ekologických organizácii nikto nepozná. Doteraz neorganizovali žiadnu verejnú akciu týkajúcu sa ochrany prírody. Sami sme prekvapení, nevieme, kto to je,“ uviedol Juraj Smatana z Ekofóra združujúceho vyše dvadsať environmentálnych mimovládnych organizácií.

Juraj Hipš kedysi sedel v rade schvaľujúcej zelené projekty. „Rada mala poradný hlas, nakoniec vždy rozhodol minister životného prostredia. Z roka na rok je to horšie,“ hovorí.

Eko Eko

Podľa Smatanu mnoho ekologických občianskych združení o dotácie z envirofondu ani nežiada, pretože by projekty aj tak neboli schválené. „Zo 16 ekologicky zameraných organizácií požiadala len Slovenská ornitologická spoločnosť. Nedostala nič, hoci už roky pôsobí vo vzdelávacích a výchovných programoch,“ hovorí ekológ.

Environmentálny fond tento rok rozdeľuje dotácie vo výške 35 miliónov eur. Eko-budúcnosť je jedno z dvoch občianskych združení, ktorému ich zatiaľ udelil.

Kováč o združení veľa nepovedal. „Projekty doniesol štatutár, z desiatich mu bolo schválených šesť,“ uviedol. Kto bol tým štatutárom, už nepovedal.

Pravda sa pokúšala s predstaviteľmi Eko-budúcnosti skontaktovať v ich oficiálnom sídle v Banskej Bystrici. Na rodinnom dome robotníci stavajú veľkú prístavbu. Okrem poštovej schránky sú tam aj dva zvončeky – na jednom je napísané „Grand power“ na druhom „Dodo, Slávka, Tamarka“. Počas našej štvrtkovej návštevy na zvonenie nikto nereagoval.

O štátnu dotáciu na projekty ochrany prírody sa uchádzalo celkovo 35 organizácii. Fond peniaze priklepol na osem projektov, z toho dva pre Eko-budúcnosť. A to na „Zabezpečenie ochrany hniezdisk vybraných dravcov na Slovensku“ a „Ekologické nároky vydry riečnej v územiach európskeho významu“. Združenie na ne dostane 156-tisíc eur.

Tejto problematike sa už 30 rokov venuje organizácia Ochrana dravcov na Slovensku, ktorá upozorňuje, že napísať takýto projekt nie je jednoduché. „Takýto projekt si vyžaduje poznať biológiu druhov, ktoré chcú chrániť. Mať metodiku ochrany, podmienky režimu ochrany, strážcov,“ upozorňuje riaditeľka združenia Lucia Deutschová. O Eko-budúcnosti doteraz nikdy nepočula a tiež naznačuje, že za prideľovaním dotácií bývajú často politické tlaky. „Rozdeľovanie dotácií je politikmi ovplyvnený nástroj.“

Eko-budúcnosť uspela aj pri dotáciách na vzdelávacie projekty. Fond jej odsúhlasil štyri projekty za 410-tisíc eur. Ochranári hovoria, že bez zázemia a zamestnancov sa projekty za takéto peniaze nedajú zrealizovať.

Pred dvoma rokmi udeľovanie státisícových dotácií z Environmentálneho fondu na slnečné kolektory súkromným osobám, ktoré boli napojené na rezort alebo SNS, stálo funkciu šéfa rezortu Jaroslava Izáka. Premiér Robert Fico ho odvolal, pretože, ako tvrdil, „za rozhodnutia o dotáciách v rezorte životného prostredia plne objektívne zodpovedá príslušný minister“.